Portrait_alexy-janko new

Janko Alexy

Janko Alexy
2 hlasov, 3.00 priemerné hodnotenie

(25.01.1894 – 22.09.1970)

Slovenský maliar, predstaviteľ slovenskej modreny, spisovateľ a publicista.

Životopis

Rodina

Pochádzal z Liptovského Mikuláša, z rodiny Gustáva Alexyho – výrobcu kočov a sediel. O matku Emmu prišiel pomerne skoro.

Ranný vek

Štúdium započal na gymnáziu v Lučenci. Následne skúša šťastie ako kominársky učeň v Rožňave a v Mikuláši. Neskôr pokračoval v štúdiu filozofie v Budapešti. Podarí sa mu tam absolvovať lekárnický seminár a svoje vedomosti skúša uplatniť ako praktikant v Prievidzskej lekárni. Zakrátko ho však povolali do armády, nakoľko vypukla prvá svetová vojna. Zúčastnil sa bojov na talianskom a ruskom fronte.

Umelecká dráha

Na začiatku roka 1919 prichádza do Prahy a zapisuje sa na Akadémiu výtvarných umení. Mladého maliara sa ujíma profesor Josef Loukota. Zakrátko absolvuje cestu po Slovensku, kde so spolužiakmi maľuje prírodné scenérie a dedinský život, neskôr vydaných v zbierke diel Obrázky zo Slovenska. V lete v roku 1920 odchádza na študijný pobyt do Paríža. Počas pôsobenia v spolku Svojeť v roku 1922 spolu s Gejzom Vámošom a ostatnými študentmi zakladajú rovnomenný časopis. V roku 1924 sa stáva suplujúcim profesorom slovenského jazyka a výtvarnej výchovy na dvoch reálkach (nižších gymnáziách) v Bratislave. V roku 1925 akadémiu úspešne dokončil. V roku 1928 vychádza Alexyho zbierka krátkych próz Grétka.

Od roku 1929 spolu s  Milošom Bazovským a Zoltánom Palugyayom cestuje po Slovensku a maľuje. Z tohto obdobia vznikajú diela ako Kristus, Lužnianska madona, Žena z Heľpy alebo Rodina. Zároveň tiež hojne publikuje svoje články a náhľady v novinách a časopisoch.

Hľadanie pôsobiska

V roku 1930 sa na istý čas usadí v Martine, no zanedlho v roku 1932 smeruje do Piešťan, kde začína budovať svoj ateliér a zakladá myšlienku „umeleckej kolónie“. Kolónia by bola mekkou pre mladých slovenských výtvarníkov. Stretáva sa s mnohými maliarmi a umelcami, zároveň sa však venuje písaniu. Za román Už je chlap na nohách v roku 1936 získava výročnú cenu Slovenskej krajiny. Jeho projekt v Piešťanoch neslávil taký úspech, aký sprvu očakával a tak v roku 1937 odchádza do Bratislavy. Naďalej zostáva literárne a umelecky činný, vznikajú diela ako Sen hôr, Dámska spoločnosť, Korvínova brána Bratislavského hradu. Neskôr sa začína venovať historickej tematike zo slovenských dejín ako Pribinov krst, Mojmírova smrť či Bitka pri Devíne.

Spasiteľ kultúrneho dedičstva

Popri jeho tvorbe sa venuje aj záchrane historických a kultúrnych pamiatok. Významnou mierou sa pričinil aj o záchranu bratislavského hradu. Námetom diel jeho nasledujúceho obdobia sa mu stávajú prvky historickej architektúry ako Čachtice, Hrad Strečno, Spišský hrad a Zvolenský zámok. V roku 1948 vychádzajú beletrizované životopisy slovenských umelcov pod názvom Osudy slovenských výtvarníkov. Svoj život a aj svoje spomienky z pražských štúdií pretavil v roku 1956 do beletrizovanej autobiografie Život nie je majáles a o rok neskôr do diela Ovocie dozrieva. Publikoval články o smerovaní slovenského výtvarníctva.

Ocenenia

Za svoje umelecké diela sa stal držiteľom mnohých významných ocenení doma i v cudzine. Neskôr mu bolo udelené ocenenie Národný umelec.

Janko Alexy zomrel dňa 22. septembra 1970 vo svojich sedemdesiatich šiestich rokoch.

CAPTCHA code