Tomáš_Garrigue_Masaryk_1925 new

Tomáš Garrigue Masaryk

Tomáš Garrigue Masaryk
10 hlasov, 4.70 priemerné hodnotenie

(07.03.1850 – 14.09.1937)

Prvý prezident ČSFR, politik, novinár a v neposlednej rade profesor a obľúbený pedagóg.

Životopis

Detstvo a štúdium

Pochádzal z národnostne zmiešanej rodiny. Otec, slovenský kočiš pracujúci na panskom statku a matka, kuchárka nemeckej národnosti. Tomáš bol najstarším z piatich súrodencov, avšak dospelosti sa dožili iba bratia Ludvík a Martin. Počas svojho ranného detstva navštevoval niekoľko miestnych škôl v obciach ako Hodonín, Čejč a Čejkovice. V roku 1861 začal študovať na reálke v Hustopečiach a v roku 1864 sa odchádza do Viedne učiť za zámočníka. Dlho tam však nevydržal a zakrátko sa začal učiť v Čejči za zámočníka. Chvíľu pôsobil ako pomocný učiteľ miestnej školy v Čejkoviciach a v roku 1865 sa dostáva na nemecké gymnázium v Brne. Zoznamuje sa s policajným riaditeľom Antonom Le Monnierom u ktorého pôsobí ako vychovávateľ. Masaryk sa počas svojho štúdia v Brne dostáva niekoľkokrát do konfliktu s vedením školy až z nej bol napokon vylúčený. V roku 1869 je Le Monnier preložený do Viedne a spolu s ním odchádza aj mladý Masaryk. Vo Viedni študuje na akademickom gymnáziu, ktoré v roku 1872 úspešne dokončí. Následne nastupuje na štúdium filozofie. Počas svojho pobytu vo Viedni spoznáva mnoho známych a vplyvných ľudí. V roku 1875 sa stáva predsedom Českého akademického spolku a v roku 1876 úspešne obhajuje svoju dizertačnú prácu „Podstata duše u Platóna“.

Láska k Charlotte

Vďaka učiteľskému miestu v rodine Rudolfa Schleissingera mu bolo umožnené sprevádzať jeho syna na ceste do Talianska. V Lipsku strávi štúdiami na tamojšej univerzite jeden rok a v roku 1877 sa spoznáva s Charlottou Garrigue, dcérou New Yorského podnikateľa. Spočiatku Charlotta odmietala Masarykov návrh na sobáš, no nakoniec 10. augusta 1877 sa zasnúbili. Avšak snúbenci sa museli načas odlúčiť, nakoľko Masaryk plánoval dokončiť svoju habilitačnú prácu. Až zranenie Charlotty prinútilo Masaryka vydať sa za ňou nazad, po strastiplnej ceste cez oceán. Svadba sa odohrala 15.marca 1878 v New Yorku. Ako prejav vďačnosti a rovnoprávnosti k vlastnej manželke prijal jej dievčenské meno Garrigue.

Profesúra v Prahe

Mladá rodina sa však musela kvôli Masarykovej kariére odsťahovať do Viedne. Spočiatku sa potýkali s finančnými ťažkosťami, nakoľko Masaryk v tom čase nemal stabilný príjem. Na živobytie si privyrábal ako suplujúci pedagóg a súkromný doučovateľ. Jeho prebiehajúcu habilitačnú prácu úspešne dokončil v roku 1879 prácou Der Selbstmord als soziale Massenerscheinung der Gegenwart (Samovražda ako masový sociálny jav súčasnosti). Dňa 3. Mája 1879 priviedla jeho žena Charlotta na svet dcéru Alicu. Takmer na rok presne, 1. Mája 1880 sa im narodilo ďalšie dieťa, tento krát syn Herbert. V roku 1882 získava miesto profesora na pražskej univerzite. Rodina sa sťahuje a postupne nadväzuje známosti v Prahe.

České rukopisy

V roku 1883 sa začína aktívne spolupodieľať na vydávaní vedeckého časopisu Atheneum. V roku 1886 sa mu podarí vstúpiť do sporu o pravosť tzv. „Českých rukopisov“ ( Ide o písomnosti ktoré by dokazovali skorší vznik českých písomností ako sa doposiaľ podarilo objaviť). Masaryk sa postavil za ich vedecké preskúmanie, za čo bol vystavený verejnej kritike, zosmiešňovaniu a urážaniu. Mnohí ho považovali za vlastizradcu. V tom istom roku sa mu 14. septembra narodil syn Jan.

