Johannes Gutenberg
(cca. 1400 – 03.02.1468)
Vynálezca mechanickej kníhtlače, pomocou samostatne stojacich a voľne kombinovateľných matíc písma. Na základe tohto objavu sa mu pripisujú zásluhy na vzniku nových smerov ako Renesancia, Reformácia, Osvietenstvo alebo Technická revolúcia.
Životopis
Nejasná mladosť
Pochádzal z nemeckého mesta Mainz ako najmladší syn z rodiny otca Friele Gensfleischa a jeho druhej manželky Else Wirichovej. O Guttenbergovej mladosti sa zachovalo minimum písomností. O mnohých základných faktoch sa vedú iba dohady. Ako na príklad o jeho vzdelaní. Predpokladá sa, že základné vzdelanie musel s určitosťou absolvovať, v opačnom prípade by bolo vylúčené neskôr vytvoriť vynález takej vážnosti. O vyššom vzdelaní sa vedú polemiky taktiež, no predpokladá sa, že navštevoval univerzitu v Erfurte. V roku 1419 sa tam totiž zapísal istý Johannes Eltville, no s určitosťou sa to povedať nedá. Avšak niekoľkí z jeho bratrancov boli zapísaní na univerzitu už o rok skôr.
Zahmlené informácie
Na jeseň v roku 1419 zomiera otec Friele a v roku 1433 matka Else. Informácie medzi týmito obdobiami sú neznáme. Na jar v roku 1434 píše Guttenberg list, z ktorého sa dá usudzovať že sa zdržiaval v Strassburgu. Zaoberal sa niekoľkými malými projektmi ako predaj pútnických zrkadiel, ktoré po dlhú dobu ale nedokázal predať.
Prelomový vynález
V roku 1444 Gutenberg opúšťa Strassburg, avšak ďalšia zmienka o ňom je až zo 17. októbra 1448. Prijíma totiž pôžičku od švagra Arnolda Gelthusa. Nie je známe či pôžičku potreboval na založenie tlačiarne alebo iba na jej chod. Samotný vynález spočíval vo variabilnom používaní písmových matíc určených na tlač. S takouto novinkou sa dal vytlačiť ľubovoľný text v pomerne krátkom čase. Doteraz sa však používala celostránková matica, ktorej použitie bolo časovo veľmi náročné. Gutenberg dokázal tlačiť v dvoch farbách čo sa viac približovalo rukopisom. Každopádne chod tlačiarne fungoval a Johannes Gutenberg hľadal investora, ktorý by mu mohol finančne pomôcť. Dáva sa dokopy s bohatým obchodníkom a úžerníkom Johannesom Fustom. Fust počas niekoľkých rokov finančne podporoval tlač kníh. Za hlavné a najväčšie dielo tejto doby sa považuje Biblia tlačená počas rokov 1453-1454.
Na mizine
Po istej dobe však vznikol medzi partnermi konflikt, pravdepodobne pre nesplácanie dlhu a spor skončil na súde. Ten následne Gutenberg prehral a musel splatiť Fustovi dlh ako aj odstúpiť mu tlačiareň. Fust si zanedlho zaobstaral spoločníka Petra Schöffera s ktorým pokračoval v nedokončenej práci. Ich diela však nedosahovali estetickú ani kvalitatívnu úroveň tých Gutenbergových. Samotný Gutenberg si starostlivo strážil tajomstvo tlače, no toto sa však zmenilo ako náhle musel tlačiareň opustiť. Následne odchádza z mesta a koncom roku 1450 pracuje v tlačiarni v meste Bamberg. Fust-Schöfferova tlač neskôr začínala fungovať ako mocný politický nástroj.
Posledné roky života
V januári 1465 sa vďaka arcibiskupovi Adolfovi z Nassau dostáva pocty a spoločenského postavenia. No žiaľ necelé tri roky potom, 3.februára 1468 Johannes Gutenberg zomiera. Pochovaný bol vo františkánskom kostole. Po rokoch bol však kostol spolu s pohrebiskom zničené a Gutenbergov hrob je dodnes neznámy.