Známy slovenský maliar a výtvarník.

Životopis

Detstvo

Jozef Kollár sa narodil ako druhorodený syn baníkovi Jozefovi a jeho manželke Pavle. Rodina žila v skromných pomeroch v Banskej Štiavnici. Ich situácia s avšak ešte zhoršila po narukovaní otca Jozefa na front v roku 1914. Kde však utŕžil zranenie a krátko po návrate domov zomrel.

Štúdium

Štúdium započal na piaristickom gymnáziu v Košiciach, kde mal krstného otca. Neskôr prestupuje na reálne gymnázium (zamerané na prírodovedné odbory a živé jazyky). V tom čase však začína navštevovať aj súkromnú maliarsku školu ktorú viedol Elemír Halász-Hradil. Vďaka nemu sa Kollárovi otvárajú dvere do sveta umelcov a maliarov. Jeho zásluhou dostáva mladý maliar množstvo cenných rád a informácií z akademického prostredia. Absolvuje cesty po výstavách svetových maliarov v Paríži, ale aj štúdium v letnej umeleckej škole v Nagybányi a neskôr na akadémii v Mníchove.

V roku 1922 začína študovať na Budapeštianskej akadémii výtvarného umenia. O rok na to pôsobí pod profesorom Júliusom Rudnayom, vďaka čomu začína žať svojimi prácami úspech. V tomto období vzniká známe dielo Gajdoš. Následne mu ponúknu funkciu asistenta, na čo však Kollár nepristúpi, avšak zotrvá v akadémii ešte nasledujúce tri roky.

Štiavnické a Piešťanské obdobie

V roku 1929 však odchádza do rodnej Štiavnice, kde sa naplno venuje maľovaniu obrazov. Vzniká napr. Panoráma Banskej Štiavnice (1930) či Autoportrét (1931). Zasadzuje sa o vznik tzv. umeleckej kolónie, ktorá by združovala umelcov zo širokého okolia, avšak neúspešne. Napriek tomu sa stáva členom umeleckých spolkov Umelecká beseda slovenská a Združenie slovenských výtvarníkov. Jeho práca od roku 1932 naberá smer spolupráce a spoločných výstav s umelcami ako Zoltán Palugay či Janko Alexy. Podniká cesty do miest v okolí Banskej Štiavnice z ktorých vznikajú diela ako Trh v Štiavnici (1933), Letné zátišie (1933) či Snímanie kríža (1934).

V roku 1935 Jozef Kollár vystavuje svoje diela v Bratislave.

S Alexym spolupracoval pri vzniku umeleckej kolónie v Piešťanoch. Počas jeho tunajšieho pôsobenia maľuje obrazy z prostredia miestneho kraja. V nasledujúcom období vznikajú obrazy ako Považie (1936), Krajina s riekou (1936) a Pohľad na piešťanský kraj (1936).

Vo svojej tvorbe neustále inklinuje k motívom Štiavnickému regiónu čo je v jeho tvorbe badať aj počas nasledujúceho obdobia. Rovnako sa vracia aj k témam ktoré už raz zachytil vo svojich dielach, osobitne k štiavnickému trhu, okolitej krajine či zátišiam s kvetmi a portrétom ľudí.

Kollár svoje diela následne vystavuje opätovne v Bratislave, neskôr v rodnej Banskej Štiavnici, Banskej Bystrici či Liptovskom Mikuláši.

V roku 1972 mu udelili titul národný umelec. Začiatkom nasledujúceho roka zásluhou Ľudovíta Petránskeho jeho diela opäť uzrú výstavnú sieň, tento krát v banskobystrickej galérii.

Aj napriek pokročilému veku Jozef Kollár neprestával tvoriť. Maliarova púť na Zemi však skončila 21. októbra v roku 1982 vo veku 83 rokov.

Americká herečka, ktorá je dodnes symbolom krásy a ženskosti. Od roku 1956 do 1982 bola tiež monackou kňažnou.

