Victor Hugo
(26.02.1802 – 22.05.1885)
Celým menom Victor Marie Vicomte Hugo, politik, básnik, ale najmä spisovateľ a dramatik. Patrí medzi vrcholných predstaviteľov francúzskeho romantizmu.
Životopis
Ranný vek
Narodil s v meste Besançon vo Francúzsku. Otec Joseph Leopold Sigisbert Hugo a matka Sophie Trebuchet mali troch synov. Deti vychovávala matka v Paríži, otec zastával post guvernéra a generála v talianskej provincii Avellino. Matka mala vo francúzsku milenca menom Victor Fanneau Lahorie, zarytý odporca francúzskej vlády (neskôr popravený). Predpokladá sa, že práve vzťah mladého Huga s Lahoriem formoval jeho neskorší postoj voči francúzskej mocnosti. Lásku k poézii a literatúre v ňom vyvolala matka. V dvanástich rokoch bol spolu s bratmi poslaný do školy v Pension Cordier, kde študoval vedu a čas si krátil písaním poézie. Ako pätnásťročnému sa mu podarilo vyhrať niekoľko francúzskych súťaží, za ktorú neskôr obdrží kráľovskú odmenu.
Plodné obdobie
V roku 1822, jeden a pol roka po smrti jeho matky, sa rozhodol oženiť. Robí tak z dôvodu matkinej nevôle ku vzťahu Huga s Adèle Foucherovou. Splodili päť detí. V tom istom roku vydáva Hugo svoju prvú zbierku básní Ódy a rozličné básne (Odes et poésies diverses). Spolu s priateľmi Alfredom de Musset a Charlesom Nodier založil v roku 1824 skupinu spisovateľov a dramatikov využívajúc nový neoklasicistický štýl. V roku 1826 v ňom publikuje dielo Ódy a balady (Odes et ballades). Po roku 1826 prestáva vo svojich básňach ospevovať kráľa Karola X. ale svoj obdiv presmeruje na Napoleona III.V októbri 1827 vystúpil pred predstavením svojej hry Cromwell, kde apeloval na vyjadrovanie prirodzených prvkov, pozitívnych aj negatívnych v divadelných hrách. Jeho vzorom bol William Shakespeare. Po Cromwellovi nasledovalo niekoľko ďalších hier, avšak až v roku 1830 sa mu podarilo uviesť veľmi populárnu hru Hernani. V roku 1831 publikoval úspešnú novelu Chrám matky božej v Paríži (Notre Dame de Paris).
V tom istom roku prežíva Hugo ťažké obdobie. Manželka ho opúšťa kvôli jeho priateľovi a kritikovi Charlesovi Augustinovi Sainte-Beuve. Hugo situáciu reflektoval vo svojej najkrajšej básnickej zbierke Jesenné lístie (Les Feuilles d’automne).
Neskôr sa Hugo zaplieta s miestnou prostitútkou Juliette Drouetovou. Ktorú vytiahne z ulice a poskytne jej prácu jeho osobnej asistentky.
V exile
Po páde monarchie sa Hugo stáva veľmi populárny a zároveň aj bohatý. Po revolúcii sa u neho objavuje výzva, stať sa politikom. Úspešne bol zvolený do francúzskeho parlamentu. Spočiatku bol stúpencom Napoleona III. no neskôr začína proti nemu brojiť. Verejne vyzýva bežných ľudí, aby sa postavili na odpor, čím sa jeho život ocitá v nebezpečenstve. Jeho družka a asistentka Julliette mu zariaduje bezpečný úkryt, zachraňuje jeho diela, no najmä organizuje jeho útek do cudziny. Hugova cesta pred prenasledovaním sa končí na Normanských ostrovoch, konkrétne Jersey a Guernsey. Následne sú jeho diela vo francúzsku zakázané. Na ostrovoch sa Hugo hlbšie zaoberá svojimi pocitmi a vyjadruje ich v mnohých dielach. V roku 1862 vychádza Hugovi najslávnejší román Bedári (Les Misérables).
Návrat velikána
Do rodnej krajiny sa vracia až v roku 1870, po porážke Napoleona III. pruskými vojskami. Stáva sa za svoj predchádzajúci postoj veľmi obľúbený a v roku 1875 je opäť zvolený do parlamentu.
Dňa 22. Mája v roku 1885 Victor Hugo zomiera. Pochovaný je v hrobke parížskeho Pantheónu