Významný slovenský maliar, ilustrátor a pedagóg.

Životopis

Detstvo a rodina

Pochádzal z Turčianskych Teplíc z rodiny notára. Ako desaťročný však odchádza študovať na gymnázium do Lučenca. Tu sa prvý krát stretáva s jeho budúcim priateľom Jankom Alexym. V šestnástich rokoch prichádza po vážnej chorobe o nohu. Napriek hendikepu sa po úspešnom zložení maturitnej skúšky v roku 1914 hlási na štúdiá na Akadémiu výtvarných umení v Budapešti. No v roku 1916 školu so sklamaním opúšťa. Odchádza naspäť do vlasti, kde do roku 1922 pôsobí ako notársky úradník.

Vzdelanie

Úradnícke povolanie však jeho osobnosti nesedelo. Ako umelec sa venoval aj skromným ilustráciám Dobšinského Prostonárodných ľudových povestí a občasne vytváraním kulís v divadle. V roku 1922 odchádza na štúdiá do Prahy. Napriek talentu nenašiel oporu u profesora Maxa Švabinského a tak začína študovať na umeleckej priemyslovke pod profesorom Vlastislavom Hugom Brunnerom. Vďaka čomu získava cit, techniku a najmä vedomosti z oblasti umenia. Na umeleckej priemyslovke sa spoznáva Ľudovítom Fullom. Po ročnom štúdiu však opäť skúša šťastie na pražskej Akadémii výtvarných umení.

Pedagóg

Popri štúdiu pravidelne uverejňuje svoje kresby a ilustrácie v študentských časopisoch. Po roku 1924 sa stáva Galanda grafickým redaktorom študentského časopisu DAV. V roku 1928 úspešne absolvuje štátne pedagogické skúšky v Prahe. V tom čase sa spoznáva s Máriou Boudovou, jeho neskoršou manželkou. V roku 1929 odchádza na výpomoc do meštianky v Bratislave. Popri zamestnaní však učí aj na večerných kurzoch v Škole umeleckých remesiel, vedených Josefom Vydrom. V roku 1933 sa stáva držiteľom ocenenia za Krajinskú literárnu cenu za ilustrovanie kníh.

Vrcholná tvorba

Galandova tvorba začiatkom tridsiatych rokov presedlala z menších grafických prác a knižných ilustrácií najmä na krajinárske zátišia a akty, neskôr akty v splynutí s prímorskou krajinou Hra s loptou (1930). V tomto období vznikajú známe obrazy ako Pri kolíske (1929), Zátišie s lampou a ovocím (1930), Dve ženy (1931). Podobne ako u Picassa, tak aj u Galandu sú jeho najznámejšie výtvarné obdobia charakterizované farbou. Čierne no najmä ružové obdobie. V ňom vychádzal z myšlienky lásky Milenci (1931-1932), materstva Matka (1933), ženských tvarov a aktov Zobliekajúca sa žena (1933), Ráno (1935), Po kúpeli (1936). Jeho tvorbou prešla aj vlna kubizmu Zbojníci (1932-1933). Známa je aj jeho neskoršia olejomaľba Gajdoš (1936-1937).

Posledné ocenenie

V roku 1937 odchádza spolu s manželkou do Paríža, kde sa zúčastnia na Svetovej výstave a zároveň sa stáva držiteľom ocenenia-striebornej medaily za knižnú grafiku. Následne plánoval cestovať a vystavovať diela vo významných svetových metropolách. Avšak jeho plány skrížila zákerná choroba.

Po diagnóze perforácie čriev a následnej neúspešnej operácii dňa 5.júna 1938 akademický maliar Mikuláš Galanda zomiera.

Vďaka snahe jeho manželky sa podarilo, štátom odkúpiť rodinný dom Mikuláša Galandu, nachádzajúci sa v Turčianskych Tepliciach. Následne v ňom zriadili galériu jeho diel.

Ministerská predsedníčka Indie.

