<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>biografia.sk &#187; Kategória: S</title>
	<atom:link href="https://biografia.sk/category/s/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://biografia.sk</link>
	<description></description>
	<lastBuildDate>Wed, 26 Feb 2025 20:00:36 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
		<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
		<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=3.9.40</generator>
	<item>
		<title>Patrick Swayze</title>
		<link>https://biografia.sk/patrick-swayze/</link>
		<comments>https://biografia.sk/patrick-swayze/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 14 Aug 2014 14:36:33 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[Admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[S]]></category>
		<category><![CDATA[Muž]]></category>
		<category><![CDATA[Súčasné dejiny]]></category>
		<category><![CDATA[Umelci]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://biografia.sk/?p=964</guid>
		<description><![CDATA[(18.08.1952 &#8211; 14.9.2009) Životopis Rodina Narodil sa ako Patrick Wayne Swayze dňa 18. augusta 1952 v Houstone, v americkom štáte Texas. Spolu so svojimi štyrmi súrodencami bol Patrick vychovávaný rodičmi, matkou Patsy a otcom Jessim Swayzem. Jeho matka Patsy Swayze bola profesionálna tanečnica, choreografka a učiteľka tanca. Svojho syna Patricka priviedla k tancu už v jeho ranom veku. [&#8230;]]]></description>
				<content:encoded><![CDATA[<h2>(18.08.1952 &#8211; 14.9.2009)</h2>
<h2>Životopis</h2>
<h3>Rodina</h3>
<p>Narodil sa ako Patrick Wayne Swayze dňa 18. augusta 1952 v Houstone, v americkom štáte Texas. Spolu so svojimi štyrmi súrodencami bol Patrick vychovávaný rodičmi, matkou Patsy a otcom Jessim Swayzem. Jeho matka Patsy Swayze bola profesionálna tanečnica, choreografka a učiteľka tanca. Svojho syna Patricka priviedla k tancu už v jeho ranom veku.</p>
<h3>Mladosť</h3>
<p>Ešte na základnej škole sa zrodila jeho láska k baletu, za ktorú si ho spolužiaci často doberali. Počas strednej školy, sa sústredil hlavne na atletiku &#8211; gymnastiku, plávanie a futbal. Po dokončení štúdia mu boli ponúknuté rovno dve štipendiá, športové a tanečné. Rozhodol sa pre to športové a zapísal sa na San Jacinto College v Houstone, v Texase, kde sa venoval gymnastike. O dva roky neskôr školu zanechal a vydal sa na turné s ľadovou show <em>Disney on Parade</em>, ako Snehulienkin princ Krasoň.</p>
<p>Po turné sa Swayze vrátil domov a netrvalo dlho aby sa zamiloval do Lisy Niemi, 16-ročnej študentky svojej matky. V roku 1972 odcestoval do New Yorku aby pokračoval v tanečnej kariére. Lisa ho po maturite do New Yorku nasledovala, kde sa pár venoval baletu. Swayze a Niemi sa zosobášili v roku 1975. Hoci sa mu v balete darilo a čoskoro postúpil na post hlavného tanečníka, zanedlho sa ozvali staré zranenia z futbalu.</p>
<h3>Herecký talent</h3>
<p>Operácia kolena spojená s následnou infekciou ho prinútila prestížne miesto opustiť a tak sa Patrick v roku 1976 zameral na herectvo. V tom čase debutoval na Broadwayi v <em>Goodtime Charley, </em>po ktorom nasledovalo<em> West Side Story. </em>Rôzne filmové a televízne ponuky sa mu začali sypať až po jeho stvárnení Dannyho Zuka v muzikáli<em> Grease (Pomáda) </em>v roku 1978<em>.</em> Tento úspech ho priviedol do Hollywoodu, kde nakrútil svoj ​​filmový debut <em>Skatetown, USA (1979).</em> Prelomový film prišiel v roku 1983, kedy ho režisér Francis Ford Coppola obsadil v <em>The Outsiders</em>, spolu s budúcimi hviezdami Tomom Cruisom, Mattom Dillonom a Emiliom Estevezom.</p>
<p>V roku 1981 pridal k divadlu a filmu i televíziu, kde podal pozoruhodný výkon pri stvárnení pacienta s leukémiou v populárnom seriáli <em>M*A*S*H</em>.</p>
<h3>Hriešny tanec</h3>
<p>Rola, ktorou si nepochybne získal srdcia mnohých dievčat a žien prišla  v roku 1987 s filmom <em>Dirty Dancing (Hriešny tanec).</em> Film bol len nízkorozpočtový a mal byť uvedený v kinách len na jeden víkend a potom ísť rovno na video. Stal sa však hitom a dosiahol obrovský medzinárodný úspech. Bol to prvý film, ktorý predal milión video kópií, a od roku 2009 zarobil viac ako 214 miliónov amerických dolárov po celom svete. Za úlohu inštruktora tanca Johnnyho Castla získal Swayze nomináciu na Zlatý glóbus a dodnes úspešnou je i pieseň, ktorú naspieval k filmu, <em>&#8220;She&#8217;s Like the Wind&#8221;.</em></p>
<p>V roku 1989 sa objavil v dvoch akčných snímkach, <em>Road House</em> a <em>Next of Kin</em>, z ktorých ani jedna u divákov príliš nezabodovala. O rok neskôr, zabojoval a napokon aj  získal hlavnú rolu v romantickej dráme <em>Ghost (Duch, 1990)</em>. Film, v ktorom hral po boku s Demi Moore a Whoopi Goldberg, opäť oživil jeho kariéru. Duch zarobil vyše 200 miliónov dolárov a priniesol Swayzemu druhú nomináciu na Zlatý glóbus.</p>
<p>Po tom ako Lisa prekonala potrat v roku 1990, sa pár vzdal myšlienky na deti. Namiesto toho investovali svoj ​​čas a lásku do svojho ranča plného psov, koní a dobytka. Ako vzťah s jeho ženou silnel, žiarila naďalej i jeho kariéra. V roku 1991 dokonca zdobil obálku časop<em>isu People</em> ako „najsexy muž sveta“.</p>
<h3>Dobré aj zlé časy</h3>
