Martin Rázus
(18.10.1888 – 08.08.1937)
Známy slovenský básnik, spisovateľ a aktívny politik, zaangažovaný v mnohých otázkach národného povedomia.
Životopis
Mladosť
Narodený v obci Vrbica, pochádzal z rodiny garbiarskeho robotníka. Základné vzdelanie absolvoval v meštianke v Liptovskom Mikuláši od roku 1899 (vďaka štipendiu ktoré mu pomohol získať jeho učiteľ Karol Ruppeldt). V roku 1902 na krátko prichádza na gymnázium v Banskej Bystrici a o rok na to prestupuje na evanjelické lýceum do Kežmarku. Neskôr v roku 1907 pokračuje v štúdiách na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Svoje slovenské korene musel v tom čase neraz obhajovať pred svojimi maďarskými spolužiakmi. V roku 1911 štúdium v Bratislave úspešne dokončil.
Farár z Pribyliny
Po škole sa na istý čas sa stáva kaplánom na evanjelickej fare Samuela Zocha v Modre. Na fare sa si padne do oka so Zochovou sestrou, Elenou. Toho istého roku sa mu zásluhou Roberta Williama Setona-Watsona podarí získať štipendium a stráviť rok štúdia v Edinburghu. Po návrate získava v obci Pribylina začiatkom roka 1913 stále miesto farára. V apríli sa tiež žení s priateľkou Elenou. Nasledujúci rok sa im narodí syn Martin.
Spisovateľ
V roku 1914 sa stáva členom Slovenskej národnej strany. Po vypuknutí prvej svetovej vojny v tom istom roku, píše básne s protivojnovou tematikou. Neskôr ich vydáva v úspešnej básnickej zbierke Z tichých i búrlivých chvíľ. Rázusova zbierka zakrátko získala dobrý ohlas. Bola jedna z prvých, ktoré sa vynorili na Slovenskom území po prvej svetovej vojne. O rok na to ju nasledovala zbierka To je vojna!. Toho istého roku sa mladej rodine narodí dcéra Elena. Ako zaangažovaný publicista, pravidelne prispieval svojimi národne orientovanými básňami a článkami.
Politik a kňaz
V roku 1921 sa však začína potýkať s existenčnými problémami a tak je nútený zmeniť svoje pôsobisko. Faru v Pribyline mení za faru v Moravskom Lieskovom. V lete v roku 1922 sa mu narodila dcéra Viera. Popri kariére spisovateľa sprvu odmietal politickú funkciu, no napokon v roku 1923 kandiduje v župných voľbách za Slovenskú národnú stranu. Jeho politická kariéra sa následne potýkala s mnohými problémami a najmä nepriazňou okolia za jeho proslovensky orientovanú politiku. V tom čase vychádza román Svety, v ktorom taktiež otvára svoj politický a občiansky postoj. Ako politik sa aktívne podieľal na kritike pozemkovej reformy ako aj zmene centralizovanej verejnej správy. Jeho myšlienka hospodársky pozdvihnúť prostý ľud a životnú úroveň na Slovensku mu v roku 1929 vyniesla kreslo predsedu SNS. V tom istom roku získava vďaka parlamentným voľbám za SNS kreslo v parlamente.
Rezignácia a koniec kariéry
V roku 1930 odchádza z Moravského Lieskového na faru do Brezna, kde prijíma miesto farára. Ako politik neskôr čelí po spojení sa s HSĽS (Hlinkova slovenská ľudová strana) ostrej kritike aj z vlastných radov. Po sporoch a intrigách nakoniec v roku 1935 po neúspešných parlamentných voľbách politicky rezignuje. Po neúspešnej politickej kariére sa venuje už výlučne spisovateľskému remeslu.
Posledná tvorba
Počas pobytu na fare v Brezne vychádzajú romány ako Krčmérsky kráľ alebo Júlia, Maroško a Maroško študuje, ktoré boli zároveň aj zbierkou jeho spomienok z mladosti. Zdravotné komplikácie mu však až príliš skoro začali komplikovať jeho život. Medzi jeho posledné diela patrí poém Stretnutie. Dielo bolo akýmsi uzmierením sa s autorovým osudom.
Zanedlho dňa 8. Augusta Martin Rázus zomiera. Pochovaný je na cintoríne v Banskej Bystrici.