Životopis

Detstvo

Indira Gándhi sa narodila 19. novembra 1917 v Allahabade. Jej otec, Jawaharlal Nehru, bol prvým predsedom vlády nezávislej Indie. Hoci sa narodila do prominentnej rodiny, mala Indira osamelé a nešťastné detstvo. Jej otec býval často bez rodiny pre jeho politické aktivity či väzenie. Kontakt s ním mala väčšinou len prostredníctvom listov.

Štúdium

Spočiatku bola učená hlavne doma, no neskôr dosiahla vynikajúce vzdelanie na švajčiarskych školách či v Somerville College v Oxforde. Po matkinej smrti v roku 1936, sa Indira priúčala zložitým vzťahom diplomacie po boku svojho otca.

Svadba a začiatok politickej kariéry

V marci 1942 sa vydala za Feroza Gándhiho, a to aj napriek námietkam oboch rodín. Neboli totiž rovnakého spoločenského postavenia a aj  vierovyznania. On bol potomkom iránskych imigrantov, ona bola hinduistka. Feroza Gándhi sa stal právnikom a nezávislým poslancom. Krátko po svadbe boli obaja uväznení po dobu trinástich mesiacov pre ich účasť v demonštráciách proti britskej nadvláde. Feroza Gándhi zomrel v roku 1960. Mali spolu dvoch synov, Rajiva a Sanjaya.

Ministerka, neskôr predsedníčka vlády

V roku 1959 sa stala štvrtou ženou zvolenou za ministerku. Počas tohto obdobia prišla s programom plánovaného rodičovstva a dobrovoľnej sterilizácie. Po smrti otcovho nástupcu, Lal Bahadur Shastri, v roku 1966, ju indický kongres menoval na post predsedu vlády.

V roku 1971 vykonala pakistanská armáda násilné činy proti ľuďom Východného Pakistanu. Takmer 10 miliónov ľudí utieklo do Indie. Indira Gándhi významne prispela k vytvoreniu nového a nezávislého štátu Bangladéš.

V roku 1977 ju Najvyšší súd uznal vinnou z menšieho priestupku počas tohoročných volieb a vyzval na jej rezignáciu. Nebola však potrestaná, no vo voľbách bola jej frakcia porazená a ona bola odvolaná z funkcie predsedníčky vlády. Neskôr bola dokonca uväznená.

V roku 1980 sa stala opäť ministerskou predsedníčkou.

Nepokoje, ktoré viedli k jej smrti

Počas 80. rokov vypukli medzi moslimami, hinduistami a príslušníkmi náboženskej skupiny Sikh nepokoje. V máji 1984 sa Sikhovia, ktorí sa chceli oddeliť od Indie, opevnili v posvätnom Zlatom chráme v Amritsar. Indira Gándhi nariadila armáde potlačiť toto povstanie čo viedlo k úmrtiu viac ako 450 ľudí.

31. októbra 1984, dôveryhodný osobný strážca, ktorý bol Sikh, vytiahol revolver a trikrát Gándhi postrelil. Ďalší bodyguard, taktiež stúpenec Sikhov, potom vytiahol automatickú zbraň a vystrelil 30 rán. Gándhi zomrela na ceste do nemocnice.

Aj po smrti zostáva Indira Gándhi symbolom odvahy a demokracie v druhej najľudnatejšej krajine sveta.

Americký filmový herec. Do sŕdc divákov sa zapísal najmä stvárnením postavy Rhetta Butlera vo filme Odviate vetrom.

Životopis

Rodina

William Clark Gable sa narodil v Cadize, v Ohiu. Otcom bol William Henry Gable, ktorý pracoval na ropných vrtoch a matkou Adeline Gable. Matka ho pokrstila ako katolíka a zomrela na nádor na mozgu, keď mal malý Clark len sedem mesiacov.

Jeho otec sa v roku 1903 znovu oženil. Jeho nevlastná matka Jeannie mala na Clarka veľký vplyv. Urobila z neho dobre vychovaného a dobre oblečeného gentlemana. Tiež ho naučila hrať na klavír, keď mal 13 rokov.