<p>V roku 1995 sa Swayze spojil s hercami Wesleym Snipesom a Johnom Leguizamom v komédii <em>To Wong Foo, Thanks for Everything! Julie Newmar</em>. Výkon Swayzeho ako transvestitu mu priniesol tretiu nomináciu na Zlatý glóbus v roku 1996. V roku 1997 si Patrick zlomil pravú nohu v jazdeckej nehode pri natáčaní <em>Letters From a Killer (1998).</em> Koncom 90. rokov čelil vážnym problémom s alkoholom, ktorý v spojení s niekoľkými menej úspešnými filmami výrazne zbrzdil jeho hereckú kariéru.</p>
<p>Napriek tímto ťažkostiam však neprestával točiť filmy. Hral v romantických komédiách <em>Forever Lulu (2000)</em> s Melanie Griffith , a <em>Wakin&#8217; Up In Reno (2002),</em> po boku s Natashou Richardson a Charlize Theron. Swayze tiež ukázal divákom svoj ​​herecký kaliber v rade úspešných nezávislých filmov. V <em>Donnie Darko (2001)</em>, stvárnil televíznu osobnosť s temným tajomstvom. Divákov znovu nadchol svojou tanečnou odbornosťou v romantickej dráme <em>One Last Dance (2003)</em> a objavil sa i v pokračovaní populárneho filmu <em>Dirty Dancing</em>, <em>Dirty Dancing: Havana Nights (2004).</em></p>
<h3>Choroba</h3>
<p>V marci 2008 mu bola diagnostikovaná rakovina pankreasu. Herec však zostal optimistický a prijímal ďalšie ponuky na filmy a herecké úlohy. Swayzeho najnovším projektom bola úloha veterána FBI, Charlesa Barkera, v televíznom seriáli <em>The Beast</em>.</p>
<p>Dňa 14. septembra 2009 Patrick Swayze svoj boj s rakovinou prehral. Zomrel v rodinnom sídle v Los Angeles na zlyhanie základných životných funkcií.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>https://biografia.sk/patrick-swayze/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Frank Sinatra</title>
		<link>https://biografia.sk/frank-sinatra/</link>
		<comments>https://biografia.sk/frank-sinatra/#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 04 Oct 2013 06:31:14 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[Admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[S]]></category>
		<category><![CDATA[Muž]]></category>
		<category><![CDATA[Novovek]]></category>
		<category><![CDATA[Súčasné dejiny]]></category>
		<category><![CDATA[Umelci]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://biografia.sk/?p=881</guid>
		<description><![CDATA[(12.12.1915 – 14.5.1998) Jeden z najlepších hudobníkov a zabávačov 20. storočia, okrem speváckej kariéry v populárnej hudbe bol aj hercom. Zahral si dovedna v 60 filmoch a ako hudobník získal 11 cien Grammy Awards. Životopis Rodina Francis Albert Sinatra sa narodil 12. decembra 1915 v Hobokene v americkom New Jersey. Bol jediným dieťaťom sicílskych prisťahovalcov. Jeho otec, Anthony Sinatra, bol newyorský hasič [&#8230;]]]></description>
				<content:encoded><![CDATA[<h2>(12.12.1915 – 14.5.1998)</h2>
<p>Jeden z najlepších hudobníkov a zabávačov 20. storočia, okrem speváckej kariéry v populárnej hudbe bol aj hercom. Zahral si dovedna v 60 filmoch a ako hudobník získal 11 cien Grammy Awards.</p>
<h2>Životopis</h2>
<h3>Rodina</h3>
<p>Francis Albert Sinatra sa narodil 12. decembra 1915 v Hobokene v americkom New Jersey. Bol jediným dieťaťom sicílskych prisťahovalcov. Jeho otec, Anthony Sinatra, bol newyorský hasič a jeho matkou bola Natalie Garavanta, zvyčajne prezývaná Dolly, ktorá pracovala ako pôrodná asistentka.</p>
<h3>Hudobnícke začiatky</h3>
<p>Dospievajúci Sinatra sa rozhodol stať spevákom po zhliadnutí vystúpenia famózneho Binga Crosbyho. Spieval v stredoškolskom speváckom zbore, no zo školy odišiel ešte pred jej ukončením. Začal spievať v malých miestnych kluboch. V júni 1939, podpísal Sinatra dvojročnú zmluvu s Harrym Jamesom z <i>Harry James Orchestra</i> s platom 75 dolárov za týždeň. V júli tohto roku nahral skladbu <i>From the Bottom of My Heart</i>, ktorá nebola až tak úspešná, ale nasledujúci mesiac nahral <i>All or Nothing at All</i>, ktorá sa stala veľkým hitom.</p>
<p>V roku 1940 Tommy Dorsey pozval Sinatru, aby sa pripojil k jeho kapele. V júni 1940 Sinatra práve spieval v Hollywoode, keď sa mu narodilo jeho prvé dieťa, Nancy Sinatra, narodená v New Jersey. Do konca roka nahral ďalších 40 singlov. Po dvoch rokoch, kedy bola kapela na výslní, sa Sinatra rozhodol postaviť sa na vlastné nohy.</p>
<h3>Hercký chlebík</h3>
<p>V roku 1944 začal Sinatra svoju filmovú kariéru. Manželka Nancy mu porodila syna Franka juniora a rodina sa presťahovala na západné pobrežie. Sinatra sa objavil vo filmoch <i>Higher and Higher (1943)</i> a <i>Step Lively (1944). </i>Nasledujúci rok hral v <i>Anchors Aweigh (1945)</i> s Genom Kellym. Za krátky film o rasovej a náboženskej tolerancii s názvom <i>The House I Live In (1945),</i> získal čestnú cenu Academy Award v roku 1946.</p>
<h3>Milostné aféry</h3>
<p>V tomto roku vydal i svoj prvý štúdiový album, <i>The Voice of Frank Sinatra</i>, a pustil sa do turné naprieč Amerikou. V roku 1948 však jeho popularita klesá kvôli jeho mimomanželskej aférke s Marilyn Maxwell. 14. februára 1950 Nancy Sinatra oznámila rozchod kvôli manželovej afére s herečkou Avou Gardner, čo má za následok ešte väčšiu vlnu negatívnej publicity. V roku 1951 sa s Avou oženil. Ich manželstvo bolo vášnivé, ale i búrlivé a netrvalo dlho. Rozišli sa v roku 1953 a rozviedli v roku 1957. Našťastie pre Sinatru mu Gardnerová pomohla získať hlavnú úlohu vo filme <i>From Here to Eternity (1953), </i>za ktorý získal Oscara pre najlepšiu vedľajšiu rolu. Po období neúspechu sa Sinatra zase vracal na vrchol.</p>
