Rakúsky skladateľ, klavírny virtuóz a výnimočný hudobný génius klasickej hudby.

Životopis

Detstvo

Narodil sa v Salzburgu v Rakúsku do rodiny Leopolda a Anny Marie ako jeden zo siedmych detí. (Iba Wolfgang a staršia sestra Maria Anna sa dožili plnoletosti. Otec Leopold bol hudobník a preto nebolo divu, že mladý Wolfgang inklinoval k hudbe už vo veľmi mladom veku. Vďaka otcovi pričuchol k husliam a klavíru a jeho talent a cit pre hudbu dokazoval, keď ako päťročný začína komponovať svoje prvé diela.

Život s hudbou

V roku 1962 absolvuje svoj prvý klavírny koncert v nemeckom Mníchove. V nasledujúcom období od roku 1763 cestuje s rodinou na trojročné koncertné turné po Európe.

V roku 1764 komponuje Symfóniu č.1 C dur. V roku 1770 navštevuje Taliansko a uvádza tu svoje nové dielo Mitridate re di Ponto (Pontský kráľ). V roku 1773 sa v jeho rodnom meste Salzburgu stáva koncertným majstrom. V tom istom roku Komponuje Symfóniu č.25 g mol.

V roku 1777 sa zoznamuje s Constanze Weberovou (v tom čase mala iba pätnásť rokov). No postupom času sa medzi nimi vytvoril vzťah založený na láske, o čom spočiatku jej rodičia nechceli ani počuť.

V roku 1781 uvádza v Prahe operu Le Nozze di Figaro (Figarova svadba), ktorá zožala veľký úspech. V roku 1782 prichádza s operou Die Entführung aus dem Serail (Únos zo serailu).

Rodina

Wolfgang a Constanze sa dňa 4.augusta 1782 v kostole sv. Štefana v o Viedni zosobášili. Z ich vzťahu vzišlo dovedna šesť detí, avšak iba dve deti (Franz Xaver a jeho brat Karl Thomas) prežili do dospelosti. Samotné úmrtie ich detí zásadne ovplyvnilo ich život ako aj vzájomný vzťah Constanze a Wolfganga.

V roku 1787 pridáva ďalšie významné dielo operu Don Giovanni, o rok na to komponuje Symfóniu č.40 g mol a v roku 1790 vydáva operu Cosi fan tutte.

V roku 1790 uvádza vo Viedni operu Die Zauberflöte (Kúzelná flauta).

Úmrtie

Dňa 5. decembra 1791 Wolfgang Amadeus Mozart v Prahe zomiera. Príčina smrti nie je jasná a dodnes sa o tom vedú dohady a špekulácie. Pochovaný je na cintoríne St. Marx v o Viedni.

Po jeho smrti sa manželka Constanze venovala propagácii manželovho hudobného posolstva a organizovala koncerty na jeho počesť. Neskôr v roku 1809 sa vydáva za dánskeho diplomata, s ktorým sa usadí v dánsku, kde dožije až do jej smrti.

Mozart za svoj pomerne krátky život, skomponoval a vytvoril mnoho diel. Pre ich melodický a harmonický súzvuk resp. geniálnu emocionalitu sú jeho diela súčasťou repertoáru klasickej hudby po celom svete dodnes.

Britský muzikant, spevák a skladateľ. Leader britskej skupiny Queen.

Životopis

Rodinné pomery

Fredy Mercury vlastným menom Farrokh Bulsara, sa narodil v Stone Town na Zanzibare v terajšej Tanzánii rodičom pochádzajúcich z Indie.

Začiatky s hudbou

Veľkú časť zo svojho detstva strávil s rodičmi a mladšou sestrou Kashmirou v Indii, kde navštevoval internátnu školu v najľudnatejšom meste Indie v meste Bombaj. Za meno Fredy vďačí sestre, ktorá ho tak volala, následne meno Fredy používali na jeho oslovenie v jeho rodinne všetci. V roku 1964 sa však rodina presťahovala na juhovýchod Anglicka do grófstva Middlesex. Meno si úradne zmenil keď neskôr prijal britské občianstvo. V Londýne študoval na škole Ealing College of Art, kde sa neskôr stretol aj s budúcimi členmi kapely Queen, Brianom Mayom a Rogerom Taylorom. Predtým však obaja tvorili kapelu Smile, nopo tom, čo kapelu opustil ich vokalista, v roku 1970 Fredy zaujal jeho miesto. Následne sa skupina premenovala na Queen. Fredy mal od mladosti nadanie na hudbu, jeho láska k nej sa prejavila aj v jeho multiinštrumentalizme. Kde k jeho vynikajúcemu talentu hre na klavír pripojil aj hru na gitaru a bicie.

Úspech a sláva

Kapelu Queen v roku 1971 dopĺňa basgitarista John Deacon po tom čo ju opúšťa Barry Mitchell. Následné obdobie je pre kapelu veľmi plodné. V roku 1973 vydáva kapela prvý albmum s rovnomenným názovm Queen. O rok neskôr Queen II a Sheer Heart Attack. V roku 1975 A Night at the Opera, (1976) A Day at the Races, (1977) News of the World, (1978) Jazz, (1980) The Game. V roku 1980 nahrala kapela soundtrack album k rovnomennému filmu Flash Gordon. V roku 1982 prichádza album Hot Space, (1984) The Works, (1986) A Kind of Magic, (1991) Innuendo. Po smrti Fredyho zvýšná časť kapely spolupracovala na vytvorení posledného albumu Made in Heaven z roku 1995 so zaradením doposiaľ nevydaných nahrávok aj samotného fredyho.

V roku 2001 bola kapela uvedená do rock and rollovej siene slávy. V roku 2018 je nakrútený biografický film s názvom „Bohemian Rhapsody“ kde hlavného hrdinu Fredyho Mercuryho hrá Rami Malek.

Súkromný život

Začiatkom sedemdesiatych rokov sa stretáva s Mary Austin, ktorá pracovala v tom čase v butiku s módou v Londýne. Ich vzťah vydržal v romantickom súzvuku niekoľko rokov. Turbulentný život okolo Fredyho však ukončil ich partnerský život, napriek tomu Mary zostala pre Fredyho blízkou osobou až do konca jeho života. Fredyho život však vyvolával kontroverzie a jeho bohémsky život dodnes sprevádzajú dohady a špekulácie ako aj jeho sexuálna orientácia. V roku 1987 mu bolo diagnostikované ochorenie AIDS a v roku 1991 chorobe po ťažkom zápase podľahne.

Významný slovenský štátnik a politik pôsobiaci v Amerike. Má zásluhy na vzniku Česko-slovenského štátu, po prvej svetovej vojne.

Životopis

Mladosť

Narodil sa v obci Kláštor pod Znievom, neďaleko mesta Martin. Mamateyovo detstvo bolo poznačené predčasným úmrtím jeho otca, čo sa prejavilo na hospodárskej situácii rodiny. Výučný list získal v Martine ako zámočník, následne nastupuje do zamestnania. Po viacerých pracovný skúsenostiach zostáva na istý čas pracovať v Budapeštianskej strojárenskej firme Ganz. Navzdory stabilnému pracovnému miestu sa však neskôr rozhodol opustiť Rakúsko-Uhorsko a v roku 1883 odchádza do Ameriky.

Za veľkou mlákou

Jeho prvé kroky viedli do New Yorku, kde taktiež vystriedal niekoľko zamestnaní. Jedným z jeho angažmánov bola aj práca pre vynálezcu Nicola Teslu. V roku 1900 sa však sťahuje do Pittsburghu, kde sa mu naskytá práca vo Westinghouse Electric Company, no v roku 1905 získava miesto v strojárenských dielňach Carnegie Institute of Technology, ako inštruktor praktického strojárstva. Napriek uplatneniu v Amerike však nezanevrel na svoj pôvod ako mnohí iní, práve naopak. Vstupuje vďaka Petrovi Víťazoslavovi Rovniankovi do Národného slovenského spolku. Vďaka národnému cíteniu, prejavoval snahu o potrebách jazykového vzdelávania svojich krajanov. Sformuloval príručku Škola reči anglickej. Neskôr pridáva prekladový slovník s názvom Tlumač.

