Martin Luther
(10.11.1483 – 18.02.1546)
Bol nemecký kňaz, mních, profesor teológie a popredná osobnosť protestantskej (evanjelickej) reformácie. Autor teologických komentárov, skrípt, piesní a kníh. Prekladateľ biblie.
Životopis
Detstvo
Narodil sa v meste Eisleben v Nemecku, do rodiny Hansa a Margaret ako jedno z deviatich detí. Otec bol chudobný roľník. Najskôr pracoval ako baník a za istý čas vlastnil menšie bane v kraji. Jeho usilovná práca z neho urobila bohatého človeka, vďaka čomu jeho deti mohli študovať na prestížnych školách.
Vzdelanie
Štúdium Martina Luthera sa začína v roku 1488 v štátnej škole v Mansfelde. V roku 1497 nastupuje na cirkevnú školu v Magdenburgu a o rok nato školu v Eisenachu. V roku 1501 začal navštevovať univerzitu v Erfurte ktorú úspešne skončil v roku 1505 (na školu spomína ako na semenisko hriechu). Po získaní titulu sa zapísal na štúdium práva. Chcel pomôcť so zveľadením rodinného biznisu, no bolo to najmä želanie jeho otca.
Život mnícha
Avšak jeho nadšenie pre právo zanedlho vypršalo a koncom júla v roku 1505 vstupuje do kláštora rádu sv. Augustína v Erfurte. Ako dôvod sa uvádza príhoda, keď ho počas cesty zastihla búrka kde sa zaprisahal, že ak prežije, vstúpi do kláštora. To bolo však v rozpore so želaním jeho otca, ktorý chcel mať zo syna právnika. Povolanie mních je pre neho spočiatku zložité. No v roku 1507 je vysvätený za kňaza a odchádza vyučovať teológiu na univerzitu v Erfurte. V roku 1511 pôsobí aj na univerzite vo Wittenbergu, kde neskôr získava doktorát. Súčasne v meste vykonáva aj funkciu farára.
Nespokojnosť s cirkvou
V roku 1510 Martin Luther navštívil Rím. Bol rozčarovaný chudobou na strane obyčajných ľudí a bohatstvom na strane cirkvi pápeža Leva X. nevynímajúc. Počas tejto doby bolo pravidlom udeľovať cirkevné odpustky za úplatu. Cirkevný majetok sa neustále navyšoval a slúžil výhradne jej. Za pomoci predávania odpustkov po celej Európe cirkev napríklad financovala rekonštrukciu chrámu sv. Petra v Ríme. Voči takýmto postupom sa ohradil aj Martin Luther pri spísaní svojich 95 téz v latinčine 31. októbra 1517. Ostro v nich kritizuje praktiky vtedajšej cirkvi a pápeža. Neskôr boli preložené do nemčiny a hromadnou tlačou sa rozšírili po celom Nemecku. Odpor prerástol v odtrhnutie severských štátov od katolíckej cirkvi. Svojím postojom si Martin Luther vytvoril mnoho nepriateľov predovšetkým na strane vládnej moci a cirkvi. Preto niet divu, že sa ho snažili zdiskreditovať (označili ho na príklad za opilca). Luther mal niekoľko stúpencov aj v šľachtických kruhoch čo mu zaručovalo dlhý čas beztrestnosť. Cirkev mu však ponúkla zmier, keď sa stiahne. No pre samotného Luthera to bola voda na mlyn. Ďalej otváral nové témy a nepríjemné otázky. Pápež reagoval 15. Júna 1520 bulou v ktorej ho vyzýva k upusteniu od „kacírstva“ inak bude do 60 dní exkomunikovaný. Avšak Luther naďalej brojí proti pápežovi a vydáva nové protestantské spisy. Reakciou cirkvi bolo hromadné pálenie jeho spisov a literárnej činnosti ako aj verejná diskreditácia, na čo Luther odpovedal verejným pálením buly Leva X.. Následne pápež koncom januára 1521 podpisuje novú bulu, kde nariaďuje Lutherovu exkomunikáciu.
Prenasledovanie
Ako každoročne tak aj v roku 1521 zvoláva cisár Karol V. snem pre šľachticov a biskupov v meste Worms. Počas neho má Martin Luther odvolať všetky svoje kacírske myšlienky. No nestalo sa, namiesto toho svoje myšlienky urputne hájil. Samotný panovník Karol V. bol sympatizantom cirkvi no najmenej polovica zo zúčastnených šľachticov boli stúpenci Luthera. Napriek všetkým okolnostiam mu bolo umožnené bez ujmy opustiť snem. Každopádne sa stáva nepohodlným a Karol V. vydáva tzv. Wormský edikt v ktorom označuje Luthera za kacíra a nariaďuje jeho smrť. Iba vďaka sympatizantom a verným stúpencom akým bol aj Frederik Múdry sa mu na istý čas podarí ukryť. Preoblečený za šľachtica, so zarastenou bradou a menom Junker Jörg sa ukrýva v horách na zámku Wartburg blízko Eisenachu. Na zámku strávil rok, pričom sa usilovne venoval spisovaniu svojich myšlienok a prekladaniu Nového zákona z gréčtiny do nemčiny. V utajení sa ukrýva približne rok.
Reformácie
Medzičasom sa jeho protestantské myšlienky začali rýchlo šíriť. V mnohých prípadoch prerástli v extrémnu formu. Kňazi sa prestávali obliekať ako duchovný a nechávali si narásť vlasy. Mnísi a mníšky opúšťali kláštory a začínali žiť v manželských zväzkoch. Skupiny protestantov ničili cirkevné relikvie v chrámoch. S takýmto praktikami sa Luther nestotožňoval. Opäť sa vracia do Wittenbergu nastoliť poriadok, čo sa mu z veľkej časti podarilo. Znovu si sadá za stôl a spisuje knihy najmä o vhodnom správaní kresťanov. Neskôr sa potýka s problémom mníšok ktoré opustili svoje rády. Keďže v tom čase museli ženy žiť vo zväzku s mužom, hrozila im smrť. Luther sa podujal na hľadanie vhodných ženíchov pre takéto mníšky. S jednou z nich sa neskôr oženil. Katarínu von Bora (neskôr Lutherovú)si vzal 13. Júna 1525.
V samotnom roku 1525 prichádza k vzbure roľníkov. Posilnení protestantským postojom Luthera si ho berú za vzor. Nanešťastie sa znova objavuje násilie a extrémizmus čo podnietilo Luthera napísať list panovníkovi o potlačenie vzbury. Následne sa stáva nepopulárnym aj na strane ľudu. Ďalšiu časť svojho života zostáva vo Wittenbergu kde uzreli svetlo sveta jeho ďalšie teologické písomnosti a knihy.
Jeho zdravie sa postupom času zhoršuje. Napokon 12. Februára 1546 počas návštevy jeho rodného mesta Eislebenu vo veku 62 rokov zomiera. Pochovaný je v kostole vo Wittenbergu.