<h3>Na výslní</h3>
<p>V roku 1958 album <i>Come Fly With Me </i>bol číslom jedna v hudobnom rebríčku a zostal tam po dobu piatich týždňov. V roku 1962 hral v <i>The Manchurian Candidate</i>, ktorý bol zrejme jeho najlepším filmom. V roku 1966, Sinatra nahral album <i>Strangers in the Night</i>, ktorý bol na prvej priečke 73 týždňov. Titulná skladba získala štyri ceny Grammy.</p>
<p>V roku 1969 nahral Sinatra pieseň <i>My Way</i>, ktorá sa stala jeho poznávacou piesňou.</p>
<p>V roku 1971 oznámil, že odchádza do dôchodku. O dva roky bol späť v nahrávacom štúdiu a nahrával album <i>Ol &#8216;Blue Eyes Is Back</i>. V nasledujúcom roku sa vrátil do Las Vegas, kde vystupoval v Caesarovom paláci.</p>
<p>V roku 1994 spravil Sinatra svoj posledný verejný koncert a bol vyznamenaný cenou Legend Award v roku 1994 na odovzdávaní cien Grammy Awards.</p>
<p>V januári 1997 utrpel infarkt.14. mája 1998, následne Frank Sinatra zomiera vo veku 82 rokov v Los Angeles.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>https://biografia.sk/frank-sinatra/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Antoine de Saint-Exupéry</title>
		<link>https://biografia.sk/antoine-de-saint-exupery/</link>
		<comments>https://biografia.sk/antoine-de-saint-exupery/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 16 Sep 2013 13:56:41 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[Admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[S]]></category>
		<category><![CDATA[Muž]]></category>
		<category><![CDATA[Novovek]]></category>
		<category><![CDATA[Osobnosti]]></category>
		<category><![CDATA[Spisovatelia]]></category>
		<category><![CDATA[Súčasné dejiny]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://biografia.sk/?p=844</guid>
		<description><![CDATA[(29.06.1900 – 31.07.1944) Francúzsky letec a spisovateľ. Autor knihy Malý princ. Životopis Rodinné pomery Antoine de Saint-Exupéry sa narodil v Lyone 29. júna 1900. Narodil sa do francúzskej aristokratickej rodiny ako tretie z piatich detí Márie de Fonscolombe a grófa Jean de Saint-Exupéry. Jeho detstvo ovplyvnila otcova smrť, ešte pred Antoinovými štvrtými narodeninami. Aristokratická rodina náhle [&#8230;]]]></description>
				<content:encoded><![CDATA[<h2>(29.06.1900 – 31.07.1944)</h2>
<p>Francúzsky letec a spisovateľ. Autor knihy Malý princ.</p>
<h2>Životopis</h2>
<h3>Rodinné pomery</h3>
<p>Antoine de Saint-Exupéry sa narodil v Lyone 29. júna 1900. Narodil sa do francúzskej aristokratickej rodiny ako tretie z piatich detí Márie de Fonscolombe a grófa Jean de Saint-Exupéry. Jeho detstvo ovplyvnila otcova smrť, ešte pred Antoinovými štvrtými narodeninami. Aristokratická rodina náhle získala status schudobnenej šľachty.</p>
<h3>Láska k lietaniu</h3>
<p>Po prvý krát letel vo veku 12 rokov na letisku Ambérieu, a vtedy sa rozhodol, že sa stane pilotom. V roku 1921 Saint-Exupéry začal slúžiť v armáde. Pôsobil v Štrasburgu. Tu sa vyškolil za pilota a jeho nasledujúca kariéra už bola jasná.</p>
<h3>Spisovateľ</h3>
<p>Po odchode zo služby v roku 1923, Saint-Exupéry pracoval v niekoľkých profesiách, ale v roku 1926 sa vrátil k lietaniu. Pracoval ako pilot pre <i>Aéropostale</i>, súkromnú leteckú spoločnosť, ktorá prevážala poštu z Francúzska do Senegalu. V roku 1927 bol Saint-Exupéry menovaný za veliteľa leteckej stanice na myse Juby v južnom Maroku. Tu začal písať svoju prvú knihu s názvom <i>Courrier Sud (Pošta na juh),</i> publikovanú v roku 1929.</p>
<h3>Život na vlásku</h3>
<p>V roku 1931 vydal knihu <i>Vol de nuit (Nočný let)</i>, ktorá ho v literárnom svete vyniesla na vrchol. Bolo to prvé z jeho hlavných diel a získal zaň cenu <i>Prix Femina</i>. Toho istého roku sa oženil s Consuelou Suncin de Sandoval a taktiež bol menovaný Rytierom Čestnej légie.</p>
<p>V roku 1935 sa Saint-Exupéry pokúsil zlomiť rýchlostný rekord pri lete z Paríža do Saigonu. Bohužiaľ jeho lietadlo havarovalo v líbyjskej púšti a on aj s ďalším pilotom museli tri dni hľadať pomoc. Až na štvrtý deň ich zachránil beduín, ktorý prišiel na ťave a našiel ich oboch dehydrovaných. V roku 1938 bol vážne zranený pri druhom páde lietadla, tento krát letel medzi New Yorkom a Tierra del Fuego v Argentíne.</p>
<h3>Malý princ</h3>
<p>Ďalší román, <i>Terre des hommes (Zem ľudí)</i>, bol vydaný v roku 1939. Zaznamenal veľký úspech a bol ocenený viacerými cenami. Začiatkom druhej svetovej vojny podnikal Saint-Exupéry letecké prieskumné misie pre Francúzsko. Keď však Nemci obsadili jeho krajinu šiel do New Yorku požiadať Spojené štáty o pomoc. O svojich vojnových skúsenostiach písal v knihách <i>Pilote de guerre (Vojnový pilot)</i> a <i>Lettre à un otage (List rukojemníkovi),</i> ktoré boli zverejnené v roku 1942. <i>Le Petit Prince (Malý princ)</i> sa objavil v roku 1943. Okrem toho, že túto knihu napísal, sám ju aj ilustroval. Z knihy sa doteraz predalo vyše 80 miliónov kópií a je jednou z 50 najpredávanejších kníh súčasnosti.</p>
