Ján Vojtaššák

(14.11.1877 – 04.08.1965)

Rímskokatolícky biskup, prvý slovenský spišský biskup, rektor bohosloveckého seminára. Pre mnohých veriacich bol Ján Vojtaššák mučeníkom a symbolom vzdoru vtedajšieho komunistickému režimu.

Životopis

Detstvo

Narodil sa v obci Zákamenné do rodiny s dovedna jedenástimi deťmi. Už v ranom detstve ho formovala kresťansky vedená rodina ako aj hornooravský kraj. Preto niet pochýb, že práve táto skutočnosť ho neskôr viedla k povolaniu kňaza.

Štúdium

Svoje prvé roky štúdia prežil v rodnej obci Zákamenné, následne strávil istý čas na fare svojho strýka v obci Stankovany. Neskôr absolvoval štúdiá na nižšom gymnáziu v Trstenej potom v Ružomberku. V roku 1895 bol prijatý na teologické štúdium v Spišskej kapitole.

Povolanie kňaza

Svoju prvú svätú omšu slúžil v rodnej obci Zákamenné 7. Júla 1901.Počas nasledujúcich desiatich rokoch pôsobil Ján Vojtaššák ako kaplán v obciach Kvačany, Vyšná Zubrica, Bijacovce, Podvlk, Zubrohlava, Ústie nad Oravou, Tvrdošín a nakoniec v obci Veličná. V marci v roku 1919, prišlo k vysťahovávaniu maďarských biskupov zo Slovenska. Ktorých pracovné miesta boli následne obsadzované tými slovenskými. Ján Vojtaššák sa stal rektorom spišského bohosloveckého seminára a riaditeľom biskupskej kancelárie. O necelé dva roky sa stáva prvým slovenským biskupom na Spiši. Takmer okamžite začína čeliť jestvujúcim problémom. Hájiť cirkev, najmä pred politickými a ateistickými tlakmi. Snažil sa o duchovnú obnovu viery v katolícku cirkev prostého ľudu, ale aj duchovné cvičenia pre samotných kňazov. Veľké úsilie vynakladal najmä v obrodení školstva. Zaslúžil sa o zveľadenie majetku spišskej diecézy.

Slovenský štát

V roku 1940 ako stúpenec Hlinkovej Slovenskej Ľudovej Strany sa stáva podpredsedom štátnej rady, kde zastupuje katolícku cirkev. Sám sa s Andrejom Hlinkom spoznal ako kaplán v Zákamennom. Stali sa priatelia. Jána Vojtaššáka to po duchovnej ale aj politickej stránke ovplyvnilo. Ako provládne orientovaný kňaz nepodporil vystúpenie ostatných kňazov voči deportáciám židovského obyvateľstva. Na rozdiel od arcibiskupa Kmeťku s ktorým mal spoločnú vysviacku. Toto jeho vnútorné presvedčenie mu mnohí zazlievali najmä pre morálny rozpor s cirkevnými hodnotami.

Komunistický režim

Krátko po oslobodení Slovenska v roku 1945 sa dostal do sporu s predstaviteľmi štátu a nakoniec bol intervenovaný. Vo väzení strávil sedem mesiacov. Následne po jeho prepustení sa napätie vyostrilo, pokúšal sa o záchranu katolíckeho školstva. Pretrvávajúce spory katolíckej cirkvi s vtedajšou komunistickou vládou. Exkomunikovanie kňazov hlásiacich sa ku komunistického režimu prerástli v perzekúcie voči jeho osobe. V roku 1950 bol Ján Vojtaššák zatknutý a následne uväznený. Neľudské metódy vyšetrovania, nátlaku a fyzickej konfrontácie vyústili  podľahnutím obvinených biskupov. Dňa 15. januára 1951 v Bratislave bol vo značne teatrálnom procese spolu s ostatnými biskupmi odsúdený. Rozsudok znel: 24 rokov väzenia za vlastizradu a úklady proti republike ako aj vyzvedačstvo a vojnovú zradu. Jeho majetok bol zhabaný, navyše mu vyrúbili vysokú pokutu. Spolu s ním boli odsúdení aj biskupi Peter Pavol Gojdič a Michal Buzalka. Ján Vojtaššák mal v tom čase 72 rokov. Prešiel celým radom väzníc a v roku 1957 bol znovu vyšetrovaný. V roku 1963 ho podmienečne prepustili. Na krátky čas sa zdržal na fare v Oravskej Lesnej u svojho synovca Tomáša Vojtaššáka. Následne bol prinútený zo Slovenska odísť.

Zakrátko nato ochorel a 4. Augusta 1965 Ján Vojtaššák vo veku 88 zomiera. Pochovaný bol v dedine Zákamenné. Rehabilitovaný bol až v roku 1990. V súčasnosti prebieha proces jeho blahorečenia. Pozostatky Jána Vojtaššáka boli prevezené do Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule.