Mikuláš Galanda
(04.05.1895 – 05.06.1938)
Významný slovenský maliar, ilustrátor a pedagóg.
Životopis
Detstvo a rodina
Pochádzal z Turčianskych Teplíc z rodiny notára. Ako desaťročný však odchádza študovať na gymnázium do Lučenca. Tu sa prvý krát stretáva s jeho budúcim priateľom Jankom Alexym. V šestnástich rokoch prichádza po vážnej chorobe o nohu. Napriek hendikepu sa po úspešnom zložení maturitnej skúšky v roku 1914 hlási na štúdiá na Akadémiu výtvarných umení v Budapešti. No v roku 1916 školu so sklamaním opúšťa. Odchádza naspäť do vlasti, kde do roku 1922 pôsobí ako notársky úradník.
Vzdelanie
Úradnícke povolanie však jeho osobnosti nesedelo. Ako umelec sa venoval aj skromným ilustráciám Dobšinského Prostonárodných ľudových povestí a občasne vytváraním kulís v divadle. V roku 1922 odchádza na štúdiá do Prahy. Napriek talentu nenašiel oporu u profesora Maxa Švabinského a tak začína študovať na umeleckej priemyslovke pod profesorom Vlastislavom Hugom Brunnerom. Vďaka čomu získava cit, techniku a najmä vedomosti z oblasti umenia. Na umeleckej priemyslovke sa spoznáva Ľudovítom Fullom. Po ročnom štúdiu však opäť skúša šťastie na pražskej Akadémii výtvarných umení.
Pedagóg
Popri štúdiu pravidelne uverejňuje svoje kresby a ilustrácie v študentských časopisoch. Po roku 1924 sa stáva Galanda grafickým redaktorom študentského časopisu DAV. V roku 1928 úspešne absolvuje štátne pedagogické skúšky v Prahe. V tom čase sa spoznáva s Máriou Boudovou, jeho neskoršou manželkou. V roku 1929 odchádza na výpomoc do meštianky v Bratislave. Popri zamestnaní však učí aj na večerných kurzoch v Škole umeleckých remesiel, vedených Josefom Vydrom. V roku 1933 sa stáva držiteľom ocenenia za Krajinskú literárnu cenu za ilustrovanie kníh.
Vrcholná tvorba
Galandova tvorba začiatkom tridsiatych rokov presedlala z menších grafických prác a knižných ilustrácií najmä na krajinárske zátišia a akty, neskôr akty v splynutí s prímorskou krajinou Hra s loptou (1930). V tomto období vznikajú známe obrazy ako Pri kolíske (1929), Zátišie s lampou a ovocím (1930), Dve ženy (1931). Podobne ako u Picassa, tak aj u Galandu sú jeho najznámejšie výtvarné obdobia charakterizované farbou. Čierne no najmä ružové obdobie. V ňom vychádzal z myšlienky lásky Milenci (1931-1932), materstva Matka (1933), ženských tvarov a aktov Zobliekajúca sa žena (1933), Ráno (1935), Po kúpeli (1936). Jeho tvorbou prešla aj vlna kubizmu Zbojníci (1932-1933). Známa je aj jeho neskoršia olejomaľba Gajdoš (1936-1937).
Posledné ocenenie
V roku 1937 odchádza spolu s manželkou do Paríža, kde sa zúčastnia na Svetovej výstave a zároveň sa stáva držiteľom ocenenia-striebornej medaily za knižnú grafiku. Následne plánoval cestovať a vystavovať diela vo významných svetových metropolách. Avšak jeho plány skrížila zákerná choroba.
Po diagnóze perforácie čriev a následnej neúspešnej operácii dňa 5.júna 1938 akademický maliar Mikuláš Galanda zomiera.
Vďaka snahe jeho manželky sa podarilo, štátom odkúpiť rodinný dom Mikuláša Galandu, nachádzajúci sa v Turčianskych Tepliciach. Následne v ňom zriadili galériu jeho diel.