<h3>Tragická smrť</h3>
<p>Neskôr v roku 1943 sa Saint-Exupéry vrátil k francúzskym jednotkám v severnej Afrike, napriek tomu, že mal zakázané lietať kvôli zraneniam z predošlých havárií. 31. júla 1944 Saint-Exupéry vyrazil zo základne na Korzike aby preletel okupované Francúzsko. Nikdy sa nevrátil.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>https://biografia.sk/antoine-de-saint-exupery/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Milan Rastislav Štefánik</title>
		<link>https://biografia.sk/milan-rastislav-stefanik/</link>
		<comments>https://biografia.sk/milan-rastislav-stefanik/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 04 Mar 2013 19:07:08 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[Admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[S]]></category>
		<category><![CDATA[Muž]]></category>
		<category><![CDATA[Novovek]]></category>
		<category><![CDATA[Politici]]></category>
		<category><![CDATA[Vedci]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://biografia.sk/?p=314</guid>
		<description><![CDATA[(21.07.1880 – 04.05.1919) Slovenský astronóm &#8211; vedec, generál francúzskej armády, svetobežník, politik. Významná osobnosť slovenskej histórie. Rodák z Košarísk neďaleko obce Brezová pod Bradlom. Životopis Štúdium Narodil sa v rodine evanjelického farára ako šieste z deviatich detí. V rannom detstve ho ovplyvnil najmä národne zmýšľajúci otec. Začiatky štúdia absolvoval v rodnej obci Košariská, neskôr študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, [&#8230;]]]></description>
				<content:encoded><![CDATA[<h2>(21.07.1880 – 04.05.1919)</h2>
<p>Slovenský astronóm &#8211; vedec, generál francúzskej armády, svetobežník, politik. Významná osobnosť slovenskej histórie. Rodák z Košarísk neďaleko obce Brezová pod Bradlom.</p>
<h2>Životopis</h2>
<h3>Štúdium</h3>
<p>Narodil sa v rodine evanjelického farára ako šieste z deviatich detí. V rannom detstve ho ovplyvnil najmä národne zmýšľajúci otec. Začiatky štúdia absolvoval v rodnej obci Košariská, neskôr študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kvôli prospechovým problémom staršieho brata musel lýceum opustiť. V štúdiu však naďalej pokračoval v maďarskej obci Sarvaš, kde dosiahol vynikajúce výsledky a úspešne školu dokončil. Po jej absolvovaní sa rozhodol pre štúdium stavebného inžinierstva v Prahe. Počas štúdií v Prahe bol ovplyvnený myšlienkami <a title="Tomáš Garrigue Masaryk" href="http://biografia.sk/tomas-garrigue-masaryk/">T.G. Masaryka</a>. Neskôr v roku 1900 zmenil svoje zameranie na vysokej škole a namiesto stavebnej techniky sa rozhodol študovať astronómiu na Filozofickej fakulte. Zúčastnil sa na stáži v Zürichu. Po semestri jeho pôsobenia na stáži v cudzine sa vracia do Prahy. Ako aktívne činný publicista spolupracuje s priateľom Vavrom Šrobárom na vydávaní časopisu <em>Hlas</em>.</p>
<h3>Cestovateľ a astronóm</h3>
<p>Po štúdiách koncom roka 1914 prichádza do Paríža, splniť si sen a stať sa známym astronómom. Avšak stretáva sa s existenčnými problémami. Neskôr sa dostáva medzi kruhy známych astronómov a podniká astronomické výpravy na Mont Blanc, do Turkmenistanu, Ruska, strednej Ázie či do Afriky. Hľadá vhodné miesto pre vybudovanie hvezdárne. Ešte pred začiatkom svetovej vojny mu udelili francúzske občianstvo a zanedlho získal vyznamenanie Rádu Rytiera čestnej légie za bádateľské a diplomatické úspechy.</p>
<h3>Vojenská kariéra</h3>
<p>Úspechy žne v roku 1915 aj ako vojak na fronte. Vďaka svojim známostiam sa koncom roka stretáva s emigrantmi Edvardom Benešom a <a title="Tomáš Garrigue Masaryk" href="http://biografia.sk/tomas-garrigue-masaryk/">T.G. Masarykom</a> kde ich spájala myšlienka spoločného štátu. V roku 1916 zakladá spolu s nimi <em>Národnú radu Československú</em> (akúsi dočasnú vládu). Podniká nábor dobrovoľníkov v Rusku, Rumunsku a v USA. Dňa 14 októbra 1918 sa stáva ministrom vojny v Československu. Buduje plány rozvoja nového štátu a plánuje sobáš s markízou Giulianou Benzoniovou.</p>
<h3>Tragická udalosť</h3>
<p>Dňa 4.5.1919 odlieta z letiska Campoformido v Taliansku na lietadle Caproni 450 spolu s poručíkom Giottom Mancinelliom Scottim a seržantom Umbertom Merlinom, a rádiotelegrafistom Gabrielom Aggiustom. Pár kilometrov pred cieľom jeho cesty neďaleko obce Ivánka pri Dunaji sa z doposiaľ nezistených príčin lietadlo zrútilo.</p>
<p>Po smrti Milana Rastislava Štefánika sa vynorilo mnoho teórií o príčine jeho smrti. Oficiálna príčinou bolo zlé počasie. Podľa očitých svedkov však bolo v ten deň jasno a slabý vietor. Jedna z teórií hovorí o atentáte na pokyn E. Beneša a <a title="Tomáš Garrigue Masaryk" href="http://biografia.sk/tomas-garrigue-masaryk/">T.G. Masaryka</a>. Ďalšou je teória o zostrelení lietadla maďarskou stranou. Ani jedna z nich sa však dodnes nepotvrdila.</p>
<p>Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle, ležiacej v jeho rodnom kraji medzi Brezovou pod Bradlom a Košariskami.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>https://biografia.sk/milan-rastislav-stefanik/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>1</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Ľudovít Štúr</title>