Politická kariéra

Nastupuje Masarykovo najproduktívnejšie obdobie čo sa publikácií a literárnych diel týka. Písal odborné články a štúdie uverejňované predovšetkým v periodikách Čas a Naše doba. Masaryk sa začína čoraz väčšmi prejavovať aj na politickej scéne. V rokoch 1890 až 1891 pôsobí v Mladočeské straně. Svojej šance sa chopil zodpovedne, s prejavmi vystúpil niekoľkokrát aj na Viedenskej ríšskej rade. V roku 1912 predniesol požiadavku na zriadenie univerzity v Brne, na čo priložil aj niekoľkotisícovú petíciu.

Dňa 2. marca 1890 sa Masarykovi narodilo v poradí už štvrté dieťa Eleonóra, no nanešťastie v júli toho istého roku však zomiera. Nasledujúci rok 26. Mája sa narodil jeho najmladší potomok, dcéra Oľga.

Hilsneriáda

V marci roku 1899 sa začala ďalšia éra Masarykovej kariéry. Ďalší z jeho bojov proti verejnej mienke. Leopold Hilsner – mladík židovského pôvodu, bol obvinený zo spáchania židovskej rituálnej vraždy mladého dievčaťa. Masaryk, ktorý sa vďaka pomoci známemu zaplietol do procesu, urputne hájil nestrannosť a racionálne názory pred nacionalistickým a antisemitským postojom. Svoje teórie konzultoval s mnohými odborníkmi, čoho výsledkom bola niekoľkostranová štúdia „Nutnost revidovati proces polenský“ v ktorej rozoberal jednotlivé kroky vyšetrovania. Znovu sa dostáva do nemilosti verejnosti a tlače. Avšak výsledkom je napokon samotné oslobodenie Hilsnera spod obvinení. Sledovaný proces politicky pomohol v časoch vojny, nakoľko mnohé inštitúcie boli ovládané a financované zo strany židov.

V roku 1900 zakladá Masaryk spolu so stúpencami Herbenom a Drtinom novú politickú stranu Českú stranu lidovú – neskôr Českú stranu pokrokovú.

Prvá svetová vojna

Vojna mení Masarykov postoj k Habsburskej monarchii. Chopí sa myšlienky oslobodenia sa z pod Rakúsko-Uhorska. Počas práce v exile úzko spolupracuje s bývalými študentmi Edvardom Benešom a Milanom Rastislavom Štefánikom, s ktorými neskôr založí Česko-slovenskú národnú radu. Organizoval zahraničný odboj, aktívne zapojil spravodajskú tajnú službu. Jej informácie získaval z celého sveta. V roku 1917 zakladá v Rusku československé légie pozostávajúce z vojenských zajatcov. Do konca roku sa mu podarí zmobilizovať niekoľko desiatok tisíc legionárov. Z jeho putovaní Ruskom vzišli literárne práce ako Russia and Europe, The Spirit of Russia, The Spirit of Russia and Europe. V roku 1918 prichádza do USA lobovať za svoje myšlienky európskeho smerovania u  prezidenta Wilsona a ostatných diplomatov. Za zásluhy o presadenie spoločného Československého štátu bol 14. novembra v domovine vyhlásený za prezidenta republiky.

Prezident

Masaryk sa stretáva s neľahkou úlohou viesť fungujúci demokratický štát. Vo funkcii bol obľúbený čomu svedčí aj počet funkčných období v prezidentskom kresle. Dovedna zastával funkciu prezidenta štyri krát.

V roku 1921 prekonáva Masaryk ťažké ochorenie, ktoré ho na istý čas pripúta na lôžko. V roku 1923 ho však postihne krutá rana osudu, keď na ochorenie podľahne jeho manželka Charlotta. Funkciu Prvej dámy preberá najstaršia dcéra Alica. Jeho zdravotný stav sa neustále zhoršoval až sa napokon 14. Decembra rozhodol abdikovať na post prezidenta republiky. Jeho post prevzal Edvard Beneš. Masaryk však chorobe nedokázal čeliť dlho a 14. Septembra 1937 zomrel. Pochovali ho na miestnom cintoríne v Lánoch, kde mal zriadené prezidentské sídlo.

CAPTCHA code