Alexander Dubček
(27.11.1921 – 07.11.1992)
Československý politik, zástupca komunistickej strany a popredná osobnosť tzv. “Pražskej jari” v roku 1968.
Životopis
Mladosť
Alexander Dubček pochádzal z obce Uhrovec neďaleko Bánoviec nad Bebravou. Otec Štefan a matka Pavla, boli členmi spolku Interhelpo (združenie malo za cieľ budovať socializmus v ZSSR). Mladá rodina tak na čele s otcom – vyučeným stolárom a presvedčeným komunistom v roku 1925 odchádza do sovietskeho zväzu. V začiatkoch prebývajú v Kirgizskom meste Biškek a neskôr do roku 1938 v meste Nižnij Novgorod.
Socializmus
Následne rodina prichádza tesne pred druhou svetovou vojnou opäť na Slovensko, kde sa Dubček pripája k činnostiam súvisiacich s Komunistickou Stranou Slovenska. Mladému Alexandrovi sa podarilo vyučiť za strojného zámočníka a istý čas ostáva pri remesle v Dubnici nad Váhom. Silne ovplyvnený rodinným postojom k ideám socializmu vstupuje v roku 1944 spolu so svojim bratom Júliusom do Slovenského národného povstania, kde je neskôr ranený a prichádza o brata.
Po skončení druhej svetovej vojny sa naplno začleňuje do bežnej pracovnej činnosti, konkrétne ako robotník vo fabrike na výrobu droždia v Trenčíne. Zakrátko však svoju kariéru smeruje opäť do politiky, kde zastáva niekoľko pozícii v oblastných a neskôr krajských štruktúrach komunistickej strany. V roku 1955 odchádza študovať do Sovietskeho zväzu politické vedy.
Vysoká politika
Po návrate v roku 1958 sa politicky angažuje už aj v Bratislave. Kariérny postup zanieteného straníka nenechal dlho čakať, keď v roku obsadzuje významnú pozíciu ako prvý tajomník ÚV KSS (ústredného výboru komunistickej strany Slovenska).
V nasledujúcich rokoch je Dubčekova činnosť známa najmä pre konflikt so spolu straníkom Antonínom Novotným (prvý tajomník ÚV KSČ). Z ktorého neskôr ťaží práve A. Dubček, ktorý preberá jeho funkciu v roku 1968. Obdobie jeho funkcie sa nieslo v uvoľnenejšej atmosfére a v snahe k reformným zmenám v komunistickej strane Česko-Slovenska.
Okupácia
Udalosti z augusta toho roku zamiešali karty na politickej scéne Česko-Slovenska. V noci z 20. na 21. augusta vstúpili vojská Varšavskej zmluvy (obdoba NATO medzi krajinami socialistického bloku) na územie Česko-Slovenska, s úmyslom obsadiť, okupovať a kontrolovať politické a ideologické smerovanie štátu. V tú istú noc bol Dubček odvedený dvoma príslušníkmi do lesa na neznáme miesto za mesto. Z jeho neskorších výpovedí zaznelo, že mal pocit ako by mala nastať jeho posledná hodina. Neskôr je spolu s prezidentom Ludvíkom Svobodom a ostatnými vplyvnými spolu straníkmi násilne odvedený do Moskvy, kde v auguste 23. až 26. boli nútení podvoliť sa diktátu z Moskvy. Podpísaním tzv. Moskovského protokolu sa liberalizácia a napredovanie krajiny zastavilo.
Samotný Dubček bol nútený navzdory svojmu presvedčeniu prijímať opatrenia vedúce k potláčaniu demokracie a ľudských práv. Jeho postoj sa však nezhodoval s vtedajšou politickou garnitúrou, následkom čoho bol Dubčekov odchod z funkcie 17. apríla 1969. V nej ho nahradil Gustáv Husák, s ktorým nemali vrúcny vzťah. Dubček sa na pár mesiacov stáva predsedom federálneho zhromaždenia a krátko na to veľvyslancom v Turecku.
Nepriateľ režimu
V júni roku 1970 bol však pozbavený všetkých funkcií a členstiev súvisiacich s jeho politickou činnosťou, upadá do nemilosti a stáva sa terčom sledovania a špionáže od ŠTB (štátnej bezpečnosti). decembri 1970 sa zamestnáva na ponúknutom poste v podniku Západoslovenské štátne lesy, ako mechanizátor, kde zotrvá až do dôchodku v roku 1981.
Návrat do politiky
Opätovne politicky ožíva začiatkom roka 1989. Stáva sa predsedom federálneho zhromaždenia a po návrhu Európskeho parlamentu, sa stáva aj laureátom Sacharovovej ceny za slobodné myslenie. Spoločne s Václavom Havlom predstavuje symbol novo nastolenej demokratickej éry.
Neskôr získava ambíciu stať sa prezidentom republiky, no svoj súboj vďaka zákulisným hrám a nejednotným postojom slovenskej verejnosti s Václavom Havlom prehráva, resp. sa volieb ako kandidát nezúčastňuje.
Začiatkom roku 1992 sa stáva predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska, ktorá sa v júni toho roku dostala do parlamentu.
Posledná cesta
Dňa 2. septembra smerovalo Dubčekovo služobné auto na rokovanie do Prahy, avšak na 88. kilometri neďaleko mesta Humpolec, havarovalo. Dubček bol s vážnymi zraneniami prevezený do Pražskej nemocnice, kde dňa 7.11.1992 Alexander Dubček vo svojich nedožitých 72 rokoch zomrel. Pochovaný je na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí.