Milan Rastislav Štefánik
(21.07.1880 – 04.05.1919)
Slovenský astronóm – vedec, generál francúzskej armády, svetobežník, politik. Významná osobnosť slovenskej histórie. Rodák z Košarísk neďaleko obce Brezová pod Bradlom.
Životopis
Štúdium
Narodil sa v rodine evanjelického farára ako šieste z deviatich detí. V rannom detstve ho ovplyvnil najmä národne zmýšľajúci otec. Začiatky štúdia absolvoval v rodnej obci Košariská, neskôr študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kvôli prospechovým problémom staršieho brata musel lýceum opustiť. V štúdiu však naďalej pokračoval v maďarskej obci Sarvaš, kde dosiahol vynikajúce výsledky a úspešne školu dokončil. Po jej absolvovaní sa rozhodol pre štúdium stavebného inžinierstva v Prahe. Počas štúdií v Prahe bol ovplyvnený myšlienkami T.G. Masaryka. Neskôr v roku 1900 zmenil svoje zameranie na vysokej škole a namiesto stavebnej techniky sa rozhodol študovať astronómiu na Filozofickej fakulte. Zúčastnil sa na stáži v Zürichu. Po semestri jeho pôsobenia na stáži v cudzine sa vracia do Prahy. Ako aktívne činný publicista spolupracuje s priateľom Vavrom Šrobárom na vydávaní časopisu Hlas.
Cestovateľ a astronóm
Po štúdiách koncom roka 1914 prichádza do Paríža, splniť si sen a stať sa známym astronómom. Avšak stretáva sa s existenčnými problémami. Neskôr sa dostáva medzi kruhy známych astronómov a podniká astronomické výpravy na Mont Blanc, do Turkmenistanu, Ruska, strednej Ázie či do Afriky. Hľadá vhodné miesto pre vybudovanie hvezdárne. Ešte pred začiatkom svetovej vojny mu udelili francúzske občianstvo a zanedlho získal vyznamenanie Rádu Rytiera čestnej légie za bádateľské a diplomatické úspechy.
Vojenská kariéra
Úspechy žne v roku 1915 aj ako vojak na fronte. Vďaka svojim známostiam sa koncom roka stretáva s emigrantmi Edvardom Benešom a T.G. Masarykom kde ich spájala myšlienka spoločného štátu. V roku 1916 zakladá spolu s nimi Národnú radu Československú (akúsi dočasnú vládu). Podniká nábor dobrovoľníkov v Rusku, Rumunsku a v USA. Dňa 14 októbra 1918 sa stáva ministrom vojny v Československu. Buduje plány rozvoja nového štátu a plánuje sobáš s markízou Giulianou Benzoniovou.
Tragická udalosť
Dňa 4.5.1919 odlieta z letiska Campoformido v Taliansku na lietadle Caproni 450 spolu s poručíkom Giottom Mancinelliom Scottim a seržantom Umbertom Merlinom, a rádiotelegrafistom Gabrielom Aggiustom. Pár kilometrov pred cieľom jeho cesty neďaleko obce Ivánka pri Dunaji sa z doposiaľ nezistených príčin lietadlo zrútilo.
Po smrti Milana Rastislava Štefánika sa vynorilo mnoho teórií o príčine jeho smrti. Oficiálna príčinou bolo zlé počasie. Podľa očitých svedkov však bolo v ten deň jasno a slabý vietor. Jedna z teórií hovorí o atentáte na pokyn E. Beneša a T.G. Masaryka. Ďalšou je teória o zostrelení lietadla maďarskou stranou. Ani jedna z nich sa však dodnes nepotvrdila.
Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle, ležiacej v jeho rodnom kraji medzi Brezovou pod Bradlom a Košariskami.