Ladislav Novomeský
(28.12.1904 – 04.09.1976)
Bol významný slovenský novinár, básnik, publicista a politik v jednej osobe.
Životopis
Mladosť
Narodil sa v Budapešti, kde absolvoval základnú školu. Po presťahovaní jeho rodiny v roku 1919 spať na Slovensko, začal navštevovať učiteľský seminár v Modre. Po jeho dokončení učí na ľudovej škole v Bratislave a súčasne študuje na filozofickej fakulte.
Ovplyvnený ideológiou
Túžba stať sa novinárom je čoraz silnejšia. Publikuje svoje práce vo vysokoškolských časopisoch. V tom čase začína byť ovplyvňovaný ľavicovou socialistickou ideológiou. Svoje novinárske a básnické prvotiny začína publikovať čoraz častejšie aj v komunistických periodikách. Ako dvadsaťročný sa stáva redaktorom komunistickej tlače na Slovensku pod taktovkou Klementa Gottwalda. V roku 1925 vstupuje do KSČ (Komunistická Strana Česko-Slovenska) kam so sebou prináša prvky intelektualizmu a národného cítenia. Toto sa však nestretlo s nadšením na strane ostatných členov KSČ, o čom Novomeský dobre vedel. Začína písať a publikovať v komunistických periodikách čoraz hlbšie články aj s politickou ideológiou. V roku 1927 vydáva svoju prvú básnickú zbierku Nedeľa, ktorá sa stretla s dobrými ohlasmi.
Publikačná činnosť
Od roku 1924 začína pôsobiť v skupine ľavicovo orientovaných spisovateľov – DAV. Vydávali spoločný časopis s rovnomenným názvom, značne ovplyvnený straníckou ideológiou. Od roku 1929 však začína pôsobiť ako novinár v Prahe. Stretáva sa s mnohými predstaviteľmi kultúrneho a spoločenského života, ktorými vedie diskusiu o politických názoroch. Bol prístupný aj opačným politickým a spoločenským názorom ako boli tie jeho, vďaka čomu zvádzal vo svojom vnútri vlastný boj. Jeho následné myšlienky však vedel pretaviť v publicistickú činnosť. Venoval sa niekoľkým problematikám slovenských dejín, ako bola revolúcia v devätnástom storočí z pohľadu Slovákov, ako aj vzájomné slovensko-české vzťahy. V roku 1939 po rozpade československej republiky mu vyšiel článok Nelúčenie, narážajúc práve na danú tému. V tom istom roku sa vracia späť na Slovensko a zastáva funkciu redaktora v časopise Budovateľ. Jeho tvorba sa počas trvania II. Svetovej vojny z veľkej časti odmlčala.
Politická kariéra
V roku 1943 sa Novomeský stáva členom ústrednom vedení KSS (Komunistickej Strany Slovenska), staral sa najmä o korekciu dokumentov v strane. Svoju politickú kariéru naplno štartuje po vojne. Vykonáva niekoľko vysokých straníckych funkcií. V povojnovom období sa angažoval aj v pomoci ľuďom postihnutých politickým prenasledovaním. Avšak politická zmena na totalitný režim v roku 1948 zasiahla aj Ladislava Novomeského. V roku 1950 je spolu s niekoľkými spolustranníkmi obvinený z buržoázneho nacionalizmu a v roku 1951 bol zatknutý a vypočúvaný. V procese Protištátneho sprisahaneckého spolku vystupoval ako svedok, svedčil proti Vladimírovi Clementisovi. Novomeského po tvrdých výsluchoch a priznaní odsúdili na desať rokov väzenia. V roku 1955 bol však podmienečne prepustený.
V rukách totality
Na svoju publikačnú kariéru mohol nadviazať až po roku 1963. Snažil sa o rehabilitovanie V. Clementisa i spolku DAV. V roku 1964 obdržal titul Národný umelec. Jeho meno sa stalo nástrojom na mocenské upevnenie hodnôt v totalitnom režime. V prelomovom roku 1968 sa 21.augusta stáva členom Ústredného výboru KSS a neskôr aj Matice slovenskej. Vďaka svojim vtedajším vyjadreniam však stále pôsobí ako ideologický nástroj v rukách komunistov. Po roku 1970 počas nastupujúcej normalizácie sa však vo svojej tvorbe odmlčal.
Následne ho postihnú zdravotné problémy, ktoré ho pripútajú na lôžko. Dňa 4. Septembra na následky ťažkého ochorenia Ladislav Novomeský zomiera.