Pavol Országh Hviezdoslav
(02.02.1849 – 08.11.1921)
Slovenský spisovateľ, básnik, dramatik, advokát, no najmä významný predstaviteľ slovenskej literárnej obce.
Životopis
Rodina
Pavol Országh sa narodil v oravskej obci Vyšný Kubín. Pochádzal z rodiny nižšieho šľachtického rodu. Otec Mikuláš, povolaním garbiar a roľník a matka Terézia mali dovedna päť detí, avšak až dve z nich zomreli v pomerne mladom veku. Pavol Országh bol zo súrodencov najmladší.
Mladosť
Svoje vzdelanie začal na ľudovej škole v obci Leštiny v roku 1854, neskôr na isté obdobie v obci Jasenová. Mladý Pavol Országh patril medzi šikovných žiakov. Na ďalšie štúdium však v roku 1862 putoval do maďarského Miškovca, konkrétne na nižšie evanjelické gymnázium, kde taktiež vedomostne exceloval. Počas svojich štúdií, bol v starostlivosti svojho strýka. V tom čase začína mladý Pavol Országh písať básne. Jeho ranná tvorba bola však výlučne v maďarskom jazyku. Po smrti strýka v roku 1865 však prichádza nazad na Slovensko, svoje vzdelanie dokončuje v Kežmarku v roku 1870.
Ranná tvorba
Počas tohto obdobia naplno prejavuje svoj talent a lásku k poézii, svoju tvorbu však píše nielen v maďarčine ale aj v nemčine. Zúčastňuje sa niekoľkých básnických súťaží, kde si neskôr uvedomuje potrebu písať vo svojom rodnom jazyku. V roku 1868 vznikajú jeho prvé literárne diela vydané pod svojim umeleckým pseudonymom Jozef Zbranský, dráma Vzhledanie (ako príloha v časopise Sokol) a básnická zbierka Básnické prviesenky Jozefa Zbranského (venované A.Sládkovčovi).
Po úspešnom ukončení štúdia v Kežmarku, nasmeroval svoje ďalšie vzdelávanie na prešovskú právnickú akadémiu Evanjelického kolégia. V roku 1871 sa spolupodieľal s Kollomanom Banšellom na napísaní almanachu Napred. Jeho kritika mu však na istý čas neumožnila publikovať svoju tvorbu v literárnom časopise Orol.
Zákony a paragrafy
Štúdium práva ukončil v roku 1872. Následne začína pracovať ako súdny praktikant, neskôr ako advokátsky osnovník, no už v roku 1875 sa stáva advokátom v oravskej obci Námestovo. O rok na to vykonáva funkciu podsudcu na okresnom súde v Dolnom Kubíne.
Dňa 15. mája 1876 sa Pavol Országh oženil so svojou dlhoročnou známou Ilonou Novákovou. Ich manželstvo bolo šťastné, avšak bezdetné.
V roku 1877 Pavol Országh použije prvý krát pseudonym Hviezdoslav, konkrétne v básnickom nekrológu uverejnenom v periodiku Národné noviny po smrti Villiama Paulínyho-Tótha. V roku 1879 sa z miesta podsudcu v Dolnom Kubíne opäť vracia do advokátskej praxe v Námestove.
Jeho práca neustále kolidovala s literárnou činnosťou, napriek tomu v nej získava mnohé inšpirácie k dielam. V danom období vznikajú azda jeho najvýznamnejšie epická diela Hájnikova žena (1883), Gábor a Ežo Vlkolínsky (1884, 1890) či Bútora a Čútora (1888).
Ťažké obdobie
Avšak tieto dekády života Pavla Országha Hviezdoslava boli vo veľkej miery pre neho tažkou životnou skúškou. Krátko po sebe zomierajú jeho blízky príbuzní, svokra Žofia Nováková, matka, otec a brat Mikuláš a v roku 1895 aj svokor.
Po smrti brata v roku 1889 si Pavol s Ilonou si následne deti Sidóniu a Jaroslava adoptujú. Ich zákonná matka o ne neprejavovala záujem.
Koncom roka 1899 sa Hviezdoslav opäť sťahuje do Dolného Kubína. Zakrátko sa zrieka práce advokáta a venuje sa iba literárnej činnosti. V roku 1903 sa stáva v Dolnom Kubíne na isté obdobie riaditeľom filiálky Tatrabanky. Dané obdobie v Hviezdoslavovom živote je poznačené jeho podlomeným zdravím, avšak neustále tvorí. V roku 1909 vzniká dráma-tragédia s biblickým námetom Herodes a Herodias. V priebehu prvej svetovej vojny vzniká proti vojensky orientovaný lyrický cyklus 32 sonetov pod názvom Krvavé sonety (1914-1918). Tragédie však známeho spisovateľa naďalej neopúšťajú. V lete 1915 zakrátko po sebe zomierajú Hviezdoslavove adoptívne deti, Jaroslav a Sidónia.
Nakrátko v politike
V povojnovej Prvej česko-slovenskej republike sa mu ušla pozícia ako člen výkonného výboru v Slovenskej národnej rade, v Dolnom Kubíne. Neskôr v roku 1919 sa stáva poslancom v Národnom zhromaždení česko-slovenskom.
Posledné chvíle
Bohužiaľ, politického života si Hviezdoslav veľmi neužil. Jeho zdravotné komplikácie ho neprestali sužovať. Prekonaný zápal pľúc vystriedali problémy so srdcom. Ani kúpeľná liečba, ani vtedajší vychýrení lekári mu však nedokázali pomôcť.
Dňa 08.11.1921 vydýchol Pavol Országh Hviezdoslav naposledy. Pochovaný je v Dolnom Kubíne.