Bundesarchiv_Bild_146-2010-0049,_Josef_Tiso new

Jozef Tiso

Jozef Tiso
2 hlasov, 3.00 priemerné hodnotenie

(13.10.1887 – 18.04.1947)

Rímskokatolícky kňaz, politik, predseda HSĽS, prezident Slovenského štátu.

Životopis

Ranný vek

Narodil sa do jednoduchej slovenskej rodiny v obci Veľká Bytča (dnešná Bytča). Otec bol roľníkom a mäsiarom. Bol druhým najstarším z desiatich súrodencov. Ľudovú trojjazyčnú školu navštevoval v rodnej Bytči. Neskôr ako svedomitému a usilovnému žiakovi bolo umožnené pokračovať v štúdiu na nižšom gymnáziu v Žiline a neskôr piaristické gymnázium v Nitre. Ako dieťaťu z kresťanskej rodiny mu rodičia vybrali povolanie kňaza. V roku 1906 ho nitriansky biskup Imrich Bende odporučil na štúdiá na Viedenskom Pázmaneu. Dňa 15.07.1911 bol Jozef Tiso slávnostne promovaný za doktora teológie.

Farár z Bánoviec

Od roku 1910-1914 pôsobil ako kaplán v obciach Rajec, Oščadnica a Bánovce nad Bebravou. Ako farár v Bánovciach nad Bebravou pôsobil v rokoch 1924-1945 aj počas funkcie prezidenta štátu. V roku 1914 sa stáva tzv. poľným kurátom 71. pešieho pluku Rakúsko-Uhorskej armády. Ako vojenský kňaz pomáha raneným a zmrzačeným vojakom. V Nitre pôsobí ako profesor teológie a neskôr aj ako biskupský tajomník.

Politická kariéra

Počas tzv. Pražského centralizmu vo vtedajšom Československu silnela vlna obranného s postoja Slovákov zoskupených v HSĽS (Hlinkova slovenská ľudová strana). Jozef Tiso pôsobil v strane ako veľmi aktívny člen. Podarilo sa mu získavať čoraz silnejúce postavenie, najskôr v nitrianskej župe, neskôr aj v celoslovenskom rámci. Neustále sa aktívne venuje aj činnosti v spolkoch ako Spolok sv. Vojtecha alebo Orol. Dňa 12. Júna počas manifestácie spolku Orol používa protičeské vyjadrenia za ktoré bol o dva roky neskôr odsúdený na 2 mesiace väzenia. V roku 1925 sa stáva poslancom v Národnom zhromaždení kde pôsobí až do roku 1939. Jeho usilovná a cieľavedomá práca v radoch HSĽS mu v rokoch 1927-1929 vyniesla post ministra zdravotníctva a telesnej výchovy. Od roku 1930 Tiso zaujíma aj post podpredsedu HSĽS.

Prezident Slovenského štátu

V roku 1938 po obsadení Sudetského Česka a emigrácii vtedajšieho prezidenta Edvarda Beneša bol 7. októbra Tiso vymenovaný podpredsedom vlády autonómneho štátu. Neskôr v roku 1939 bol nahradený Karolom Sidorom. V krajine sa vyostrovala situácia vďaka nátlaku Nacistického Nemecka. Dňa 13. marca 1939 absolvuje Tiso rokovanie s Hitlerom v Berlíne, kde Hitler žiada urýchlené vyhlásenie samostatnosti pod hrozbou rozdelenia Slovenska medzi okolité krajiny. Nasledujúci deň Tiso vystúpil na zasadnutí slovenského snemu kde referoval o rokovaní s Hitlerom. Definitívne sa prijíma samostatnosť Slovenska a 15. Marca Nemecko obsadzuje Čechy a Moravu. Jozef Tiso sa od 14. Marca 1939 stáva ministerským predsedom Slovenského štátu a 26. Októbra prvým prezidentom Slovenského štátu. Popri tom sa 1. októbra stáva aj predsedom HSĽS.

V septembri roku 1941 začína riešenie tzv. židovskej otázky na Slovensku vydaním nariadenia o právnom postavení židov. V marci nasledujúceho roku prichádza k prvým transportom židov do koncentračných táborov zo Slovenska. Počas Slovenského národného povstania Tiso naďalej vystupuje ako spojenec Nemecka.

Povojnové zúčtovanie

V apríli 1945 prichádza k oslobodeniu Slovenska sovietskou armádou, čím prichádza Jozef Tiso o moc. Emigruje do susedného rakúska kde sa ukrýva v kláštore. Spojenecké vojská ho vydali do Československa kde s ním bol vedený značne spolitizovaný proces. Jeho výsledkom bol trest smrti obesením za vlastizradu. Vtedajší prezident Edvard Beneš mu neudelil milosť opierajúc sa o hlasovanie Gottwaldovej vlády.

Dňa 18. Apríla 1947 v skorých ranných hodinách bol v Justičnom paláci v Bratislave Jozef Tiso popravený. Pochovaný je na Martinskom cintoríne v Bratislave.

CAPTCHA code