Dráha herca

Gable odišiel zo strednej školy, keď mal 16 a začal pracovať v továrni na pneumatiky. Rozhodol sa, že sa stane hercom, po tom ako raz večer videl hru The Bird of Paradise. Keď však jeho nevlastná matka zomrela v roku 1919, šiel pomáhať otcovi na ropné polia v Oklahome.

Po troch rokoch sa pridal k putovnému divadlu, ktoré však rýchlo skrachovalo. Následne sa pripojil k inej spoločnosti, kde sa stretol s Josephine Dillon, divadelnou manažérkou. Dillon, ako bývalá herečka a uznávaná divadelná pedagogička vzala Gabla pod svoje krídla. Netrvalo dlho kým sa zosobášili a presťahovali do Hollywoodu.

Štart v Hollywoode

V roku 1930 sa rozviedli a Gable sa oženil s Mariou Langham. Dostával najmä role v nemých filmoch no nebol oň veľký záujem, tak sa vrátil späť k divadlu. Potom prišla zmluva so štúdiom MGM, ktorá trvala dvadsaťtri rokov. Následne debutoval ako zloduch vo westernovom filme Painted Desert v roku 1931.

Počas natáčania Dancing Lady v roku 1933 sa u Gabla vyvinula infekcia ďasien, ktorá si vyžiadala okamžité odstránenie takmer všetkých zubov. Infekcia sa rozšírila do celého tela a zasiahla žlčník. Po návrate ho MGM prepožičala štúdiu Columbia Pictures do filmu It Happened One Night. Za tento film nakoniec dostal Academy Award a začal byť obsadzovaný do rozmanitejších rolí.

Gone with the Wind

V roku 1939 sa objavil ako Rhett Butler v jeho najznámejšom filme Gone with the Wind. Stal sa symbolom mužnosti, bol obdivovaný mužmi a zbožňovaný ženami.

V roku 1942 v Clarkovom živote došlo k tragédii. Carole Lombard, jeho tretia manželka a životná láska, zomrela pri leteckom nešťastí. Následne sa prihlásil k americkému letectvu a zúčastnil sa na piatich bombardovacích akciách nad Nemeckom.

Po návrate na scénu točil aspoň jeden film ročne. Z tejto doby sú významnejšími predovšetkým Soldier of Fortune a The Tall Men. Za jeden z jeho najlepších výkonov sa považuje film The Misfits s Marilyn Monroe a Montgomerym Cliftom, no svoj úspech si už nevychutnal.

Dva dni po tom, čo dokončil natáčanie, Clark Gable dostal infarkt. Zomrel 16.novembra 1960.

Herečka, jedna z hollywoodskych hviezd nemého filmu počas obdobia zlatej filmovej éry.

Životopis

Greta Garbo sa narodila ako Greta Lovisa Gustafsson dňa 8. septembra 1905 v Štokholme vo Švédsku. Narodila sa ako tretie dieťa rodičom Karlovi a Anne. Bola vychovávaná v chudobe v robotníckej štvrti považovanej tiež za „štokholmský slum“.

Herecké začiatky

Vo veku 13 rokov, Greta odišla zo školy aby sa mohla starať o svojho otca, ktorý vážne ochorel. Dva roky nato zomrel na zlyhanie obličiek. Po smrti svojho otca Greta získala post predavačky v obchodnom dome. Aby pomohla propagovať pánske oblečenie hrala v dvoch reklamách. Pred kamerou sa prejavil jej prirodzený talent čo viedlo k získaniu roly vo svojom prvom filme, komédii s názvom Peter Tramp (1922).

Veľkou  príležitosťou pre Gretu bolo štipendium na prestížnom Royal Dramatic Theater, švédskej škole pre začínajúcich hercov. No krátko po prvom roku a po stretnutí s režisérom Mauritzom Stillerom, režisérom nemých filmov, štúdium zanechala. Stiller ju totiž chcel obsadiť vo svojom novom filme The Legend of Gosta Berling (1924). Úspech filmu Gretu preslávil vo Švédsku i v Nemecku. Stiller ju formoval ako herečku a bol to on kto jej zmenil profesionálne meno na Greta Garbo.

Pôsobenie v Amerike

Ďalší film, Streets of Sorrow (1925), v ktorom hrala prostitútku, ju opäť preslávil po Európe. Po ňom spolu so Stillerom podpísali zmluvu na pôsobenie v Amerike. Jej prvým americkým filmom bol film Torrent (1926), do ktorého však Stiller nebol ako režisér najatý. Po pár problémoch so šéfmi sa Stiller v roku 1928 vrátil do Švédska a zomrel o rok neskôr.

Garbo však neprestávala točiť. Jej ďalšie dva filmy The Temptress (1926) a Flesh and the Devil (1926) boli trháky a spravili z herečky medzinárodnú hviezdu.

Zvuk vo filme

S príchodom ozvučeného filmu prišli tiež obavy ako budú diváci na Gretu reagovať, predovšetkým na jej prízvuk a nízky hrdelný hlas. Po debute so zvukom vo filmovej adaptácii Eugena O’Neilla Anna Christie však jej hviezda nevybledla.

V roku 1933, Garbo vzala rolu v historickej dráme Kráľovná Kristína. Nasledovali ďalšie filmy ako Anna Karenina (1935), Camille (1936), a Conquest (1937). Herecký výkon vo filme Camille sa považuje za vrchol jej kariéry.

Koniec kariéry a zdravotné ťažkosti

Začiatok druhej svetovej vojny pre Gretu Garbo znamená strata jej fanúšikovskej základne v Európe. Po filme Two-Faced Woman (1941), ktorý nemal úspech ukončila svoju kariéru a presťahovala sa do New Yorku.

V roku 1984 Garbo sa úspešne liečila na rakovinu prsníka. Neskôr jej začali zlyhávať obličky, čo ju prinútilo obmedziť pohyb mimo domova. Tak zostala viac menej odrezaná od vonkajšieho sveta. Ku koncu svojho života podstupovala dialýzu po dobu šiestich hodín trikrát týždenne.

Greta Garbo zomrela 15. apríla 1990 vo veku 84 rokov v nemocnici v dôsledku zápalu pľúc a zlyhania obličiek.

Člen skupiny československých vojakov, vyslaných z Británie s cieľom zabiť zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.

Životopis

Mladosť

Narodil sa v obci Stránske, neďaleko Rajeckých Teplíc. Ako najmladší z pomedzi štyroch súrodencov v rodine Ferdinanda a Márie Gabčíkovej. Otec počas jeho detstva odcestoval za prácou do Ameriky. Základné vzdelanie dosiahol v obecnej škole v Rajeckých Tepliciach. Následne odchádza do Kovářova na meštianku a všeobecnú živnostenskú školu pokračovaciu.

Začiatky v uniforme

V roku 1932 vstupuje na šesť rokov do armády ako člen 14. pluku v Košiciach. Hneď na to absolvuje poddôstojnícku školu v Prešove. Podarilo sa mu dosiahnuť hodnosť desiatnika. Neskôr je na vlastnú žiadosť prepustený. Dostáva sa mu možnosť pracovať ako civilný zamestnanec v žilinskej továrni na výrobu Yperitov (bojových plynov). Počas marca v roku 1937 prichádza do styku s plynmi a kvôli zdravotnému stavu o miesto prišiel. Avšak nie nadlho a na jeseň 1938 nastupuje ako vedúci skladu s bojovými plynmi v obci Skalka pri Trenčíne. Po vyhlásení Slovenského štátu v marci v roku 1939 prichádzajú do skladov Nemci. Protifašisticky naladený Gabčík však Nemcov prijíma s nevôľou, čo sa prejaví sabotážou s plynom. Výsledkom sú niekoľkí mŕtvy Nemci a značná škoda. V okamihu je odhodlaný ujsť z krajiny. Spolu s ním odchádza aj Ján Dorúšek. Unikajú smerom na sever cez Kysuce a 4. Júna vstupujú do Poľska.