Životopis

Rodinné pomery

Grace Patricia Kelly sa narodila 12. novembra 1929, vo Philadelphii v americkom štáte Pennsylvánia. Narodila sa ako tretie zo štyroch detí a bola pomenovaná podľa otcovej sestry, ktorá zomrela vo veľmi mladom veku. Jej rodičia boli írskeho a nemeckého pôvodu. Jej otcom bol John Brendan “Jack” Kelly, milionár, ktorý vlastnil jeden z najúspešnejších tehliarskych podnikov na východnom pobreží. Matka, Margaret Katherine Majer, bola prvou trénerkou atletických družstiev žien na univerzite v Pennsylvánii.

Herectvo a modeling

Lásku k herectvu v sebe objavila už vo veľmi mladom veku. Okrem účasti v školských hrách a na spoločenských udalostiach, spolu s matkou a sestrou robila príležitostne modelku. Po strednej škole sa Kelly rozhodla naplno venovať hereckej kariére, aj napriek námietkam rodičov. Zapísala sa preto do Americkej akadémie dramatických umení v New Yorku a popri štúdiu pracovala na čiastočný úväzok ako modelka. Objavila sa tiež v niekoľkých reklamách a na obálkach časopisov ako Cosmopolitan a Redbook.

Televízna hviezda

Po spromovaní ju televízny producent Delbert Mann obsadil ako Bethel Merriday do rovnomennej adaptácie románu Sinclaira Lewisa. Bol to jej prvý z takmer šesťdesiatich živých televíznych programov. Úspech v televízii jej nakoniec priniesol úlohu v celovečernom filme. Kelly debutovala vo filme Fourteen Hours (1951) vo svojich 22 rokoch. Vo filme očarila svojho hereckého kolegu Garyho Coopera, ktorý jej pomohol získať úlohu jeho mladučkej manželky vo filme High Noon (1952). O rok neskôr získala rolu vo filme Mogambo (1953), kde si zahrala popri Clarkovi Gableovi a Ave Gardner. Počas natáčania v Afrike mala s Gableom dokonca pomer.

Film Mogambo znamenal v jej kariére zlom. Bola nominovaná na svoju prvú cenu Academy Award a získala Zlatý glóbus za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe. Uzavrela tiež sedemročnú zmluvu s filmovým štúdiom MGM.

Počas 50-tych rokov Kelly natočila tri filmy s legendárnym majstrom napätia Alfredom Hitchcockom, ktorý sa neskôr stal jej blízkym priateľom i mentorom. Boli to snímky Rear Window (1954), Dial M for Murder (1954) a To Catch a Thief (1955).

V roku 1954 si Kelly zahrala postavu Georgie Elgin, zanedbanej manželky alkoholika, v The Country Girl vedľa Binga Crosbyho. Postavu divákom podala surovo, pre ňu tak netypicky, za čo si vyslúžila nomináciu na Oscara za najlepší ženský herecký výkon.

Jeden rok po Hitchcockovom filme To Catch a Thief  bolo oznámené, že sa Kelly vydá za monackého princa Rainiera III. Kelly sa stretla s princom po spoločnom fotení na filmovom festivale v Cannes. Svadba, ktorá sa konala dňa 19. apríla 1956, bola jednou z najdrahších a najviac diskutovaných v danom desaťročí. Rodina Kellyovcov dokonca musela princovi zaplatiť veno 2 milióny dolárov, ktoré boli rovno investované do svadby. Čoskoro potom, Kelly oznámila, že s hereckou kariérou končí. Okrem toho sa musela vzdať amerického občianstva a princ Rainier jej filmy v Monaku zakázal.

Jej posledný film, High Society, vyšiel neskôr v roku 1956. Táto hudobná komédia s Frankom Sinatrom a Bingom Crosbym bola jej posledným filmovým úspechom. Mnohé pokusy zo strany filmových tvorcov prilákať Princeznú Grace späť do filmového priemyslu zostali len pokusmi, keďže sa naplno venovala úlohe princeznej Monaka.

Kelly vzorne pôsobila v mnohých charitatívnych a dobročinných organizáciách a okrem toho porodila manželovi tri deti, princeznú Caroline, princa Alberta, a princeznú Stéphanie.

Nešťastie v kopcoch

Dňa 14. septembra 1982 sa však stala tragédia. Grace a jej mladšia dcéra šli samé v aute pozdĺž strmých útesov v regióne Côte d’Azur v južnom Francúzsku. Grace dostala mŕtvicu a stratila kontrolu nad vozidlom, ktoré spadlo z útesu. Matku i dcéru urýchlene previezli do nemocnice. Princezná Stéphanie prežila s menšími zraneniami, no Grace bola 24 hodín v bezvedomí až napokon 14. septembra 1982 vo veku 52 rokov zomrela.

Spisovateľ židovského pôvodu píšuci v nemčine. Patrí k najvýznamnejším prozaikom v 20. storočí.

Životopis

Rodina

Franz Kafka sa narodil 3. júla 1883 v Prahe do nemecko-židovskej rodiny. Jeho otcom bol Hermann Kafka, ktorý mal tvrdú povahu a len málo porozumenia pre synovu tvorivú stránku. Pochopenie synových túžob stať sa spisovateľom nechápala ani Franzova matka Julia.

Keď mal Franz 6 rokov, postihla jeho rodinu veľká tragédia. Obaja jeho bratia, Georg a Heinrich, zomreli ešte v dojčenskom veku.

Napriek českému prostrediu, v ktorom Kafka vyrastal, obľuboval najmä nemeckú kultúru. Nemčina bola tiež jeho materinským jazykom, no hovoril plynule aj česky a pochytil i čosi z francúzštiny.

Štúdium

V rokoch 1889-1893 navštevoval Nemeckú chlapčenskú školu v Prahe a následne Staromestské nemecké gymnázium, kde v roku 1901 zmaturoval. Zapísal na sa Karlovej univerzite v Prahe, kde začal študovať chémiu, no po dvoch týždňoch prestúpil na právo. Na konci prvého ročníka na univerzite sa zoznámil s Maxom Brodom, ktorý sa stal jeho blízkym priateľom a zostal ním až do konca života.

Zamestnanie

Po absolvovaní a roku strávenom na povinnej praxi, sa dňa 1. novembra 1907 zamestnal v Assicurazioni Generali, talianskej poisťovni. Tu pracoval takmer rok, no samotnou prácou nebol celkom nadšený. Jeho pracovná doba od ôsmej večer do šiestej rána mu neposkytovala veľa času na písanie. V júli 1908 túto prácu zanechal a už o dva týždne neskôr pracoval pre Robotnícku úrazovú poisťovňu. Kafka zostal v spoločnosti až do roku 1917, kedy dostal tuberkulózu a bol nútený vziať si voľno. Z dôvodu choroby musel z práce nakoniec odísť v roku 1922.

V roku 1912 v dome svojho priateľa Maxa Broda, Kafka stretol Felice Bauerovú, ktorá žila v Berlíne. Po nasledujúcich piatich rokoch dopisovania, občasných stretnutiach a dvoch zasnúbeniach ich vzťah nakoniec skončil v roku 1917.

Literárna tvorba

Jeho najpopulárnejšia a najpredávanejšia poviedka, Die Verwandlung (Premena), bola dokončená v roku 1912. Nasledovala Kafkova prvá publikovaná kniha, Betrachtung (Rozjímanie), zbierka 18 príbehov napísaných medzi rokmi 1904 a 1912.

Aj s jeho zhoršujúcim sa zdravím Kafka pokračoval v písaní. V roku 1916 dokončil poviedku Das Urteil (Ortieľ), ktorá hovorí o vzťahu, ktorý zdieľal so svojím otcom. Ďalšími prácami boli In der Strafkolonie (V trestaneckej kolónii) a Ein Landarzt (Dedinský lekár) obe dokončené v roku 1919.

Začiatkom 20. rokov udržoval intenzívny vzťah s českou novinárkou a spisovateľkou Milenou Jesenskou. V roku 1923 sa odsťahoval do Berlína, aby sa mohol sústrediť na písanie. V tom čase žil s Dorou Diamantovou, učiteľkou v materskej škole, pochádzajúcou z ortodoxnej židovskej rodiny.

