Napoleon Bonaparte
(15.08.1769 – 05.05.1821)
Bol vojenský generál, politik a francúzsky cisár.
Životopis
Mladosť a kariéra vojaka
Narodil sa na ostrove Korzika, do rodiny strednej šľachtickej vrstvy. Pochádzal dovedna z ôsmich detí. Študoval na vojenskej škole, kde bol veľmi bystrý a školu v roku 1785 úspešne dokončil. Následne nato nastúpil ako podporučík delostrelectva. Počas Veľkej Francúzskej revolúcie bojoval na Korzike, neskôr ho v lete v roku 1792 vymenovali kapitánom pravidelnej armády. O rok neskôr viedol delostrelecký útok proti Britom v meste Toulon. Po víťazstve bol menovaný brigádnym generálom. V nasledujúci rok sa vyznamenal pri obliehaní Tuilerijského paláca. Následne sa stal ministrom vnútra a veliteľom tzv. Talianskej armády (francúzska armáda na talianskom fronte). Začiatkom mája v roku 1796 zahájil úspešnú výpravu do Talianska a po jej ročnom trvaní kde prinútil Rakúsko a jeho spojencov podpísať mier sa stal národným hrdinom. V roku 1798 podniká výpravu do Egypta, kde porazí osmansky ovládaný Egypt. V snahe zabrániť britským flotilám v obchodnej plavbe do Indie však utrpí v bitke pri Níle francúzske loďstvo porážku.
Konzulom
Francúzsko stálo proti novej koalícií. Rakúsko a Rusko sa spojili s Britániou. Napoleon sa vracia do Paríža keď francúzska vláda čelí kríze. V novembri 1799 sa Napoleon stáva prvým konzulom. (v roku 1802 doživotným konzulom). Jeho nasledujúcim plánom bolo centralizovanie vlády a vytvorenie francúzskej národnej banky a znovuobnovenie rímskokatolíckeho náboženstva ako štátneho náboženstva. V roku 1800 poráža Napoleon v bitke pri Marengu Rakúsko, uzatvára s protivníkmi mier s podmienkou stiahnutia Britských vojsk.
Cisár
V roku 1803 prímerie Británia porušila a vyhlásila Francúzsku vojnu. Neskôr sa k Británii pripája Rusko a Rakúsko. Nasledujúci rok sa v katedrále Notre Dame v Paríži Napoleon sám vymenoval za cisára, následne korunoval aj Jozefínu I. za cisárovnú. V roku 1805 zasadzuje Britské námorníctvo tvrdý úder Francúzsku v bitke o Trafalgar. To má za následok, že Napoleon opúšťa myšlienku dobiť Britániu a zameriava sa predovšetkým na Rakúsky a Ruský front. Obe neskôr v tom istom roku poráža v bitke troch cisárov pri Slavkove. K impériu priája Holandsko, Westphalsko, Taliansko, Neapolské kráľovstvo, Španielsko a Švédsko.
Katastrofa v Rusku
V roku 1810 sa rozvádza so svojou ženou Josephine de Beauharnais a berie si dcéru rakúskeho cisára Máriu Lujzu Habsbursko-Lotrinskú. O rok nato sa mu narodil syn Napoleon. V roku 1808 začala polostrovná vojna v Španielsku ktorú Napoleon síce zvládne no stála ho veľa síl. V roku 1812 podniká Napoleon inváziu do Ruska, kde utŕžil katastrofickú porážku. V marci 1814 dobili spojenecké vojská Paríž.
Smrť v exile
Napoleon je vyhnaný do exilu na ostrov Elba z ktorého v marci 1815 uteká a s vojskom obsadzuje Paríž. Až po100 dňoch jeho vládu ukončí definitívne bitka pri Waterloo. Briti ho následne deportovali na ostrov svätej Heleny kde 5.5.1821 zomrel. Oficiálna verzia smrti bola rakovina žalúdka, no po rokoch sa vynorila teória o otrave arzénom. Čo by znamenalo, že bol zavraždený.