V légiách

Z pohraničnej poľskej dediny sa po pár týždňoch odhodlali na odchod do Krakova, kde sa prvý krát stretávajú s Janom Kubišom. Spoločne sa zapisujú do cudzineckej légie. Koncom júla 1939 sa vydávajú spolu s ostatnými československými legionármi loďou do Francúzska. Výcvik podstúpili v El Arich na severe Sinajského polostrova a neskôr vo francúzskom meste Agde. Dňa 13. Júna 1940 zasiahol do boja s nacistickým Nemeckom neďaleko rieky Marna. Neskôr pri postupe tretej ríše odchádza spolu s legionármi do Británie. Vystrieda niekoľko výcvikových táborov až v lete 1941 dostáva výcvik parašutistu a kurz pre špeciálne misie.

Antropoid

Na jeseň v roku 1941 bol Gabčík spolu s Karlom Svobodom vybraní splniť tajnú úlohu, zabiť tretieho muža nacistického Nemecka Reinharda Heydricha. Počas prípravy na misiu sa však Svoboda zranil a miesto neho vybrali Jana Kubiša. Operácia dostala názov Antropoid. Pod utajenými identitami ako Zdeňek Vyskočil a Otto Strnad odlietajú 28. Decembra 1941z Veľkej Británie. Zoskokprebehol ráno 29.decembra  neďaleko obce Nehvizdy. Prepravujú sa do Prahy a starostlivo plánujú atentát. Nakoniec je rozhodnuté a všetko je naplánované na doobedie 27. Mája. Heydrich sa má prepraviť zo svojho vidieckeho sídla do Prahy na letisko a odtiaľ na stretnutie s Hitlerom. Na samotnom atentáte spolupracuje s Kubišom a Gabčíkom aj skupina príslušníkov miestneho odboja. Dávajú si znamenia o príchode Heydrichovho auta. Na rohu v Holešovičkách auto pribrzďuje, tu však už čaká Jozef Kubiš v balonovom kabáte a klobúku. Samopal Sten-gun schováva v aktovke. Náhle vykročí pred auto, vyťahuje zbraň, namieri a stlačí spúšť no zbraň zlyháva a to aj pri opakovanom pokuse. Dáva sa na útek, no v tom prichádza na scénu Kubiš s trhavinou, ktorú hádže pod auto. Výbuch zasiahol a ťažko zranil Heydricha. Pri následnej prestrelke zomiera šofér Heydrichovho auta a samotný Reinhard Heydrich je s ťažkými zraneniami prevezený do nemocnice. Na následky zranení však 4. júna podľahne.

Odplata

Ako pomsta a zároveň výstraha za pomoc pri atentáte na Heydricha boli tisíce čechov pozatýkaní a zavraždení. Obce Lidice a Ležáky vypálené a ich obyvatelia vyvraždení. Rozkaz prišiel od samotného Hitlera. Zároveň sa začína hon na parašutistov a členov odboja. Atentátnici sa ukráývali na rôznych miestach až skončili v katakombách pod pravoslávnym kostolom na Resselovej ulici v Prahe. Darilo sa im unikať pozornosti nacistov. Napokon k ich prezradeniu prispela zrada jedného z obyvateľov. Dňa 18. Júna 1942 Nemci obkľúčili kostol a s trojicou Kubiš, Opálka a Švarc nachádzajúcich sa v kostole zvádzali tuhý boj. Po strate munície spáchali muži samovraždu, aby nepadli do rúk nacistom. V krypte pod kostolom sa nachádza ešte štvorica Gabčík, Hrubý, Valčík a Bublík ktorí taktiež dlho odolávajú nemeckej presile, ale nakoniec taktiež ukončia svoj život, akoby mali padnúť do nemeckého zajatia.

Po vojne bolo Jozefovi Gabčíkovi niekoľko vyznamenaní z Československa ako aj z Veľkej Británie.

