Pablo Neruda
(12.07.1904 – 23.09.1973)
Významný básnik a taktiež laureát Nobelovej ceny za literatúru v roku 1971.
Životopis
Detstvo
Narodil sa ako Neftali Ricardo Reyes Basoalto v meste Parral v regióne Maule v Čile 12. júla 1904. Jeho otcom bol José del Carmen Reyes Morales, ktorý bol zamestnancom železníc. Matkou mu bola Rosa Basoalto Opazo, ktorá pracovala ako učiteľka. Nanešťastie však len dva mesiace po pôrode svojho prvého a jediného syna zomrela na tuberkulózu. Po jej smrti sa rodina presťahovala do mesta Temuco a o pár rokov neskôr sa otec znovu oženil.
Básnická jar
Neruda začal písať básne, keď mal desať rokov. Počas strednej školy, vo veku 13 rokov, vydal svoje prvé básne (medzi nimi napríklad báseň Entusiasmo y Perseverancia) v regionálnom denníku La Mañana. V roku 1918 vydal 13 básní v časopise Corre-Vuela, vrátane básne Mis ojos (Moje oči). V roku 1919 získal tretiu cenu v miestnej súťaži s básňou Nocturno ideal.
Hoci bol Nerudov otec proti synovmu záujmu o písanie, našiel Neruda podporu u svojich učiteľov. Vo veku 15 rokov stretol učiteľku v miestnej dievčenskej škole, Gabriellu Mistral, ktorá mu predstavila prácu európskych básnikov – predovšetkým ruskú literatúru, ktorá jeho prácu ovplyvnila najviac. V roku 1920 publikoval básne v časopise Selva Austral pod pseudonymom Pablo Neruda, aby sa vyhol konfliktu so svojou rodinou. Po októbri 1920 publikoval už len pod týmto menom, ktoré si požičal od českého básnika Jána Nerudu, ktorého práca mu bola takisto inšpiráciou.
Sláva a kariéra konzula
V roku 1921 začal študovať francúzštinu na škole Instituto Pedagógico v Santiágu. V roku 1924 získal medzinárodnú slávu so zbierkou Veinte Poemas de Amor y una Cancion Desesperada (Dvadsať básní o láske a jedna pieseň zúfalstva), ktorá je doposiaľ jeho najčítanejšou prácou.
Vo veku 23 rokov, bol menovaný čilskou vládou na konzula v Barme, terajšom Mjanmarsku. Zastával viacero diplomatických funkcií v rôznych krajinách východnej Ázie a v Európe. Pokračoval tiež v písaní pre niekoľko časopisov, medzi nimi La Nación, El Sol, a Revista de Occidente.
Rodina
V roku 1930 sa zosobášil s Maríou Antonietou Hagenaar, Holanďankou, ktorá neovládala španielčinu. V auguste 1934 sa im narodila dcéra Marina Malva Trinidad, no narodila sa s hydrocefalom, čo je stav, ktorý vedie k opuchu mozgu. Bolo to pre Nerudu i jeho manželku veľmi stresujúce obdobie, ktoré Neruda riešil vzťahom s argentínskou maliarkou, Deliou del Carril. Neskôr sa stala jeho druhou manželkou.
Presvedčený komunista
V roku 1935 založil literárny časopis Caballo Verde para la Poesía. V júli 1936 vypukla španielska občianska vojna a Nerudov dlhoročný priateľ, Federico Garcia Lorca, bol zavraždený jednotkami lojálnymi generálovi Francovi. Táto udalosť mala na Nerudu veľký vplyv. Hoci ako konzul mal zostať nestranným, začal podporovať republikánsku stranu a stal komunistom, ktorým zostal po zvyšok svojho života.
V roku 1937 sa aj s Deliou presťahoval do Paríža a začal podporovať Španielsku republiku. V časopise The blue monkey publikoval báseň In this way, neskôr známu ako Explico algunas cosas vo svojej knihe España en el Corazon (Španielsko v srdci). Táto báseň je prielomová čo sa týka Nerudovho štýlu písania. Ten sa zmenil na radikálny a militantný, zaoberajúci sa sociálnymi a politickými záležitosťami.
V roku 1940 španielsky filológ a literárny kritik, Amado Alonso, publikoval prvú akademickú prácu o diele Pabla Nerudu, pod názvom Poetry and style of Pablo Neruda, Interpretation of a hermetic poetry.
Vo vojnových rokoch 1940 až 1944 pôsobil Neruda ako generálny konzul v Mexiku. V čase, keď prebiehala krvavá bitka o Stalingrad, vyzval spojencov na otvorenie druhej, západnej fronty. V povojnových rokoch po politickom prevrate bol vo svojej krajine prenasledovaný. V rokoch
1949-1952 žil v exile. Po návrate do vlasti sa Neruda naďalej zúčastňoval politického života. Angažoval sa v kampaniach pri prezidentských voľbách v rokoch 1958 a 1969. Kandidátom bol Salvador Allende.
V roku 1970 komunistická strana Čile menovala Nerudu ako predbežného kandidáta pre nadchádzajúce prezidentské voľby. On však ustúpil v prospech podporovaného Allendeho, kandidáta Ľudovej strany jednoty, ktorý bol zvolený za prvého socialistického prezidenta.
Ocenenia
V októbri 1971 mu bola udelená Nobelova cena za literatúru, pričom bolo zohľadnené jeho prenasledovanie a jeho práca pre svetové spoločenstvo a mier. Cenu však získal i napriek jeho podpore stalinistickej diktatúry v minulosti. Na konci mesiaca sa jeho zdravotný stav začal zhoršovať a bol operovaný na rakovinu prostaty v Paríži.
Dňa 11. septembra 1973 uskutočnili fašistickí generáli na čele s Pinochetom krvavý vojenský prevrat a zvrhli vládu Ľudovej jednoty.
Smrteľne chorý Pablo Neruda bol v posledných dňoch svojho života zdrvený tragédiou, ktorá sa udiala v jeho vlasti. Posledný zápis v jeho memoároch zo 14. septembra 1973 zachytáva hrdinskú smrť prezidenta Allendeho. O desať dní neskôr, 24. septembra Pablo Neruda zomrel.