V roku 1924, chorý, ale stále pracujúci Kafka dokončil poviedku Ein Hungerkünstler (Umelec v hladovaní).

Spolu s Dorou sa Kafka nakoniec vrátil do Prahy. V snahe prekonať svoju tuberkulózu odcestoval do sanatória vo Viedni. Zomrel v rakúskom Kierlingu 3. júna 1924.

Sláva po smrti

Počas svojho života publikoval len zlomok svojich prác. No keďže ho trápili pochybnosti o sebe samom, nechcel po sebe na svete zanechať svoje diela. A tak požiadal Maxa Broda, aby všetky jeho nepublikované práce po jeho smrti zničil. Našťastie Brod jeho prianie nedodržal a v roku 1925 publikoval Der Process (Proces), jeho najúspešnejší román.

V roku 1926 Brod publikoval Das Schloß (Zámok) a rok na to román Amerika.

Britský spisovateľ, básnik a novinár. V roku 1907 sa stal držiteľom Nobelovej ceny za literatúru.

Životopis

Rodinné pomery

Joseph Rudyard Kipling sa narodil 30. decembra 1865 v Bombaji v Indii. Jeho rodičia, John a Alice, boli v tom čase čerstvými prisťahovalcami. Rudyard mal blízky vzťah najmä s matkou. Jeho otec, umelec, bol vedúcim katedry architektonického sochárstva na umeleckej škole v Bombaji.

Ťažké roky malého chlapca

Hoci ako malý tamojšiu krajinu i kultúru zbožňoval, matka, ktorá chcela pre svojho syna britské vzdelanie, ho poslala do Southsea v Anglicku. Tu študoval a žil u pestúnskej rodiny Hollowayovcov. Bolo to pre malého Kiplinga ťažké obdobie a to najmä kvôli pani Hollowayovej, ktorá ho trápila a šikanovala. Až keď mal Rudyard 11 rokov, niekto nato upozornil jeho mamu, ktorá si poň prišla. Poslala ho do novej školy v Devone, kde objavil talent pre písanie a stal sa redaktorom školských novín.

Novinárske začiatky a prvé poviedky

V roku 1882, potom čo mu rodičia oznámili, že nemajú dosť peňazí aby mu zaplatili vysokú školu, sa vrátil do Indie. Našiel si prácu v miestnych novinách. Zvykol sa potulovať po uliciach mesta a získal prístup do nevestincov a ópiových brlohov, ktoré len zriedka otvorili svoje dvere bežným Angličanom. Tieto skúsenosti tvorili námety pre príbehy, ktoré začal písať a publikovať. Neskôr boli zostavené do zbierky 40 poviedok s názvom Plain Tales from the Hills.

V roku 1889 sa vrátil do Anglicka aby čerpal zo svojej ranej slávy a cestoval po Amerike. Vydal druhú zbierku poviedok, Wee Willie Winkie a American notes, v ktorých zaznamenal svoje prvé dojmy z Ameriky. V roku 1892 vydal svoju prvú úspešnú poéziu, Barrack-Room Ballads.

Kniha džunglí

V roku 1892 sa oženil s Američankou Caroline Kipling Balestier. Bývali spolu vo Vermonte až do roku 1899, kedy sa vrátili do Anglicka. Počas tohto obdobia však Kipling ako spisovateľ priam rozkvital. Prišli diela ako The Jungle Book (1894), The Naulahka: A Story of the West and East (1892) a The Second Jungle Book (1895). Vo svojich 32 rokoch sa stal Kipling najlepšie plateným spisovateľom na svete.

V zime roku 1899 sa Caroline, ktorej sa cnelo rozhodla, že pocestujú do New Yorku za jej matkou. Avšak cestou Rudyard i jeho dcéra Josephine ochoreli na ťažký zápal pľúc. On ho prekonal, Josephine však nie.

V roku 1902 Kiplingovci kúpili veľkostatok v Sussexe. Počas tohto obdobia napísal Rudyard Kipling diela ako Puck of Pook’s Hill (1906), Actions and Reactions (1909), Debts and Credits (1926), Thy Servant a Dog (1930) a Limits and Renewals (1932).

