Honoré de Balzac
(20.05.1799 – 18.08.1850)
Francúzsky spisovateľ, novelista, predstaviteľ vrcholného francúzskeho realizmu.
Životopis
Rodina
Pochádzal z mesta Tours vo Francúzsku. Ako najstarší syn z pomedzi štyroch súrodencov (prvorodený syn zomrel krátko po narodení). Rodičia Bernard François a jeho o tridsaťdva rokov mladšia manželka Anne Charlotte uzavreli manželstvo čisto iba zo zištných dôvodov. Je očividné, že Anne Charlotte svojho manžela skutočne nemilovala. Otec si v snahe patriť do aristokratickej spoločnosti zmenil meno vložením predpony de.
Detstvo a dospievanie
Vzťah matky a malého Balzaca bol pomerne chladný, bez štipky materinskej lásky, čo sa neskôr prejavilo aj v autorovom nasledujúcom živote. Do jeho štyroch rokov ho vychovávala pestúnka-dojka. Ako osemročný začal navštevovať internátnu školu, kde sa utieka pred náročným školským životom ku knihám. Jeho psychický stav sa zhoršil natoľko, že rodina bola nútená vziať ho v roku 1813 domov. O rok neskôr sa rodina sťahuje do Paríža. V nasledujúcom období vystrieda Balzac niekoľko súkromných škôl, no jeho psychike to žiaľ nepomohlo, dokonca sa pokúsil o samovraždu skokom z mosta.
Štúdium
V roku 1816 prichádza na Parížsku univerzitu v Sorbonne, kde sa mu dostáva vzdelania od významných profesorov filozofie, literatúry a histórie. Štúdium úspešne dokončí. Na otcove naliehanie sa začne zaúčať právu, avšak po istom čase sa mu právo zunuje a rozhodne sa venovať radšej spisovateľskému chlebíčku.
Povolanie spisovateľa
V roku 1820 vyšla jeho prvotina päť-dejová tragédia Cromwell, ktorú spolu s nasledujúcimi dielami písal vždy pod pseudonymom. Popri písaniu skúšal šťastie ako zbohatnúť aj inými spôsobmi, avšak všetky mu zanechali iba dlhy, ktoré nakoniec splácal písaním noviel. Prvé dielo ktoré signoval svojím vlastným menom bolo v roku 1829 Les Chouans alebo Le Dernier Chouan (autor ich vydával pod niekoľkými názvami). Dielo vyšlo ako jedno z celkovo 91 dokončených a 46 nedokončených diel, spoločne nazvaných v roku 1841 La Comedie Humaine (Ľudská komédia) – charakterizovať by sa dalo ako spoločenská dráma po Veľkej francúzskej revolúcii.
Slávu mu však doteraz napísané diela nepriniesli, skôr mu zabezpečovali prežitie a splácanie dlhov. Situácia sa zmenila až v roku 1931 keď vyšla kniha La Peau de chagrin.
De Balzac sa čoraz väčšmi ponára do písania svojich diel. Píše dňom i nocou, mnohokrát na úkor spánku a odpočinku. V roku 1835 sa mu podarí napísať jeden z jeho najčítanejších a najprekladanejších románov Le Père Goriot (Otec Goriot).
Jeho neustála potreba písania a publikovania sa podpísala aj na jeho zdravotnom stave.
Svadba
V roku 1832 vedie niekoľkoročnú ľúbostnú korešpondenciu s vydatou Ewelinou Hańskou rodenou Rzewuskou, dcérou poľského šľachtica, vydatou za poľského statkára neďaleko Kyjeva. Krátko po jej ovdovení v roku 1841 sa uchádza o jej ruku spolu s maďarským skladateľom Franzom Lisztom. Nakoniec za ňou podniká v roku 1843 cestu do Petrohradu, kde ju požiada o ruku. Pár sa 14. marca v roku 1850 berie v kostole na Ukrajine.
Posledné chvíle
Koncom apríla sa obaja vydávajú do Paríža. Spoločný život si však mladomanželia dlho neužili. Balzacove zdravie sa rapídne zhoršovalo zo dňa na deň, až napokon 18.augusta Honoré de Balzac zomiera.
Spisovateľ bol pochovaný na najväčšom parížskom cintoríne Père Lachaise. Balzacovi prišlo dať posledné zbohom mnoho velikánov francúzskej literatúry ako Victor Hugo alebo Alexandre Dumas.