Zakrátko sa z radového člena spolku stáva jedna z vedúcich postáv a v roku 1911 sa stáva jeho predsedom. Mamatey však stál aj pri zakladaní Slovenskej ligy v Amerike, organizácii, ktorá zastrešovala slovenské spolky v Amerike, ale taktiež plnila kultúrnu, sociálnu a najmä poradenskú činnosť. Tak isto sa v roku 1911 stáva jej predsedom.

Česko-Slovensko

Popri práci v krajine neobmedzených možností, začala Slovenská liga v Amerike, na čele s Mamateyom, aj s pomocou krajanom vo vlasti. Hlavným programom bolo riešenie slovenskej otázky a postavenia slovenských občanov v spoločnom štáte. V roku 1914 vychádza Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských. Slováci v Amerike zdieľali myšlienku zriadenia samostatného štátu po prvej svetovej vojne, avšak uvedomujúc si vážnosť situácie volili vytvorenie spoločného štátu s Čechmi. Nato Slovenská liga v Amerike nadväzuje spoluprácu s Českým národným hnutím v Amerike.

V roku 1915 vzniká zásluhou Alberta Mamateya tzv. Clevelandská dohoda, v ktorej je zadefinovaný program budúcej spolupráce v novom štáte. Onedlho sa však vynárajú obavy so spolužitia s českým národom, ktoré však vzápätí rozptýlil T.G. Masaryk. Práve vďaka Masarykovi podpisuje 31. mája 1918 Mamatey spoločne s predstaviteľmi Slovenskej ligy v Amerike a Českým národným hnutím Pittsburskú dohodu.

Konzulom

Mamatey po skončení prvej svetovej vojny absolvoval cestu do Česko-Slovenska, overiť  napĺňanie Pittsburskej dohody z pohľadu slovenských obyvateľov. Avšak navzdory ústavy v ktorej bola dohoda zakomponovaná, sa vracia do Ameriky rozčarovaný. Popri tom však vďaka vplyvu práci v zámorí, stihne byť menovaný za Česko-slovenského konzula v Amerike. S novou funkciou prichádza však aj morálna dilema. Ako predstaviteľ Slovenskej ligy v Amerike hájil predovšetkým záujmy svojich obyvateľov, no z postu konzula mu vyplývala povinnosť hájiť záujmy Česko-Slovenska ako jednotného národa. Preto na funkciu predsedu Slovenskej ligy v Amerike rezignuje.

Napriek zastávaniu postoja za Pittsburskú dohodu, ho však Slovenská liga v Amerike zo svojich radov v roku 1922 vylúčila. Albert Mamatey však koncom roka 1923 zomrel.

Americký spisovateľ, filmový producent a režisér. Známy najmä vďaka románu Nahí a mŕtvi, jedného z najslávnejších amerických románov o druhej svetovej vojne.

Životopis

Rodina

Norman Kingsley Mailer (židovským menom Nachem Malek) sa narodil 31. januára 1923 v Long Branch v americkom New Jersey. Jeho otec, Isaac Barnett Mailer, bol juhoafrický židovský emigrant. Matka Fanny, bola rodená Američanka, ktorej rodina prevádzkovala v New Jersey miestny obchod s potravinami.

Vzdelanie a literatúra

Keď mal Mailer 9 rokov, presťahoval sa s rodinou do Brooklynu. Ako vynikajúci študent sa už vo svojich 16 rokoch zapísal na Harvard University. V druhom ročníku na univerzite zahorel láskou k literatúre. Po absolvovaní Harvardu v roku 1943, bol povolaný do americkej armády. Krátko po svadbe s Beou Silverman, v roku 1944, bol poslaný na Filipíny. Svoju vojenskú kariéru zavŕšil ako kuchár v okupovanom Japonsku. Jeho skúsenosti v armáde zúročil pri písaní svojej prvej, z časti autobiografickej knihy The Naked and the Dead (Nahí a mŕtvi) počas štúdia na Sorbonne v Paríži. Kniha mu okamžite priniesla slávu hoci mal len 25 rokov.

V roku 1955 Mailer a jeho priatelia Daniel Wolf a Edwin Fancher založili noviny The Village Voice, známe jeho odvážnym a kontroverzným písaním. V roku 1959 prišiel so zbierkou nedokončených príbehov Advertisements for Myself. Nasledujúcimi románmi An American Dream (Americký sen) z roku 1965 a Why Are We in Vietnam? (Prečo sme vo Vietname?) z roku 1967 si získal novú, mladšiu generáciu čitateľov. Tieto knihy vyjadrili Mailerov pohľad na problematiku, ktorá ležala pod povrchom amerického života.

Ocenenia

Mierový pochod vo Washingtone v roku 1967 a prezidentské konvencie v 1968 boli pre Mailera kvalitným materiálom pre písanie. Mailer, skúsený reportér, premieňal svoje poznámky na romány literatúry faktu pomocou štýlu novej žurnalistiky. V nej sú skutočné udalosti popísané s prídavkom rozprávania, dialógov a viacerých hľadísk pohľadu. Z washingtonských udalostí sa stala kniha The Armies of the Night: History as a Novel, the Novel as History (1968), za ktorú Mailer získal cenu National Book Award a Pulitzerovu cenu.

Z Mailerovej biografie herečky Marilyn Monroe z roku 1973, Marilyn, sa predalo viac kópií než z ktorejkoľvek z jeho kníh s výnimkou knihy Nahí a mŕtvi. V nej tvrdil, že Monroe bola zavraždená agentmi FBI a CIA kvôli jej afére s Robertom Kennedym.

V roku 1987 režíroval Mailer svoj prvý film Tough Guys Don’t Dance. V priebehu roka 1990 sa znova vracia k životopisným esejám a románom. Portrait of Picasso As A Young Man (1995) a Oswald’s Tale: An American Mystery (1995) však dostali úbohé recenzie.

Mailerov posledný román, The Castle in the Forest, o detstve Adolfa Hitlera, bol jeho ďalším úspechom. Bol publikovaný v roku 2007. Mailer zomrel 10. novembra 2007 v New Yorku, práve v čase prípravy pokračovania úspešného diela.

Vlastným menom Norma Jeane Mortenson sa preslávila ako Hollywoodska herečka, speváčka, modelka a v neposlednom rade ako celosvetový sex symbol.

Životopis

Detstvo

Pochádzala z v Los Angeles ako dieťa z chudobných pomerov. Jej matka Gladys Bakerová trpela dedičnou psychickou poruchou a jej biologický otec bol neznámy. V rodnom liste však figurovalo meno matkinho druha Edwarda Mortensona, ktorý ale zomrel zakrátko po jej narodení. Po matkinej trvalej hospitalizácii sa ocitá v pestúnskej starostlivosti a neskôr v sirotinci. Keď mala Marilyn šestnásť rokov vydala sa za Jamesa Dougerthyho, avšak po jeho narukovaní do vojny, prepadla depresii a pokúsila sa o samovraždu.

Štart rozprávkovej kariéry

Pracovala v továrni na vojenský materiál. Po čase sa jej však práca zunovala no naskytla sa jej príležitosť si zarobiť ako modelka. Chcela sa stať slávnou herečkou a tak čakala na príležitosť z Hollywoodu. Začala študovať herectvo. Marilyn nepatrila medzi najusilovnejších a najšikovnejších žiakov a preto neraz pri testoch podvádzala. Popri štúdiu dostala zopár nevýznamných malých úloh vo filmoch. Neskôr sa v roku 1949 dala nahovoriť na sériu aktov a po prepuknutí škandálu ho obhajovala potrebou peňazí na jedlo a šaty. Hrozilo jej vylúčenie zo školy, no vedenie sa rozhodlo z marketingového hľadiska si ju v škole udržať. Táto aféra jej vyniesla želanú pozornosť a ponuku hlavnej úlohy vo filme Asfaltová džungľa. Toto bol štartér jej hviezdnej kariéry.

Druhá svadba

Počas natáčania filmu Omladzovací prostriedok v roku 1952 sa spoznáva s bejzbalovou hviezdou Joe DiMaggiom s ktorým sa 14. Januára 1954 berie. Ich manželstvo však nevydržalo ani rok. Rozvod iniciovala Marilyn. Ostali však priateľmi no DiMaggio sa nikdy neoženil (zaobstaral aj záležitosti okolo jej neskoršieho pohrebu). Marilyn bola obsadzovaná do postáv krásnych, romantických, zvodných a živelných žien, niekedy trochu prihlúplych, čo jej časom začalo prekážať. Naopak jej hviezdne maniere z nej spravili postrach natáčania, čo vyvolávalo u jej kolegov nechuť s ňou spolupracovať. Na natáčanie chodila pravidelne neskoro, trvanie jej líčenia sa počítalo na hodiny, scény ktoré sa točili až na dvadsiaty krát neboli výnimočnosťou. Jej vystupovanie budilo dojem arogancie a pohŕdania, no vo svojom vnútri trpela pocitmi neistoty o jej skutočných hereckých kvalitách.

Na vrchole

V roku 1956 sa znovu vydáva, tento krát za spisovateľa a dramatika Arthura Millera. Dúfala, že vzťah z váženým a inteligentným človekom jej upevní postavenie aj ako herečke aj ako manželke. Merilyn Monroe dokonca konvertovala na judaizmus iba kvôli svadbe s Millerom. Miller z lásky k Monroe opustil manželku a dve deti. V roku 1958 začala herečka natáčať Oscarový trhák Niekto to rád horúce, za ktorý získala o rok nato Zlatý Glóbus. Manželstvo s Millerom však bolo poznačené rozdielnosťou ich pováh, ktoré nakoniec vyústilo v roku 1962 do rozvodu.

„Happy Birthday Mr. President“

Už dlhšiu dobu sa však herečka utiekala k alkoholu a tabletkám. Ich požívanie jej zaručovalo zvládnutie enormných nárokov a stresu na jej osobu. Čoraz viac sa stávala na nich závislá. Trpela neurózou a nespavosťou. Život celebrity však prežívala naplno, zapĺňala titulky časopisov po celom svete. Bola skrátka všade. Medzi jej poslednými milencami boli aj bratia Robert a John Kennedyovci. Kým pán prezident ju bral iba ako objekt sexuálneho uspokojenia, jeho brat Robert sa do nej vášnivo zamiloval. No aj napriek tomuto vzplanutiu neskôr Marilyn opustil. Marilyn Monroe neskôr naplno prepadne stavu úzkosti.

Nejasný koniec hviezdy

Opäť hľadá oporu v sedatívach a alkohole, až napokon 4. Augusta 1962 vo svojom byte upadne do bezvedomia z ktorého sa už nepreberie. Nasledujúce ráno obhliadajúci lekár stanovil príčinu smrti ako „pravdepodobná samovražda“ avšak počas samotného vyšetrovania sa vynorilo niekoľko otáznikov. Následne mnoho ľudí menilo svoje výpovede, takže je dodnes nejasné či to bola skutočná príčina jej smrti.

Prvý prezident ČSR, politik, novinár a v neposlednej rade profesor a obľúbený pedagóg.

