Albert Mamatey

(11.04.1870 – 21.12.1923)

Významný slovenský štátnik a politik pôsobiaci v Amerike. Má zásluhy na vzniku Česko-slovenského štátu, po prvej svetovej vojne.

Životopis

Mladosť

Narodil sa v obci Kláštor pod Znievom, neďaleko mesta Martin. Mamateyovo detstvo bolo poznačené predčasným úmrtím jeho otca, čo sa prejavilo na hospodárskej situácii rodiny. Výučný list získal v Martine ako zámočník, následne nastupuje do zamestnania. Po viacerých pracovný skúsenostiach zostáva na istý čas pracovať v Budapeštianskej strojárenskej firme Ganz. Navzdory stabilnému pracovnému miestu sa však neskôr rozhodol opustiť Rakúsko-Uhorsko a v roku 1883 odchádza do Ameriky.

Za veľkou mlákou

Jeho prvé kroky viedli do New Yorku, kde taktiež vystriedal niekoľko zamestnaní. Jedným z jeho angažmánov bola aj práca pre vynálezcu Nicola Teslu. V roku 1900 sa však sťahuje do Pittsburghu, kde sa mu naskytá práca vo Westinghouse Electric Company, no v roku 1905 získava miesto v strojárenských dielňach Carnegie Institute of Technology, ako inštruktor praktického strojárstva. Napriek uplatneniu v Amerike však nezanevrel na svoj pôvod ako mnohí iní, práve naopak. Vstupuje vďaka Petrovi Víťazoslavovi Rovniankovi do Národného slovenského spolku. Vďaka národnému cíteniu, prejavoval snahu o potrebách jazykového vzdelávania svojich krajanov. Sformuloval príručku Škola reči anglickej. Neskôr pridáva prekladový slovník s názvom Tlumač.

Zakrátko sa z radového člena spolku stáva jedna z vedúcich postáv a v roku 1911 sa stáva jeho predsedom. Mamatey však stál aj pri zakladaní Slovenskej ligy v Amerike, organizácii, ktorá zastrešovala slovenské spolky v Amerike, ale taktiež plnila kultúrnu, sociálnu a najmä poradenskú činnosť. Tak isto sa v roku 1911 stáva jej predsedom.

Česko-Slovensko

Popri práci v krajine neobmedzených možností, začala Slovenská liga v Amerike, na čele s Mamateyom, aj s pomocou krajanom vo vlasti. Hlavným programom bolo riešenie slovenskej otázky a postavenia slovenských občanov v spoločnom štáte. V roku 1914 vychádza Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských. Slováci v Amerike zdieľali myšlienku zriadenia samostatného štátu po prvej svetovej vojne, avšak uvedomujúc si vážnosť situácie volili vytvorenie spoločného štátu s Čechmi. Nato Slovenská liga v Amerike nadväzuje spoluprácu s Českým národným hnutím v Amerike.

V roku 1915 vzniká zásluhou Alberta Mamateya tzv. Clevelandská dohoda, v ktorej je zadefinovaný program budúcej spolupráce v novom štáte. Onedlho sa však vynárajú obavy so spolužitia s českým národom, ktoré však vzápätí rozptýlil T.G. Masaryk. Práve vďaka Masarykovi podpisuje 31. mája 1918 Mamatey spoločne s predstaviteľmi Slovenskej ligy v Amerike a Českým národným hnutím Pittsburskú dohodu.

Konzulom

Mamatey po skončení prvej svetovej vojny absolvoval cestu do Česko-Slovenska, overiť  napĺňanie Pittsburskej dohody z pohľadu slovenských obyvateľov. Avšak navzdory ústavy v ktorej bola dohoda zakomponovaná, sa vracia do Ameriky rozčarovaný. Popri tom však vďaka vplyvu práci v zámorí, stihne byť menovaný za Česko-slovenského konzula v Amerike. S novou funkciou prichádza však aj morálna dilema. Ako predstaviteľ Slovenskej ligy v Amerike hájil predovšetkým záujmy svojich obyvateľov, no z postu konzula mu vyplývala povinnosť hájiť záujmy Česko-Slovenska ako jednotného národa. Preto na funkciu predsedu Slovenskej ligy v Amerike rezignuje.

Napriek zastávaniu postoja za Pittsburskú dohodu, ho však Slovenská liga v Amerike zo svojich radov v roku 1922 vylúčila. Albert Mamatey však koncom roka 1923 zomrel.