		<link>https://biografia.sk/ludovit-stur/</link>
		<comments>https://biografia.sk/ludovit-stur/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 03 Mar 2013 15:19:58 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[Admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[S]]></category>
		<category><![CDATA[Muž]]></category>
		<category><![CDATA[Novovek]]></category>
		<category><![CDATA[Politici]]></category>
		<category><![CDATA[Spisovatelia]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://biografia.sk/?p=223</guid>
		<description><![CDATA[(28.10.1815 – 12.01.1856) Politik, spisovateľ, jazykovedec a kodifikátor spisovnej slovenčiny. Životopis Vzdelanie Narodil sa v Uhrovci neďaleko Bánoviec nad Bebravou. Pochádzal z rodiny piatich detí národne zmýšľajúceho učiteľa. Svoje štúdium začal v rodnom Uhrovci, základné vzdelanie získal od svojho otca. Neskôr pokračoval na nižšom gymnáziu v Rábe (dnešný Györ). Vďaka zodpovedným učiteľom sa u neho prebúdza záujem o slovanskú kultúru. [&#8230;]]]></description>
				<content:encoded><![CDATA[<h2>(28.10.1815 – 12.01.1856)</h2>
<p>Politik, spisovateľ, jazykovedec a kodifikátor spisovnej slovenčiny.</p>
<h2>Životopis</h2>
<h3>Vzdelanie</h3>
<p>Narodil sa v Uhrovci neďaleko Bánoviec nad Bebravou. Pochádzal z rodiny piatich detí národne zmýšľajúceho učiteľa. Svoje štúdium začal v rodnom Uhrovci, základné vzdelanie získal od svojho otca. Neskôr pokračoval na nižšom gymnáziu v Rábe (dnešný Györ). Vďaka zodpovedným učiteľom sa u neho prebúdza záujem o slovanskú kultúru. V roku 1829 odchádza študovať na evanjelické lýceum do Bratislavy. V Bratislave viedol <em>Katedru reči a literatúry česko-slovenskej</em> profesor Palkovič. Ako jeho žiak je Štúr vzorným a usilovným študentom so zapálením pre slovanstvo. Angažuje sa aj ako člen spolku <em>Spoločnosti česko-slovenskej</em>.</p>
<h3>Výlet na Devín</h3>
<p>V roku 1834 sa stáva Ľudovít Štúr tajomníkom <em>Spoločnosti česko-slovenskej</em>. A o rok na to jej podpredsedom. Prednáša na lýceu históriu Slovanov a slovanskú literatúru starším študentom. Počas jeho pôsobenia v <em>Spoločnosti česko-slovenskej </em>sa počet jej členov zvyšuje. Dňa 24 apríla 1836 sa za účasti Štúra a jeho nasledovníkov uskutočňuje výstup na hrad Devín. Každý z členov si prisvojí stredné slovanské meno. Ľudovít Štúr si vybral meno Velislav.</p>
<h3>Láska k vlasti</h3>
<p>Piateho apríla 1837 po študentských nepokojoch na bratislavskom lýceu je Spoločnosť zakázaná. O týždeň neskôr zakladá Štúr <em>Ústav reči a literatúry československej</em>. Ústav má pokračovať v činnosti Spoločnosti. V roku 1838 odchádza na štúdiá do Halle. Po dvojročnom štúdiu v Nemecku sa vracia naspäť do Uhorska. Zastávkou sa mu stala Praha kde navštívil Jána Pospíšila – tlačiara časopisu <em>Květy</em> kde Štúr svojimi článkami prispieval. Privodil si zranenie ruky a zostáva v starostlivosti Pospíšilovej rodiny. Zoznamuje sa s jeho dcérou Máriou Pospíšilovou, s ktorou prežije krátky románik. Avšak skôr ako precitne v lásku k nej, uprednostní riešenie slovenskej otázky v Uhorsku a odchádza.</p>
<h3>Slovenské noviny</h3>
<p>Po návrate opäť pôsobí ako zástupca na katedre profesora Palkoviča. Od tohto obdobia začína vyvíjať snahu o zamedzenie útlaku maďarskej časti národa tzv. maďarizácie. Opakovane posiela sťažnosti, ale aj žiadosti na Viedenský dvor, no neúspešne. Usiluje sa najmä o vydávanie slovenských novín. Začiatkom roku 1843 prichádza s myšlienkou jednotného slovenského jazyka nevychádzajúc z biblickej češtiny ale zo základov stredoslovenského nárečia. To pobúrilo českých stúpencov na čele s Palackým a Šafárikom.</p>
<h3>Kodifikácia slovenčiny</h3>
<p>Dňa 11.7.1843 sa stretáva spolu s Hurbanom a Hodžom na Hurbanovej fare v Hlbokom, za účelom kodifikácie spisovnej slovenčiny. Dňa17. júla prichádza oboznámiť s udalosťami Jána Hollého. V tom istom roku zbavili Štúra z funkcie zástupcu na katedre. Na protest odchádza 22 študentov z lýcea. V roku 1845 dostáva Štúr povolenie od panovníka vydávať noviny. Následne vznikajú <em>Slovenské národné noviny </em>s literárnou prílohou <em>Orol tatranský</em>.</p>
<h3>Politická kariéra</h3>
<p>Spolupráca so zemanom Mikulášom Ostrolúckym mu otvára dvere aj do politiky. Zahľadel sa do jeho dcéry Adely. Je zvolený za poslanca mesta Zvolen. V roku 1847vďaka tomu vstupuje na Uhorský snem v Bratislave. Ako rečník vedie súboj s liberálom Lajosom Kossuthom stúpencom maďarizácie. Uhorský snem v roku 1848 prerušuje revolúcia vo francúzsku. Kvôli hrozbe silnejúcej maďarizácie organizuje Štúr <em>Slovanský zjazd v Prahe</em>. Následne Maďarská vláda vydáva na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač. Dňa 15 septembra zakladajú spoločne vo Viedni <em>Slovenskú Národnú Radu</em>. Nezáujem a ignorácia Štúrových žiadostí na Viedenskom dvore ho prinútila venovať sa literárnej činnosti. Vzniká spis <em>Slovanstvo a svet budúcnosti</em>.</p>
<h3>Rodinné tragédie</h3>
<p>V roku 1851 zomiera jeho brat Karol Štúr, neskôr aj otec Samuel. Ľudovít sa sťahuje do Modry – miesta pôsobiska jeho brata Karola. Vo svojej tvorbe aj napriek policajnému dohľadu nepoľavuje. V roku 1853 zomiera aj jeho matka Anna.</p>
