Marlon Brando
(03.04.1924 – 01.07.2004)
Bol jedným z najslávnejších a najvplyvnejších filmových a divadelných hercov povojnovej éry.
Herec Marlon Brando sa narodil 3. apríla 1924 v Omahe v americkom štáte Nebraska. Jeho rodičmi boli Marlon Sr., predavač pesticídov, ktorého pôvodné meno bolo Brandeaux, a Dorothy, ktorá bola miestnou herečkou.
Životopis
Detstvo
Marlonove detstvo bolo búrlivým časom pre celú rodinu. Bolo poznačené Dorothyným alkoholizmom a jej krátkym odlúčením od manžela. Marlon bol slabší študent, ktorý bol po jednom žarte dokonca vylúčený zo strednej školy v Libertyville. Rozzúrený otec ho potom poslal do školy, v ktorej on sám študoval – vojenskej akadémie Shattuck v Minnesote, v nádeji, že to chlapca narovná. To sa však nestalo. Mladý Brando zostal aj naďalej v rozpore s autoritami. Ešte pred tým ako by ho mali z akadémie vyhodiť, sa však rozhodol sám odtiaľ odísť. Po tom ako jeho plán vstúpiť do armády stroskotal kvôli pozostatkom zranenia z futbalu, rozhodol sa nasledovať svoje sestry do New Yorku v roku 1943.Tam začal študovať na dramatickom workshope v New School, rovnako ako v Actors Studio.
Dráha umelec
Už nasledujúci rok debutoval na Broadwayi v sentimentálnej hre I Remember Mama (1944). Za výkon v Truckline Café (1946) ho divadelní kritici označili za najsľubnejšieho herca na Broadwayi. V roku 1947 prišla jeho najväčšia divadelná úloha. Zahral si Stanleyho Kowalskeho, ktorý znásilnil svoju švagrinú, krehkú Blanche du Bois v hre Tennessee Williamsa, A Streetcar Named Desire (Električka zvaná Túžba).
Úspech vo filme
Brandovým prvým filmom bol film The Men (1950), v ktorom si zahral vojnového veterána, ktorý bojuje o dôstojnosť. Nasledovala Kazanova filmová verzia hry A Streetcar Named Desire (1951), ktorá Branda navždy zviazala s postavou brutálneho Kowalskeho a priniesla mu plnohodnotnú slávu. Rola mu tiež vyniesla prvú zo štyroch po sebe idúcich nominácií na Academy Award pre najlepšieho herca. Nasledovali filmy Viva Zapata! (1952) a Julius Caesar (1953).
Potom prišla úloha prístavného robotníka, ktorý bojuje proti systému, vo filme On the Waterfront (1954). Tá mu priniesla cenu Academy Award. Nasledovali snímky Désirée (1954), Guys and Dolls (1955), a The Young Lions (1958).
Krstný otec
V 60. rokoch však jeho kariéra zaznamenala menší pád, najmä po filme Mutiny on the Bounty (Vzbura na lodi Bounty) z roku 1962, ktorému sa nepodarilo získať späť ani polovicu jeho obrovského rozpočtu. Ďalším úspechom bola až rola šéfa mafie, Dona Corleone, v roku 1972 vo filme Francisa Forda Coppolu, The Godfather (Krstný otec). Bola to rola, za ktorú získal Oscara za najlepší mužský herecký výkon, no toho odmietol na protest proti hollywoodskemu zaobchádzaniu s domorodými Američanmi.
Nasledoval veľmi kontroverzný, ale veľmi uznávaný film Last Tango in Paris. Od tej doby bol Brando veľmi dobre finančne ohodnotený aj za stvárnenie malých úloh v takých filmoch ako Superman (1978) a Apocalypse Now (1979). V roku 1995, si Brando zahral popri Johnny Deppovi v snímke Don Juan DeMarco. V roku 2001, stvárnil starnúceho zlodeja klenotov v The Score, v ktorom si zahrali taktiež Robert De Niro, Edward Norton či Angela Bassett.
Marlon Brando zomrel v roku 2004 na pľúcnu fibrózu v nemocnici v Los Angeles vo veku 80 rokov.