Niccolo Paganini
(27.10.1782 – 27.05.1840)
Niccolo Paganini bol významný taliansky huslista a skladateľ. Bol jedným z najznámejších virtuózov svojej doby a je považovaný za jedného z najväčších huslistov vôbec.
Životopis
Detstvo a talent
Paganini sa narodil v Janove v Taliansku. Už od útleho veku bol vedený svojím otcom Antoniom Paganinim k hre na husliach. Po jeho prvom verejnom koncerte, keď mal ešte len 11 rokov bolo každému hneď jasné, že z toho chlapca sa raz stane virtuóz. Vo veku 19 rokov už naplno skladal a popritom sa učil hre na gitaru. Avšak jeho raný úspech v oblasti hudby nezvládal príliš dobre, často pil a oddával sa hazardu. To sa zmenilo potom, ako ho istá neznáma dáma vzala na svoj statok, kde zostal študovať hru na husliach tri roky.
Dvorný huslista
Neskôr veľa cestoval, koncertoval po celom Taliansku. Jeho jediné stále zamestnanie bolo u princeznej Elisy Baciocchi z Luccy, sestry Napoleona Bonaparte, keď mal 23 rokov. Princezná Lucca z neho urobila dvorného huslistu a on sa tým stal významnou osobnosťou na dvore, čo si patrične užíval. V tom istom čase Paganini zložil najťažšie dielo pre husle v živote – 24 caprices. Po mnoho rokov nik iný okrem neho nebol schopný zahrať toto technicky náročné dielo.
Rodina
V roku 1813 sa vzáva života na dvore a navštevuje mestá ako Boloňa a Miláno, kde si získava ďalšiu slávu. V Benátkach v roku 1815 nadviazal vzťah s tanečnicou Antoniou Bianchi, ktorý trval až do roku 1828 a vzišiel z neho syn Achillino, narodený roku 1826. S Antoniou sa však nikdy neoženil.
Sláva virtuóza
Postupne si získaval ďalšie a ďalšie významné mestá. Vo Viedni po prvý krát zažiaril v roku 1828, v Londýne a Paríži v roku 1831.
V čase, keď jeho sláva neustále rástla, sa začali šíriť reči, že získal svoj neuveriteľný talent po zmluve s diablom. Zašlo to až do takej miery, že bol prezývaný „synom diabla“. Týmto rečiam dával za pravdu Paganiniho vzhľad. Chýbali mu spodné zuby, tvár mal vyziabnutú, bledú a obliekal sa prevažne do čierneho.
Jeho zázračný talent by sa dal v dnešnej dobe zdôvodniť oveľa racionálnejšie. Paganini údajne trpel Marfanovým syndrómom, pri ktorom má postihnutý obzvlášť tenké prsty a pohyblivejšie kĺby ako obyčajní ľudia. Tým by sa dali vysvetliť Paganiniho neuveriteľne roztiahnutie ruky, vďaka ktorému mohol hrať takou technikou, akú nezvládal nik iný.
Zdravotné komplikácie
V čase, keď bol na vrchole svojej kariéry sa mu však rapídne zhoršilo zdravie. Okrem chorôb, ktoré ho sprevádzali celý život, trpel na tuberkulózu hrtana, ktorá mala vplyv na jeho reč, a ktorej nakoniec 27. mája 1840 v Nice podľahol.
Všetko svoje bohatstvo odkázal svojmu v tej dobe 15-ročnému synovi Achillinovi a okrem peňazí mu pripadla aj zbierka vzácnych nástrojov.
Paganini bol prvým virtuózom, ktorý svetu ukázal, čo všetko dokáže technika hry. Nepopierateľne bol géniom, ktorý prostredníctvom svojich početných vystúpení po celej Európe, nielen fascinoval ale aj inšpiroval mnohých svojich poslucháčov, vrátane hudobníkov svojej doby.