Leonardo da Vinci
(15.04.1452 – 02.05.1519)
Bol významný taliansky maliar, sochár, vynálezca, vedec a architekt. Jeho poznatky fascinujú ľudí po celé generácie.
Životopis
Detstvo a rodina
Vlastným menom Leonardo di ser Piero da Vinci, pochádzal z talianskej oblasti Toskánska, neďaleko malého mestečka Vinci. Bol dieťaťom nezosobášených rodičov. Otec Ser Piero da Vinci – notár z Florencie a matka Caterina – miestna žena. Rodičia si neskoršie založili vlastné rodiny. O da Vinciho detstve a dospievaní sa vedú dohady, nakoľko sa zachovalo len veľmi málo informácií z tohto obdobia.
Zrod génia
Už v detstve sa u neho prejavilo nadanie pre kresbu a maľovanie. Ako pätnásťročný študoval u známeho renesančného maliara Andrea del Verrocchia, ktorý bol da Vinciho talentom unesený. Po vyučení, zostáva da Vinci u Verrocchia pracovať ako jeho asistent pri mnohých významných dielach. Okolo roku 1475 vzniká takto aj významné dielo Battesimo di Cristo (Kristov krst), alebo Tobiolo e l’angelo (Tobias a anjel).V roku 1478 zakladá Leonardo da Vinci svoj vlastný ateliér.
V roku 1476 bol obvinený zo sodomie a spolu s troma ďalšími chlapcami, postavený pred súd, z ktorého nakoniec vyviazol beztrestne. Jeho homosexualita je verejne známa, za svojho života mal da Vinci mnoho zväčša mladších milencov.
Posledná večera
V roku 1481 získal zákazku na maľbu Adorazione dei Magi (Poklona troch kráľov), dielo však zostalo nedokončené kvôli Leonardovmu odchodu do Milána v roku 1482. V Miláne sa naplno rozvíja Leonardov potenciál. Venuje sa taktiež návrhu a konštrukcii vojenských vynálezov. Známe su pokusy o zostrojenie lietajúceho stroja, ponorky, tanku či výbušniny.
V tomto období vznikajú jeho významné diela ako oltárny obraz Vergine delle Rocce (Madona v skalách), alebo nástenná maľba Ultima Cena (Posledná večera), ktorá sa považuje za najväčšie maliarske dielo vôbec. Nanešťastie da Vinciho experiment s kombináciou olejových a vodových farieb sa neosvedčil a dielo sa začalo pomerne skoro rozpadať (bolo reštaurované nespočetne krát).
Všestranný umelec
V roku 1499 po vpáde Francúzskych vojsk do Milána bol da Vinci nútený mesto opustiť. Vracia sa nazad do Florencie, s krátkou zastávkou v Benátkach. V tom čase bol už da Vinci vo Florencii uznávaným umelcom. Smer, ktorý udával Leonardo v umení, bol nasledovaný a obdivovaný mnohými umelcami. V roku 1502 začína pracovať pre Cesara Borgiu ako vojenský staviteľ a vynálezca. Zakreslí preň mapu mesta Imola či navrhne vodnú priehradu.
V roku 1503 vzniká ďalšie z jeho impozantných diel, tento krát portrét La Gioconda (Mona Lisa). O rok neskôr sa spolupodieľa na nástennej maľbe Battaglia di Anghiari (Bitka pri Anghiari) spolu s Michelangelom Buonarrotim vo Florentskej radnici. Dielo sa však stratilo. Jestvujú špekulácie o jeho ukrytí pod novšími freskami v sále.
Cesty majstra
V roku 1506 sa vracia opäť do Milána, kde jeho umenie taktiež slávi úspech. Venuje sa najmä poznávaniu anatómie ľudského tela, pričom na svoj výskum využíva aj pitvu. Poznatky z anatómie a biomechaniky detailne zaznamenáva do skicára. Prejavuje enormný záujem o fyzikálne javy a vlastnosti, ktoré neskôr využíva v štúdiách vynálezov. V roku 1510 vzniká sakrálna olejomaľba Sant’Anna, la Vergine e il Bambino con l’agnellino (Svätá Anna, Panna Mária a Dieťa s baránkom).
V roku 1513 odchádza Leonardo do Ríma. Istý čas strávi v Bologni a v Benátkach. Neustále pokračuje v získavaní nových poznatkov. V roku 1516 prijíma pozvanie od Francúzskeho kráľa Františka I. na zámok Clos lucé. Neskôr mu František I. udelí titul kráľovského maliara.
Posledné chvíle
Na zámku zotrvá až do svojej smrti 2. mája 1519. Autor Jean Auguste Dominique Ingres zobrazil da Vinciho skon v spoločnosti kráľa Františka I. v maľbe Francois I recoit les derniers soupirs de Leonard de Vinci (Posledný výdych Leonarda da Vinci) z roku 1818.