Životopis

Detstvo a štúdium

Pochádzal z národnostne zmiešanej rodiny. Otec, slovenský kočiš pracujúci na panskom statku a matka, kuchárka nemeckej národnosti. Tomáš bol najstarším z piatich súrodencov, avšak dospelosti sa dožili iba bratia Ludvík a Martin. Počas svojho ranného detstva navštevoval niekoľko miestnych škôl v obciach ako Hodonín, Čejč a Čejkovice. V roku 1861 začal študovať na reálke v Hustopečiach a v roku 1864 sa odchádza do Viedne učiť za zámočníka. Dlho tam však nevydržal a zakrátko sa začal učiť v Čejči za zámočníka. Chvíľu pôsobil ako pomocný učiteľ miestnej školy v Čejkoviciach a v roku 1865 sa dostáva na nemecké gymnázium v Brne. Zoznamuje sa s policajným riaditeľom Antonom Le Monnierom u ktorého pôsobí ako vychovávateľ. Masaryk sa počas svojho štúdia v Brne dostáva niekoľkokrát do konfliktu s vedením školy až z nej bol napokon vylúčený. V roku 1869 je Le Monnier preložený do Viedne a spolu s ním odchádza aj mladý Masaryk. Vo Viedni študuje na akademickom gymnáziu, ktoré v roku 1872 úspešne dokončí. Následne nastupuje na štúdium filozofie. Počas svojho pobytu vo Viedni spoznáva mnoho známych a vplyvných ľudí. V roku 1875 sa stáva predsedom Českého akademického spolku a v roku 1876 úspešne obhajuje svoju dizertačnú prácu „Podstata duše u Platóna“.

Láska k Charlotte

Vďaka učiteľskému miestu v rodine Rudolfa Schleissingera mu bolo umožnené sprevádzať jeho syna na ceste do Talianska. V Lipsku strávi štúdiami na tamojšej univerzite jeden rok a v roku 1877 sa spoznáva s Charlottou Garrigue, dcérou New Yorského podnikateľa. Spočiatku Charlotta odmietala Masarykov návrh na sobáš, no nakoniec 10. augusta 1877 sa zasnúbili. Avšak snúbenci sa museli načas odlúčiť, nakoľko Masaryk plánoval dokončiť svoju habilitačnú prácu. Až zranenie Charlotty prinútilo Masaryka vydať sa za ňou nazad, po strastiplnej ceste cez oceán. Svadba sa odohrala 15.marca 1878 v New Yorku. Ako prejav vďačnosti a rovnoprávnosti k vlastnej manželke prijal jej dievčenské meno Garrigue.

Profesúra v Prahe

Mladá rodina sa však musela kvôli Masarykovej kariére odsťahovať do Viedne. Spočiatku sa potýkali s finančnými ťažkosťami, nakoľko Masaryk v tom čase nemal stabilný príjem. Na živobytie si privyrábal ako suplujúci pedagóg a súkromný doučovateľ. Jeho prebiehajúcu habilitačnú prácu úspešne dokončil v roku 1879 prácou Der Selbstmord als soziale Massenerscheinung der Gegenwart (Samovražda ako masový sociálny jav súčasnosti). Dňa 3. Mája 1879 priviedla jeho žena Charlotta na svet dcéru Alicu. Takmer na rok presne, 1. Mája 1880 sa im narodilo ďalšie dieťa, tento krát syn Herbert. V roku 1882 získava miesto profesora na pražskej univerzite. Rodina sa sťahuje a postupne nadväzuje známosti v Prahe.

České rukopisy

V roku 1883 sa začína aktívne spolupodieľať na vydávaní vedeckého časopisu Atheneum. V roku 1886 sa mu podarí vstúpiť do sporu o pravosť tzv. „Českých rukopisov“ ( Ide o písomnosti ktoré by dokazovali skorší vznik českých písomností ako sa doposiaľ podarilo objaviť). Masaryk sa postavil za ich vedecké preskúmanie, za čo bol vystavený verejnej kritike, zosmiešňovaniu a urážaniu. Mnohí ho považovali za vlastizradcu. V tom istom roku sa mu 14. septembra narodil syn Jan.