Vynálezca mechanickej kníhtlače, pomocou samostatne stojacich a voľne kombinovateľných matíc písma. Na základe tohto objavu sa mu pripisujú zásluhy na vzniku nových smerov ako Renesancia, Reformácia, Osvietenstvo alebo Technická revolúcia.

Životopis

Nejasná mladosť

Pochádzal z nemeckého mesta Mainz ako najmladší syn z rodiny otca Friele Gensfleischa a jeho druhej manželky Else Wirichovej. O Guttenbergovej mladosti sa zachovalo minimum písomností. O mnohých základných faktoch sa vedú iba dohady. Ako na príklad o jeho vzdelaní. Predpokladá sa, že základné vzdelanie musel s určitosťou absolvovať, v opačnom prípade by bolo vylúčené neskôr vytvoriť vynález takej vážnosti. O vyššom vzdelaní sa vedú polemiky taktiež, no predpokladá sa, že navštevoval univerzitu v Erfurte. V roku 1419 sa tam totiž zapísal istý Johannes Eltville, no s určitosťou sa to povedať nedá. Avšak niekoľkí z jeho bratrancov boli zapísaní na univerzitu už o rok skôr.

Zahmlené informácie

Na jeseň v roku 1419 zomiera otec Friele a v roku 1433 matka Else. Informácie medzi týmito obdobiami sú neznáme. Na jar v roku 1434 píše Guttenberg list, z ktorého sa dá usudzovať že sa zdržiaval v Strassburgu. Zaoberal sa niekoľkými malými projektmi ako predaj pútnických zrkadiel, ktoré po dlhú dobu ale nedokázal predať.

Prelomový vynález

V roku 1444 Gutenberg opúšťa Strassburg, avšak ďalšia zmienka o ňom je až zo 17. októbra 1448. Prijíma totiž pôžičku od švagra Arnolda Gelthusa. Nie je známe či pôžičku potreboval na založenie tlačiarne alebo iba na jej chod. Samotný vynález spočíval vo variabilnom používaní písmových matíc určených na tlač. S takouto novinkou sa dal vytlačiť ľubovoľný text v pomerne krátkom čase. Doteraz sa však používala celostránková matica, ktorej použitie bolo časovo veľmi náročné. Gutenberg dokázal tlačiť v dvoch farbách čo sa viac približovalo rukopisom. Každopádne chod tlačiarne fungoval a Johannes Gutenberg hľadal investora, ktorý by mu mohol finančne pomôcť. Dáva sa dokopy s bohatým obchodníkom a úžerníkom Johannesom Fustom. Fust počas niekoľkých rokov finančne podporoval tlač kníh. Za hlavné a najväčšie dielo tejto doby sa považuje Biblia tlačená počas rokov 1453-1454.

Na mizine

Po istej dobe však vznikol medzi partnermi konflikt, pravdepodobne pre nesplácanie dlhu a spor skončil na súde. Ten následne Gutenberg prehral a musel splatiť Fustovi dlh ako aj odstúpiť mu tlačiareň. Fust si zanedlho zaobstaral spoločníka Petra Schöffera s ktorým pokračoval v nedokončenej práci. Ich diela však nedosahovali estetickú ani kvalitatívnu úroveň tých Gutenbergových. Samotný Gutenberg si starostlivo strážil tajomstvo tlače, no toto sa však zmenilo ako náhle musel tlačiareň opustiť. Následne odchádza z mesta a koncom roku 1450 pracuje v tlačiarni v meste Bamberg. Fust-Schöfferova tlač neskôr začínala fungovať ako mocný politický nástroj.

Posledné roky života

V januári 1465 sa vďaka arcibiskupovi Adolfovi z Nassau dostáva pocty a spoločenského postavenia. No žiaľ necelé tri roky potom, 3.februára 1468 Johannes Gutenberg zomiera. Pochovaný bol vo františkánskom kostole. Po rokoch bol však kostol spolu s pohrebiskom zničené a Gutenbergov hrob je dodnes neznámy.