Ingrid Bergman
(29.08.1915 – 29.08.1982)
Herečka švédskeho pôvodu, hviezda mnohých amerických filmov a držiteľka viacerých ocenení.
Životopis
Rodina
Ingrid Bergman sa narodila 29. augusta 1915 v Štokholme, vo Švédsku. Už počas detstva postihlo jej rodinu viacero tragédií. Jej matka, Friedel Adler Bergman, pôvodom Nemka, zomrela, keď bola Ingrid ešte len batoľa. Jej otec, Justus Samuel Bergman, Švéd, sa o Ingrid staral až do svojej smrti, keď mala 12 rokov. Justus, ktorý vlastnil fotografické laboratórium, povzbudzoval Ingridine umelecké vlohy a dokonca už ako malú ju filmoval na kameru. Po smrti svojho otca, bola Ingrid ponechaná do opatery jej slobodnej tety, ktorá však zomrela v priebehu niekoľkých mesiacov. Nakoniec Ingrid dospela u strýka a jeho rodiny.
Začiatky
Bergman navštevovala súkromnú školu, kde účinkovala v mnohých hrách. Začiatkom 30-tych rokov sa zapísala na Royal Dramatic Theater School v Štokholme. Odišla však odtiaľ už po roku, aby začala svoju profesionálnu kariéru. V roku 1934 debutovala vo filme Monkbrogreven. Čoskoro na to sa objavili i ďalšie filmové role v jej rodnom Švédsku, vrátane romantickej drámy Intermezzo (1936). Nasledujúci rok sa vydala za švédskeho lekára Petter Lindstroma. Pár mal spolu dcéru, Friedel Piu.
Vychádzajúca hviezda
Jej výkon vo filme Intermezzo, upútal pozornosť hollywoodskeho filmového producenta Davida O. Selznicka, ktorý kúpil práva na pretvorenie filmu v Hollywoode s Ingrid v hlavnej úlohe. V roku 1939, na žiadosť Davida O. Selznicka sa Ingrid presťahovala do Hollywoodu. Týmto krokom začala hviezdnu kariéru, ktorá trvala až päť desaťročí. Hollywoodska verzia filmu, Intermezzo: A Love Story (1939), bola úspešná a Ingrid podpísala so Selznickom sedemročnú zmluvu.
V jej ranej americkej filmovej tvorbe bola Bergman stavaná najmä do úloh cnostných žien. Vo filme Adam Had Four Sons (1941), si zahrala oddanú vychovávateľku, vo filme Rage in Heaven (1941) zasa vernú manželku. V roku 1942 podala Bergman hviezdny výkon ako žena rozpoltená medzi dvoma mužmi, keď si zahrala popri Humphrey Bogartovi a Paulovi Henreidovi vo filme Casablanca. Film mal medzi divákmi ohromný úspech a stal sa takpovediac klasikou, čo Ingrid zaistilo miesto v srdciach fanúšikov v nasledujúcich rokoch.
Úspech a sláva
Po Casablance vzala úlohu Márie vo filmovom prepise románu Ernesta Hemingwaya, For Whom the Bell Tolls (Komu zvonia do hrobu) v roku 1942. Vo filme si zahrala vedľa úspešného hereckého kolegu Garyho Coopera. Práve za tento film bola po prvý krát nominovaná na Oscara pre najlepšiu herečku.
Prvého Oscara získala za prácu na filme Gaslight (1944), v ktorom stvárnila mladú ženu, ktorej manžel sa snaží, aby ju dohnal k šialenstvu. Nasledujúci rok, bola opäť nominovaná na najlepšiu herečku za film The Bells of St Mary, kde popri nej stál Bing Crosby. Potom Ingrid pracovala na dvoch filmoch Alfreda Hitchcocka, Spellbound (1945) a Notorious (1946). Mnohí považujú jej výkon v druhom Hitchcockovom filme za jej najlepší.
Aby nebola jej práca len jednotvárna, vzala Bergman rolu v predstavení Joan of Lorraine na Broadwayi. V roku 1948 si zahrala vo filmovej verzii tejto hry, a bola opäť nominovaná na Oscara za najlepší ženský herecký výkon, aj keď samotný film nemal veľký úspech.
Aféry
Po tom ako Bergman požiadala talianskeho režiséra Roberta Rosselliniho o spoluprácu, prišli prvé škandály súvisiace s jej osobou. Počas nakrúcania filmu Stromboli (1950) sa Bergman a Rossellini, hoci boli obaja zadaní, spolu zaplietli. Tehotná s Rosselliniho dieťaťom, požiadala Bergman svojho manžela o rozvod, ale on spočiatku odmietol. Bergman nakoniec porodila syna, Roberta, len niekoľko dní pred tým, ako ich rozviedli. Čoskoro sa vydala za režiséra Rosselliniho, ale pletky v jej súkromnom živote mali dopad na jej kariéru. Ďalšie filmy, ktoré s Rossellinim natočili nemali medzi divákmi ani kritikmi úspech. S Rossellinim mali spolu ešte 2 ďalšie deti, predtým ako sa v roku 1956 rozviedli.
V roku 1956 sa jej tiež podaril triumfálny návrat do amerických kín s filmom Anastasia (1956). Za svoj výkon Bergman získala svojho druhého Oscara. Čoskoro nasledovali ďalšie filmy, vrátane romantickej komédie z roku 1958 Indiscreet s Cary Grantom.
Posledné ocenenia
V roku 1974 si Bergman vyzdvihla ďalšiu sošku Oscara za vedľajšiu rolu vo filme Murder on the Orient Express. V tejto dobe jej bola diagnostikovaná rakovina prsníka. Aj napriek chorobe však pokračovala v práci. Jej posledné vystúpenie bolo v roku 1982 v televíznom filme Golda, kde si zahrala legendárnu izraelskú vodkyňu Goldu Meirovú. Stvárnenie Meirovej jej získalo cenu Emmy.
Ingrid Bergman zomrela v roku 1982 v deň svojich narodenín, dňa 29. augusta v Londýne vo veku 67 rokov.