Dušan Samuel Jurkovič

(23.08.1868 – 21.12.1947)

Významný slovenský architekt so svetovým uznaním.

Životopis

Rodina

Narodil sa v kopaničiarskej obci Turá Lúka (dnes mestská časť Myjavy), rodičom Jurajovi a Emílie Jurkovičovcom. Pochádzal z rodiny, z ktorej vzišlo niekoľko historicky významných osobností Slovenska. Jeho bratrancom bol Svetozár Hurban Vajanský a strýkom Jozef Miloslav Hurban.

Štúdium

V roku 1874 začal navštevovať evanjelickú cirkevnú školu v obci Brezová. Následne pokračuje v štúdiu na meštianke v Šamoríne, neskôr na nižšom gymnáziu v Šoporni. V roku 1884 odchádza do Viedne študovať staviteľstvo, na štátnej umelecko-remeselnej škole. Ako pedagógovia tu pôsobili stavební odborníci širokého spektra. Po štyroch rokoch štúdia nastupuje v Martine v roku 1888 ako praktikant u architekta Blažeja Bullu.

Architekt

V roku 1889 však prijíma pracovnú ponuku od stavbára a architekta Milana Urbánka zo Vsetína. Počas jeho pôsobenia vo Vsetíne sa popri práci venoval aj štúdiu ľudového staviteľstva, ktoré ho chytilo za srdce. Výsledkom jeho snažení boli mnohé zaujímavé diela, ako inštalácia Valašskej izby počas výstavy vo Vsetíne v roku 1892, alebo stavba expozície z obce Čičmany na výstave v Prahe v roku 1895. Jeho diela získali výborný ohlas, čo mu vynieslo ďalšie projekty. Nasledovali úspešné projekty s prvkami slovenskej a Valašskej architektúry ako Poustevna na Radhošti či Útulna Peklo.

V roku 1899 sa sťahuje do Brna. Vďaka jeho tvorbe sa stáva Dušan S. Jurkovič v odborných kruhoch čoraz známejší. V roku 1900 pracuje na projekte vily v obci Rezk pri Novom Měste nad Metují. Jeho nasledujúcimi prácami sú Luhačovické kúpeľné stavby.

V roku 1903 sa žení s dcérou majiteľa vily v Rezku, s Boženou Bartelmusovou. Splodili dovedna troch synov.

V rokoch (1904-1905) pracoval na projekte Spolkový Dom v Skalici, jeho prvom diele realizovanom na Slovensku. Medzi jeho portfólio sa následne radia aj rekonštrukcie zámkov v Meliotorove a v Novom Měste nad Metují.

Počas obdobia prvej svetovej vojny sa ako člen rakúsko-uhorskej armády podieľal na projektoch a realizáciách cintorínov a pamätníkov pre padlých vojakov z Rakúsko-Uhorska v oblasti západného Halíča.

Mohyla na Bradle

Po skončení Prvej svetovej vojny a vzniku Československa sa Dušan Jurkovič sťahuje spolu s rodinou do Bratislavy. V máji v roku 1919 bol poverený prípravou a pohrebom generála Milana Rastislava Štefánika na Bradle, ktorý pred časom tragicky zahynul. Neskôr začína Jurkovič pracovať na projekte jeho mohyly. Začiatok výstavby zahájili v máji 1924 na Bradle, Štefánikove pozostatky boli uložené 18. Septembra 1928, a stavba ukončená o dva dni neskôr.

Ochrana dedičstva

Svoje iniciatívy pretavil aj do problematiky mestskej výstavby, k čomu usporiadal v roku 1920 konferenciu. Následne vzniká Regulačný úrad mesta Bratislavy. Záchrana historických pamiatok a ochrana kultúrneho dedičstva však naďalej hrala u Dušana Jurkoviča prím. Medzi najvýznamnejšie projekty patrili návrhy na rekonštrukciu Zvolenského a Bratislavského hradu. Podarilo sa mu navrhnúť a čiastočne zrealizovať rekonštrukciu obce Čičmany v rokoch 1924-1925.Avšak pracoval aj na pomníkoch a pamätníkoch pre významné osobnosti ako P.O. Hviezdoslav, Ján Kollár či Svetozár Hurban Vajanský.

V roku 1929 vydáva Dušan Jurkovič publikáciu s názvom Mohyla Dr. M. R. Štefánika na Bradle.

Jeho nadšenie pre historické stavby však nijak nezatienila jeho záujem o mestský urbanizmus, medzi ktoré patria projekty na bývanie pre sociálne slabšie vrstvy alebo tzv. núdzové bývanie. V Bratislave sa podpísal pod diela ako bytové domy na Ursínyho ulici, stavba Kochovho sanatória, či jeho vlastný rodinný dom na Lermontovej ulici.

Diela pre spomienku

Počas druhej svetovej vojny napriek pokročilému veku neustále tvoril. Pracoval na návrhoch pre obete masakry v Lidiciach, či mauzóleum pre obete bitky pri Stalingrade. Súčasne pracoval na publikácii Skladacie domy rodinné z pálených tehliarskych výrobkov (1946), ktoré mali pomôcť obyvateľstvu zdecimovaného vojnou. Medzi posledné práce Dušana Jurkoviča patril pomník obetiam fašizmu v Kremničke (1947).

Dňa 21. Decembra 1947 architekt Dušan Samuel Jurkovič zomiera. O dva dni neskôr bol pochovaný na bratislavskom evanjelickom cintoríne na Kozej ulici. V novembri v roku 1948 boli jeho telesné pozostatky prevezené a uložené na cintoríne v Brezovej pod Bradlom. Neskôr mu boli in memoriam udelené vyznamenania Rádu Slovenského národného povstania a Rádu Tomáša Garrigue Masaryka.