Juraj Tvarožek

(30.11.1887 – 12.01.1966)

Jeden z najvýznamnejších slovenských architektov medzivojnového obdobia.

Životopis

Rodina

Pochádzal z obce Brezová pod Bradlom, z národne uvedomelej evanjelickej rodiny, z ktorej vzišlo niekoľko výrazných osobností.

Štúdium

Svoje štúdium započal na Brezovskej evanjelickej škole, z ktorej následne putoval na gymnázium do Bratislavy. Pravdepodobne ekonomická situácia v rodine spôsobila, že svoje ďalšie vzdelávanie smeroval na remeselnú činnosť murára. S príslovím “remeslo má zlaté dno” odchádza za prácou do Budapešti, kde pracuje pod vedením architekta Milana Harminca.

O rok neskôr zasadá do školských lavíc opäť, tentokrát na stavebnej priemyslovke v Budapešti, ktorú dokončí v roku 1909. Následne začína pracovať pod architektom A.Dryákom v Prahe ako asistent. Vďaka tejto príležitosti sa mu naskytá možnosť spolupracovať na projektoch z ktorých najznámejšie sú pomník sv. Václava či Františka Palackého. Nasledujúce obdobie v ňom prebudilo záujem o architektúru, čo dokazuje návštevami večerných kurzov na Umelecko-priemyselnej škole, ktorú viedol profesor Beneš.

V rokoch 1911 až 1914 pôsobí opätovne v Budapešti, tentokrát pod vedením dvojice Harminec Fleschl. Pod ich taktovkou sa zúčastňuje na projektoch obytných domov, kostola v obci Báhoň či chudobinca v Pešti.

Služba vlasti

V auguste 1914 sa spolu s bratom Jánom vydáva pod vlajkou Rakúsko-uhorskej armády na ruský front. Zakrátko však padol do zajatia. V táboroch vystriedal niekoľko pracovných zaradení až do roku 1918, kde sa spolu s ostatnými zajatcami a legionármi dostáva do ruského Vladivostoku. Následne až o dva roky neskôr sa vracia do vlasti.

Kaviareň Metropol

Po návrate Juraj Tvoarožek skladá skúšky zo staviteľstva a opätovne nadväzuje na sľubnú kariéru architekta. Vo jeho portfóliu sa objavujú rodinné domy, vily či administratívne budovy, no až jeho nasledujúce dielo vzbudilo ohlasy na domácej ale aj zahraničnej scéne. Stavbu obytného domu s kaviarňou a kinom nazvanou príznačným menom Metropol, financoval Tvarožkov brat Tomáš (v tom čase riaditeľ Mestskej sporiteľne). Juraj Tvarožek na tomto projekte prejavil cit pre zladenie funkcionality, urbanizmu a dispozície na neveľkom pozemku v centre Bratislavy.

Budova mestskej sporiteľne

Spolupráca s bratom Tomášom mu priniesla aj jeho najvýznamnejší projekt, stavbu Mestskej sporiteľne na námestí SNP taktiež v centre hlavného mesta. Tvarožek použil ako nosný systém železobetónový skelet v kombinácii so sklenou fasádou (na vtedajšie pomery trochu neobvyklú kombináciu). Svoje poznatky a skúsenosti počas potuliek svetom, pretavil práve do tohto projektu, preto je toto jeho dielo považované za nadčasové.

V roku 1941 sa Juraj Tvarožek venoval stavbe administratívnej budovy v Bratislave na Hlbokej ceste, pre Slovenskú obilnú spoločnosť, neskôr však budova slúžila Ústrednému výboru Komunistickej strany Slovenska. K jeho portfóliu patria stavby ako Miestny národný výbor v Brezovej pod Bradlom, športový areál v bratislavskej časti Petržalka, budovu pošty v Žiline, rodinnú vilu pre brata Tomáša v Bratislave či Obvodný národný výbor na Myjave.

Nepriateľ režimu

Tvarožkov život poznačila na dlhšie obdobie nepriazeň Komunistickej strany, vďaka čomu sa nemohol naplno venovať činnostiam architekta, ani ako pedagóg. Od roku 1950 zostáva na dôchodku až do dňa 12. januára 1966, kedy architekt Juraj Tvarožek zomrel.