Ďalšia rodinná tragédia

Keď prišla prvá svetová vojna, povzbudzoval svojho syna Johna aby narukoval. Ten mal problémy so zrakom, kvôli ktorým bol odmietaný, no vďaka otcovým konexiám sa do armády dostal. V októbri 1915 dostali Johnovi rodičia správu, že John zmizol vo Francúzsku. Jeho telo sa však nikdy nenašlo.

Počas svojich posledných rokov trpel Kipling bolestivým vredom, ktorý mu nakoniec vzal život 18. januára 1936.

Mexická maliarka, známa predovšetkým pre svoje autoportréty, žiarivé farby, bolesť a vášeň vkladanú do obrazov.

Životopis

Detstvo a rané roky

Frida Kahlo sa narodila ako Magdalena Carmen Frieda Kahlo y Calderón v Coyocoán v Mexiku. Bola jednou zo štyroch dcér narodených nemecko-židovskému otcovi Wilhelmovi Kahlovi a matke, Matilde Calderón y Gonzalez, z jednej strany španielskeho a z druhej mexicko-indiánskeho pôvodu. Vo veku šiestich rokov Fridu postihla detská obrna, čoho dôsledkom bolo, že jej pravá noha zostala chudá a zdeformovaná. To sa Frida snažila maskovať nosením nohavíc, dlhých sukní alebo dvoch ponožiek na nohe.

Štúdium a vzdelanie

V roku 1922, po ukončení základného vzdelania na Colegio Aleman, nemeckej škole v Mexiku, sa Frida zapísala na štátnej škole, pričom dúfala, že sa stane lekárkou. Tam sa stala členkou politickej skupiny “Cachuchas”, ktorá podporovala socialisticko-nacionalistické myšlienky. Vodcom skupiny bol Alejandro Gomez Arias, študent práv, novinár a neskôr Fridina prvá láska.

Nehoda

17.septembra 1925 sa však Fride náhle zmenil život. V ten deň Frida a jej priateľ, Alejandro, cestovali autobusom domov zo školy, no došlo k stretu autobusu s električkou. Následne Frida strávila tri mesiace v posteli a zistili jej zlomený stavec, kvôli ktorému musela nosiť korzet počas 9 mesiacov. V tomto období sa Frida Kahlo začala naplno venovať maľbe. Stojan, ktorý jej dali vyrobiť na posteľ jej umožnil maľovať aj keď sa nemohla hýbať a zrkadlo jej umožnilo vidieť samú seba. Tak začala maľovať portréty seba, priateľov a zátišia. Za svoj pomerne krátky život Frida vytvorila 143 obrazov, z ktorých väčšinu tvorili autoportréty a zátišia.

Sobáš a život s Diegom Riverom

Dňa 21. augusta 1929, pri civilnom obrade na radnici v Coyoacán a v oblečení požičanom od svojej indiánskej slúžky, si Frida Kahlo vzala Diega Riveru. Ich búrlivý, vášnivý vzťah prežil nevery, tlaky kariéry, rozvod, nový sobáš, Fridine bisexuálne záležitosti, jej zlý zdravotný stav i neschopnosť mať deti.

Silná žena v slabom tele

Jej zdravotné problémy vrcholili v roku 1950. Potom, čo jej bola diagnostikovaná sneť v pravej nohe, Kahlo strávila deväť mesiacov v nemocnici a počas tejto doby podstúpila niekoľko operácií. Naďalej však pokračovala v maľovaní a podporovaní politiky i napriek tomu, že mala obmedzenú pohyblivosť. V roku 1953, sa konala jej prvá samostatná výstava v Mexiku. Hoci bola pripútaná na lôžko, túto udalosť si nenechala ujsť a strávila večer v posteli zriadenej len pre ňu uprostred galérie. V auguste 1953 sa gangréna v jej pravej nohe zhoršila natoľko, že doktori boli nútení jej nohu amputovať.

Na začiatku júla 1954 sa Frida posledný krát objavila na verejnosti, keď sa zúčastnila pouličnej komunistickej demonštrácie. Čoskoro potom, 13. júla 1954, vo veku 47 rokov, Frida Kahlo zomrela.