Politická kariéra

Nastupuje Masarykovo najproduktívnejšie obdobie čo sa publikácií a literárnych diel týka. Písal odborné články a štúdie uverejňované predovšetkým v periodikách Čas a Naše doba. Masaryk sa začína čoraz väčšmi prejavovať aj na politickej scéne. V rokoch 1890 až 1891 pôsobí v Mladočeské straně. Svojej šance sa chopil zodpovedne, s prejavmi vystúpil niekoľkokrát aj na Viedenskej ríšskej rade. V roku 1912 predniesol požiadavku na zriadenie univerzity v Brne, na čo priložil aj niekoľkotisícovú petíciu.

Dňa 2. marca 1890 sa Masarykovi narodilo v poradí už štvrté dieťa Eleonóra, no nanešťastie v júli toho istého roku však zomiera. Nasledujúci rok 26. Mája sa narodil jeho najmladší potomok, dcéra Oľga.

Hilsneriáda

V marci roku 1899 sa začala ďalšia éra Masarykovej kariéry. Ďalší z jeho bojov proti verejnej mienke. Leopold Hilsner – mladík židovského pôvodu, bol obvinený zo spáchania židovskej rituálnej vraždy mladého dievčaťa. Masaryk, ktorý sa vďaka pomoci známemu zaplietol do procesu, urputne hájil nestrannosť a racionálne názory pred nacionalistickým a antisemitským postojom. Svoje teórie konzultoval s mnohými odborníkmi, čoho výsledkom bola niekoľkostranová štúdia „Nutnost revidovati proces polenský“ v ktorej rozoberal jednotlivé kroky vyšetrovania. Znovu sa dostáva do nemilosti verejnosti a tlače. Avšak výsledkom je napokon samotné oslobodenie Hilsnera spod obvinení. Sledovaný proces politicky pomohol v časoch vojny, nakoľko mnohé inštitúcie boli ovládané a financované zo strany židov.

V roku 1900 zakladá Masaryk spolu so stúpencami Herbenom a Drtinom novú politickú stranu Českú stranu lidovú – neskôr Českú stranu pokrokovú.

Prvá svetová vojna

Vojna mení Masarykov postoj k Habsburskej monarchii. Chopí sa myšlienky oslobodenia sa z pod Rakúsko-Uhorska. Počas práce v exile úzko spolupracuje s bývalými študentmi Edvardom Benešom a Milanom Rastislavom Štefánikom, s ktorými neskôr založí Česko-slovenskú národnú radu. Organizoval zahraničný odboj, aktívne zapojil spravodajskú tajnú službu. Jej informácie získaval z celého sveta. V roku 1917 zakladá v Rusku československé légie pozostávajúce z vojenských zajatcov. Do konca roku sa mu podarí zmobilizovať niekoľko desiatok tisíc legionárov. Z jeho putovaní Ruskom vzišli literárne práce ako Russia and Europe, The Spirit of Russia, The Spirit of Russia and Europe. V roku 1918 prichádza do USA lobovať za svoje myšlienky európskeho smerovania u  prezidenta Wilsona a ostatných diplomatov. Za zásluhy o presadenie spoločného Československého štátu bol 14. novembra v domovine vyhlásený za prezidenta republiky.

Prezident

Masaryk sa stretáva s neľahkou úlohou viesť fungujúci demokratický štát. Vo funkcii bol obľúbený čomu svedčí aj počet funkčných období v prezidentskom kresle. Dovedna zastával funkciu prezidenta štyri krát.

V roku 1921 prekonáva Masaryk ťažké ochorenie, ktoré ho na istý čas pripúta na lôžko. V roku 1923 ho však postihne krutá rana osudu, keď na ochorenie podľahne jeho manželka Charlotta. Funkciu Prvej dámy preberá najstaršia dcéra Alica. Jeho zdravotný stav sa neustále zhoršoval až sa napokon 14. Decembra rozhodol abdikovať na post prezidenta republiky. Jeho post prevzal Edvard Beneš. Masaryk však chorobe nedokázal čeliť dlho a 14. Septembra 1937 zomrel. Pochovali ho na miestnom cintoríne v Lánoch, kde mal zriadené prezidentské sídlo.