<p>Dňa 22. decembra 1855 počas poľovačky a v snahe preskočiť potok sa Štúr nešťastnou náhodou postrelí. Na následky zranenia v 12. Januára 1856 v Modre zomiera.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>https://biografia.sk/ludovit-stur/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>1</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Eugen Suchoň</title>
		<link>https://biografia.sk/eugen-suchon/</link>
		<comments>https://biografia.sk/eugen-suchon/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 03 Mar 2013 13:22:48 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[Admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[S]]></category>
		<category><![CDATA[Muž]]></category>
		<category><![CDATA[Novovek]]></category>
		<category><![CDATA[Súčasné dejiny]]></category>
		<category><![CDATA[Umelci]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://biografia.sk/?p=214</guid>
		<description><![CDATA[(25.09.1908 – 05.08.1993) Národný umelec, významný slovenský skladateľ a pedagóg. Rodák z mesta Pezinok neďaleko Bratislavy, s ktorým bol jeho život bytostne spätý. Životopis Vzdelanie Pochádzal z troch bratov. Najstarší Imrich, prostredný Eugen a najmladší Anton. (Anton zomrel ešte v detstve na zápal pľúc). Vychovávala ich mama Serafína Balgová-Suchoňová. Jeho študijné kroky sa datujú od  roku 1917 [&#8230;]]]></description>
				<content:encoded><![CDATA[<h2>(25.09.1908 – 05.08.1993)</h2>
<p>Národný umelec, významný slovenský skladateľ a pedagóg. Rodák z mesta Pezinok neďaleko Bratislavy, s ktorým bol jeho život bytostne spätý.</p>
<h2>Životopis</h2>
<h3>Vzdelanie</h3>
<p>Pochádzal z troch bratov. Najstarší Imrich, prostredný Eugen a najmladší Anton. (Anton zomrel ešte v detstve na zápal pľúc). Vychovávala ich mama Serafína Balgová-Suchoňová. Jeho študijné kroky sa datujú od  roku 1917 kedy začal navštevovať gymnázium v Pezinku. V roku 1920 paralelne študoval aj na Hudobnej škole v Bratislave hru na klavír. V mladosti ho uchvátilo ako maľovanie tak aj futbal, v ktorom bol výborným brankárom. No ako osudná sa mu stala napokon hudba. Doprevádzal na klavíri predstavenia kín v Modre a v Pezinku. Počas nedeľných omší hrával na organe. Od roku 1927 až do roku 1931 navštevoval Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave, kde sa venoval ako hre na klavír tak aj dirigovaniu. Na akadémii sa začal seriózne zaoberať komponovaním. Prvou známou skladbou bola <em>Prelúdium As dur.</em> Medzitým sa v roku 1930 presťahoval s rodinou do Bratislavy. Štúdium na akadémii ukončil v roku 1931. Následne začal študovať kompozíciu na Pražskom Konzervatóriu.</p>
<h3>Začiatok hudobnej kariéry</h3>
<p>O dva roky neskôr sa stal profesorom na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave.V hlavnom meste sa dostáva medzi kruhy známych umelcov, spisovateľov, kritikov, pedagógov a politikov. Ako prvé verejne známe dielo sa považuje jeho <em>Baladická Suita </em>z<em> </em>roku 1935<em>. </em>Mala veľký úspech čomu svedčí aj jej predstavenie vo významných mestách Európy.</p>
<p>Ako človek bol Suchoň zástancom vyrovnaných medziľudských vzťahov, ako na pracovisku tak aj v rodine. Bol človekom ktorý si vedel vychutnať aj svetské potešenie ako dobré jedlo alebo pezinské vínko.</p>
<h3>Prvá slovenská opera</h3>
<p>V roku 1940 na podnet Dušana Úradníčka (komisár SND) za účasti spisovateľa Jána Smreka a Andreja Mráza mali spolu s Eugenom Suchoňom skomponovať slovenskú národnú operu. Od roku 1941 až do roku 1948 pôsobil ako profesor kompozície na štátnom konzervatóriu v Bratislave. Prvotný pokus o skomponovanie opery na objednávku sa Suchoňovi nepozdával. Avšak v roku 1941 našiel inšpiráciu v diele Mila Urbana. Predstavenie slovenskej národnej opery s názvom <em>Krútňava </em>malo premiéru 10.12.1949 v Slovenskom Národnom Divadle v Bratislave.</p>
<p>V čase po roku 1948 sa doba zmenila a autor novely podľa ktorej vznikla Krútňava sa dostal do nemilosti vtedajšieho režimu. Avšak Eugen Suchoň naň nezabudol, každoročne Urbanovi odovzdával podiel na zárobkoch tejto opery.</p>
<h3>Medzinárodný úspech</h3>
<p>Opera mala úspech a zakrátko bola uvedená na Pražskej Jari a v roku 1979 sa dostala až do Michiganu v Amerike. Od roku 1948 až do roku 1960 pôsobil Suchoň ako profesor na katedre na pedagogickej Fakulte v Bratislave. Dostal však aj ponuku prednášať o hudbe na americkej univerzite, no ponuku odmietol so slovami, že si nevie predstaviť opustiť kraj v ktorom sa narodil.V rokoch 1952 až 1959 Eugen Suchoň vytvoril druhé svoje najznámejšie dielo Svätopluk, ktoré malo premiéru 10.03.1960 v Slovenskom Národnom Divadle v Bratislave.</p>
<p>Do vysokého veku sa venoval hudbe no 5. Augusta v roku 1993 Eugen Suchoň zomrel.</p>
<p>Ako významná osobnosť dostal počas svojho života množstvo ocenení. V roku 2008 mu bolo  prezidentom Ivanom Gašparovičom udelené štátne vyznamenanie Rád Ľudovíta Štúra I. triedy <em>in memoriam</em>.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>https://biografia.sk/eugen-suchon/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Aurel Stodola</title>
		<link>https://biografia.sk/aurel-stodola/</link>
