Sigmund Freud new1

Sigmund Freud

Sigmund Freud
8 hlasov, 4.25 priemerné hodnotenie

(06.05.1856 – 23.09.1939)

Azda najznámejší psychiater, neurológ a psychoanalytik. Človek, ktorý položil základy psychoanalýzy.

Životopis

Detstvo a rodinné pomery

Narodil sa v meste Příbor vo vtedajšej Rakúsko-Uhorskej monarchii (dnešná Česká republika). Matka Amalia Nathanson Freudová mala sotva devätnásť rokov, keď sa vydávala za Sigmundovho otca Jacoba Freuda. Medzičasom dvakrát ovdoveného obchodníka s vlnou. Do spoločného manželstva si priviedol aj dvoch svojich synov z prvého manželstva. Vekový rozdiel medzi jeho otcom a matkou bol 20 rokov a nevlastní synovia boli vo veku svojej macochy. Po Sigmundovi nasledovalo ďalších sedem detí. V roku 1860 rodina odchádza do Viedne, hlavného mesta Rakúsko-Uhorska. So svojimi židovskými koreňmi sa pričleňujú k mnohopočetnej komunite židov koncentrovanej v Leopoldstadte.

Štúdium

Po príchode Freudovej rodiny do Viedne, začína navštevovať miestnu základnú školu. Neskôr v roku 1866 gymnázium v Leopoldstadte, ktoré ako nadaný študent v roku 1873 úspešne dokončil. Ako sedemnásťročného ho prijali na Viedenskú univerzitu. V odbore všeobecné lekárstvo však úspešne spromoval až v roku 1881.

Manželstvo a rodina

Nasledujúci rok sa spoznáva s Marthou Bernaysovou, dcérou bohatej rodiny z Hamburgu. Avšak ako mladý vedec, pracujúci v laboratóriu nedosahoval práve najvyšší zárobok. A tak im obom nebolo dopriate sa zosobášiť. Predsa len sa vzali, no až v roku 1887. Z ich spoločného manželstva vzišlo celkom šesť detí.

Doktor

Svoju medicínsku kariéru naštartoval už v roku 1882, ako praktikant u doktora Theodora Meynerta vo Viedni. V roku 1885 odchádza na stáž do Paríža, ujíma sa ho významný francúzsky neurológ Jean-Martin Charcot (pri liečení používal aj hypnózu). V roku 1886 si vo Viedni zriaďuje svoju súkromnú neurologickú prax. Hlavnou činnosťou bolo liečenie hystérie a neurózy. Spoločne s Charcotom publikovali v roku 1895 knihu s názvom Studien über Hysterie (Štúdie o hystérii), v ktorých sa venujú analýze stavu spoločnej pacientky. Neskôr sa venuje tzv. sebaanalýze, kde analyzuje najmä svoje sny, v roku 1901 spísaných v publikácii Traumdeutung (Výklad snov).

Psychoanalýza

V jeho nasledujúcej práci sa zaoberá novému smeru – psychoanalýze. Kde príčina samotnej traumy tkvie v podvedomí ľudskej mysli a motívmi sú podľa Freuda prirodzené ľudské pudy ako sexuálny pud, pud sebazáchovy, pud života a smrti. Myšlienku o sexualite pretaví v roku 1905 do publikácie Drei Abhandlungen zur Sexualtheorie (Tri eseje o teórii sexuality). V roku 1908 sa Freud spolu s Carlom Gustavom Jungom a Eugenom Bleulerom zúčastnil medzinárodného psychoanalytického kongresu v Salzburgu. Na kongrese boli položené samotné základy psychoanalýzy.

Rakovina

Popudom k jeho práci bola bezpochyby aj prvá svetová vojna. Vzniká úspešná teória ega a superega v spise Das Ich und das Es (Ja a ono). Začiatkom dvadsiatych rokov však Freuda postihla rakovina hrtanu. Freud podstúpil dovedna cez tridsať operácii, no navzdory ochoreniu neustále pracoval a zákernú chorobu si nepripúšťal. Aj to je dôkazom jeho nasledujúceho veľmi plodného obdobia.

Nacisti

Freud patril vo všeobecnosti medzi uznávaných ľudí v spoločnosti, no s nastupujúcim národným socializmom v Nemecku bol ovplyvnený aj jeho život. Jeho knihy a publikácie boli verejne pálené a autor zaznávaný. Freud spočiatku veril, že situácia je len dočasná, no po vpáde nacistov v marci 1938 do Rakúska precitol. Vďaka známostiam a celosvetovej popularite sa mu podarilo emigrovať do Londýna.

Posledné chvíle

V cudzine neustále pracoval a čítal. Jeho zdravotný stav však bol natoľko vážny, že požiadal 21. septembra svojho ošetrujúceho lekára o eutanáziu, po ktorej upadol do bezvedomia. Následne 23. septembra v ranných hodinách zomrel. Telo napriek židovskému pôvodu spopolnili.

CAPTCHA code