		<comments>https://biografia.sk/aurel-stodola/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 03 Mar 2013 13:15:33 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[Admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[S]]></category>
		<category><![CDATA[Muž]]></category>
		<category><![CDATA[Novovek]]></category>
		<category><![CDATA[Súčasné dejiny]]></category>
		<category><![CDATA[Vedci]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://biografia.sk/?p=208</guid>
		<description><![CDATA[(11.05.1859 – 25.12.1942) Významný vedec svetového formátu, zakladateľ teórie parných a z časti aj plynových turbín. Rodák z Liptovského Mikuláša. Životopis Štúdium Pochádzal z rodiny garbiarskeho majstra z ktorého rodiny vzišlo mnoho významných osobností slovenských dejín. V rodnom meste strávil detstvo a štúdium ľudovej školy. Do Liptovského Mikuláša sa vracal sporadicky, najmä na prázdniny. Neskôr absolvoval štúdium na reálkach [&#8230;]]]></description>
				<content:encoded><![CDATA[<h2>(11.05.1859 – 25.12.1942)</h2>
<p>Významný vedec svetového formátu, zakladateľ teórie parných a z časti aj plynových turbín. Rodák z Liptovského Mikuláša.</p>
<h2>Životopis</h2>
<h3>Štúdium</h3>
<p>Pochádzal z rodiny garbiarskeho majstra z ktorého rodiny vzišlo mnoho významných osobností slovenských dejín. V rodnom meste strávil detstvo a štúdium ľudovej školy. Do Liptovského Mikuláša sa vracal sporadicky, najmä na prázdniny. Neskôr absolvoval štúdium na reálkach <em>(</em><em>stredná</em><em> </em><em>škola</em><em> </em><em>staršieho typu </em><em>bez</em><em> </em><em>vyučovania klasických jazykov, so zameraním na prírodovedné a technické </em><em>odbory</em><em>, o </em><em>rok</em><em> </em><em>kratšia </em><em>ako</em><em> </em><em>gymnázium)</em> v Levoči a Košiciach. Ako výnimočne nadaný študent so zapálením pre vedu si sústavne rozširoval svoje vedomosti a riešil čoraz zložitejšie úlohy. Aurel Stodola mal blízko aj k hudbe. Následne odišiel na štúdiá techniky do Budapešti, no o rok na to odchádza do švajčiarskeho Zürichu. Vo švajčiarsku začal štúdium na univerzite a v roku 1877 začína študovať na technike kde získava inžiniersky titul. Neskôr v roku 1880 začína pracovať v strojárňach Uhorských štátnych dráh v Budapešti. V roku 1883 získava miesto na nemeckej technike v Charlottenburgu a súčasne absolvuje štúdiá na berlínskej univerzite.</p>
<h3>Profesorská kariéra</h3>
<p>V roku 1884 začína Aurel Stodola pôsobiť v Českomoravskej strojárni v Prahe. No až neskorší nástup do významnej strojárskej firmy Rouston mu takpovediac odštartoval kariéru. Firma sa zaoberala najmä parnými strojmi, vodnými turbínami a kompresormi. Pre Aurela Stodolu to bola vynikajúca skúsenosť ako si v praxi vyskúšať teóriu. Postupom času sa z neho stal vyhľadávaný špecialista. Vďaka čomu mu bolo ponúknuté miesto na Zürišskej polytechnike. Ako špecialista v odbore získal už za jeden rok miesto profesora. Pod jeho vedením čerstvo založená katedra konštrukcií a stavby strojov stala chýrnou v celej Európe. Stodolova vedecká, výskumná ale aj pedagogická činnosť slávila nejeden úspech. Na katedre vybudoval moderné laboratórium. Jeho študenti boli aktívne zapájaní do riešenia technických problémov. Aj napriek vysokej náročnosti jeho prednášok dokázal aj tých najmenej zapálených študentov vtiahnuť do deja problematiky. Vďaka čomu si získal obľubu aj u samotných študentov.</p>
<h3>Vedecká a publikačná činnosť</h3>
<p>Počas pôsobenia na Zurišskej univerzite získaval Aurel Stodola množstvo kontaktov celosvetového charakteru. Príkladom toho je aj jeho korešpondencia s Albertom Einsteinom, ktorý si Stodolu ako vedca a človeka veľmi vážil. Jeho prvotným výskumným zameraním bola automatická regulácia strojov no najznámejší je jeho výskum ohľadom parných turbín. Vytvoril vedeckú teóriu tohto smeru. Jeho prvá monografia <em>(Parné turbíny a vyhliadky tepelných strojov) </em>uzrela svetlo sveta v roku 1903. Neskôr ju neustále dopĺňal o nové poznatky vo výskume. V ďalších reedíciách sa venoval už aj plynovým turbínam. Výsledkom čoho bola ďalšia monografia <em>(Dampf und Gasturbinen).</em> Dodnes je považovaná za významné dielo technickej literatúry svetového formátu.</p>
<h3>Ocenenia</h3>
<p>Aurel Stodola získal za svoj život mnoho významných ocenení. V roku 1905 získal v Hannoverskej univerzite doktorský titul Dr.Ing.h.c. <em>(honoris causa – titul udeľovaný za významný prínos v určitom obore)</em>, v roku 1909 získal rovnaký titul aj v Zürichu. V roku 1908 získal v nemecku Gasthofovu medailu. Doktorát získal aj ne technike v Brne a aj na technickom učení v Prahe. V roku 1940 získal vo Veľkej Británii medailu Jamesa Watta.</p>
<p>Napriek skoro celému životu prežitému mimo rodnej vlasti na ňu nikdy nezanevrel a vždy sa k nej úprimne hlásil. No aj na priek tomu sa do rodnej krajiny za života nevrátil. V Zürichu v roku 1942 na prvý sviatok vianočný vo vysokom veku Aurel Stodola zomiera. Následne je pochovaný na miestnom cintoríne. V roku 1989 sú jeho pozostatky spolu s manželkinými premiestnené do rodného Mikuláša.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>https://biografia.sk/aurel-stodola/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Andrej Sládkovič</title>
		<link>https://biografia.sk/andrej-sladkovic/</link>
		<comments>https://biografia.sk/andrej-sladkovic/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 03 Mar 2013 13:09:42 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[Admin]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[S]]></category>
		<category><![CDATA[Muž]]></category>
		<category><![CDATA[Novovek]]></category>
		<category><![CDATA[Spisovatelia]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://biografia.sk/?p=203</guid>
		<description><![CDATA[(30.03.1820 – 20.4.1872) Vlastným menom Andrej Braxatoris, bol známym slovenským básnikom, literárnym kritikom a evanjelickým farárom. Životopis Štúdium Narodil sa v Krupine ako jedno zo štrnástich detí v rodine učiteľa. Otec Andrej a matka Terézia tvorili pár do jeho 13 roku života. Matka následne umiera. Jeho otec sa zanedlho opäť žení. S Alžbetou Kellnerovou neskôr splodí [&#8230;]]]></description>
				<content:encoded><![CDATA[<h2>(30.03.1820 – 20.4.1872)</h2>
<p>Vlastným menom Andrej Braxatoris, bol známym slovenským básnikom, literárnym kritikom a evanjelickým farárom.</p>
<h2>Životopis</h2>
<h3>Štúdium</h3>
<p>Narodil sa v Krupine ako jedno zo štrnástich detí v rodine učiteľa. Otec Andrej a matka Terézia tvorili pár do jeho 13 roku života. Matka následne umiera. Jeho otec sa zanedlho opäť žení. S Alžbetou Kellnerovou neskôr splodí 3 ďalšie deti. Jeho študijné časy začínajú v roku 1826 keď navštevuje ľudovú škole v Krupine. V rovnakom čase tam pôsobí aj jeho otec ako učiteľ. V roku 1830 si odchádza zlepšovať maďarský jazyk do prihraničnej maďarskej obce Perovčany. Po roku sa opäť vydáva na štúdiá po Slovensku. V roku 1831 sa vracia na piaristické gymnázium do rodnej Krupiny. Nasledujúci rok pokračuje v štúdiu na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. V roku 1836 zakladá spolu so spolužiakmi slovenský spolok, v ktorom sa venujú literárnej činnosti a osvete slovenského jazyka. Braxatoris patrí medzi najusilovnejších žiakov, čo neostalo nepovšimnuté. Za vzor si berie významných učencov ako Hollý či Kollár.</p>
<h3>Nešťastná láska</h3>
<p>Ako človek zo skromných pomerov bol nútený si na svoje štúdiá zháňať prostriedky. Istý čas v roku 1838 pôsobí ako pomocný učiteľ v Ladzanoch. Neskôr súkromne učí v meštianskych rodinách. V rodine Pavla Pišlu spoznáva Máriu Pišlovú do ktorej sa časom zamiluje. Nanešťastie však ich láska nenašla pochopenie u Máriinej matky, pre ktorú nebol Braxatoris vhodný ženích. V roku 1844 vo vzájomnej korešpondencii Mária priznáva lásku k bohatému obchodníkovi. Sládkovič jej však nechce stáť v ceste za šťastím, avšak sľubuje jej vernosť keby si to rozmyslela.</p>
<h3>Literárna a jazyková činnosť</h3>
<p>V roku 1840 začína Sládkovič svoje štúdium na bratislavskom lýceu. Počas svojho pôsobenia v Bratislave patrí medzi stúpencov <a title="Ľudovít Štúr" href="http://biografia.sk/ludovit-stur/" target="_blank">Ľudovíta Štúra</a>. V roku 1841 začína pôsobiť v spolku  <em>Ústav reči a literatúry česko-slovenskej</em> <em>(zal.1837)</em>. Jeho literárne začiatky sa datujú práve od jeho pôsobenia v Bratislave. V roku 1842 publikuje v Nitrianskom almanachu básne <em>Potecha, Ctibor</em> a <em>Hlas k Nitře. </em>V tomto období začína používať pseudonym Sládkovič.</p>
<p>V roku 1843 odchádza na štúdia do Halle, kde sa zaoberá filozofiou a teológiou. Zoznamuje sa s Heglovou filozofiou, ktorá ho neskôr ovplyvnila v otázkach národnej a ľudskej existencie. Svoje vnímanie prejavuje v roku 1844 v básni <em>Sôvety v rodine Dušanovej</em>. Po návrate z Halle začína väčšmi tvoriť. V almanachu Nitra a v prílohe Orol Tatranský vychádzajú jeho básne <em>Nehaňte ľud môj, Krajanom, Mládenec</em> a ďalšie. Začína pracovať ako vychovávateľ v rodine Pavla Bezegha v Rybároch. Neskôr práve vďaka jeho nešťastnej láske k Márii Pišlovej napísal Sládkovič jedno z najkrajších diel slovenskej ľúbostnej poézie, <em>Marína (1846)</em>.</p>
<h3>Kňaz a Matica slovenská</h3>
<p>23. Mája 1847 začína vykonávať povolanie farára v Hrochoti. Dňa 9. júna je v Banskej Štiavnici vysvätený za kňaza. V tom istom roku sa zoznamuje s Antóniou Júliou Sekovičovou, dcérou úradníka z Hronseku. Zakrátko, 15. Septembra 1847 sa s ňou zosobáši. Porodila mu štyri deti.</p>
<p>O rok neskôr patril k stúpencom celoeurópskej revolúcie proti monarchiám kvôli čomu bol v roku 1849 zatknutý a odsúdený na trest smrti. Avšak vďaka náhodnej udalosti sa dostal zo žalára. V roku 1853 sa v jeho ďalšej básni <em>Detvan</em> venuje už predovšetkým národným otázkam. V roku 1856 s stáva farárom v Radvani. Dňa 6. a 7. júna sa zúčastňuje Slovenského národného zhromaždenia v Martine. Stáva sa jedným zo zakladateľov Matice slovenskej. V roku 1867 preberá po Karolovi Kuzmánym funkciu predsedu <em>Zpěvníkového výboru</em>. Nanešťastie funkciu vykonáva pomerne krátko.</p>
<p>V roku 1868 ho postihne pľúcny edém a jeho zdravotné ťažkosti pretrvávajú. Napokon 20. Apríla 1872 Andrej Sládkovič krátko po svojich 52. narodeninách zomiera.</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>https://biografia.sk/andrej-sladkovic/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
	</channel>
</rss>
