Americký spisovateľ, básnik a kritik.

Životopis

Rodinné pomery

Narodil sa ako Edgar Poe v Bostone v Massachusetts, 19. januára 1809. Bol druhým dieťaťom herečky Elizabeth Arnold Hopkins Poe a herca Davida Poe. Meno Edgar mu bolo pravdepodobne dané podľa postavy zo Shakespearovej hry Kráľ Lear, v ktorej obaja jeho rodičia hrali. Jeho otec opustil svoju rodinu v roku 1810 a jeho matka zomrela o rok neskôr na tuberkulózu. Nato bol Edgar osvojený rodinou úspešného škótskeho obchodníka Johna Allana. Tu mu dali meno Edgar Allan Poe, hoci nikdy nebol formálne adoptovaný.

Štúdium a literárne začiatky

V roku 1826 šiel Poe na univerzitu vo Virgínii. Nezískal však od nevlastného otca dostatok finančných prostriedkov na pokrytie všetkých svojich nákladov. Snažil sa to vykryť hazardovaním, no skončil v dlhoch. Následne sa vrátil domov, kde ho však čakalo ďalšie sklamanie. Jeho snúbenica Elmira Roysterová sa zasnúbila s iným. Sklamaný a so zlomeným srdcom Poe opustil adoptívnu rodinu.

V roku 1827 Poe publikoval svoju prvú knihu, Tamerlane and Other Poems. Druhá zbierka Al Aaraaf, Tamberlane, and Minor Poems nasledovala v roku 1829. V roku 1830 sa pridal k armáde a študoval vo West Pointe na vojenskej akadémii. Po roku ho však vyhodili.

Netypická svadba

Po odchode z akadémie sa Poe naplno venuje písaniu. Veľkou inšpiráciou mu bola jeho sesternica Virgínia, keď býval u svojej tety Márie v Baltimore v rokoch 1831-1835. Nakoniec si Virgíniu v roku 1836 vzal za ženu, i napriek tomu, že mala v tom čase len 13 rokov.

Po návrate do Richmondu v roku 1835, Poe začal pracovať pre časopis s názvom Southern Literary Messenger. Vydal v ňom niekoľko básní, knižných recenzií, kritík a poviedok. Začiatkom roka 1836 však časopis opúšťa kvôli nízkemu platu.

V roku 1839 Poe publikoval Tales of the Grotesque and Arabesque, zbierku príbehov. Obsahovala poviedky ako The Fall of the House of Usher, Ligeia a William Wilson. V roku 1841 Poe prichádza s novým žánrom, s detektívkou v diele The Murders in the Rue Morgue. Za príbeh o hľadaní pokladu, The Gold Bug, získal literárnu cenu v roku 1843.

Havran

V roku 1845 vydal báseň The Raven. Tá je považovaná za významné americké literárne dielo a vrcholné dielo jeho kariéry. Venuje sa v ňom témam ako sú smrť a láska. Neznámy rozprávač tu narieka nad stratou svojej veľkej lásky Lenory.

Nasledoval ďalší vzrušujúci príbeh The Cask of Amontillado, a básne ako Ulalume a The Bells.

Tajomná smrť

Po smrti milovanej Virginie v roku 1847, síce pokračoval v práci, no trpel zlým zdravotným stavom a finančnými problémami. 27. septembra 1849 opustil Richmond a bol pravdepodobne na ceste do Philadelphie, keď ho 3. októbra našli v Baltimore. Bol prevezený do Fakultnej nemocnice vo Washingtone, kde zomrel 7. októbra 1849.

Niccolo Paganini bol významný taliansky huslista a skladateľ. Bol jedným z najznámejších virtuózov svojej doby a je považovaný za jedného z najväčších huslistov vôbec.

Životopis

Detstvo a talent

Paganini sa narodil v Janove v Taliansku. Už od útleho veku bol vedený svojím otcom Antoniom Paganinim k hre na husliach. Po jeho prvom verejnom koncerte, keď mal ešte len 11 rokov bolo každému hneď jasné, že z toho chlapca sa raz stane virtuóz. Vo veku 19 rokov už naplno skladal a popritom sa učil hre na gitaru. Avšak jeho raný úspech v oblasti hudby nezvládal príliš dobre, často pil a oddával sa hazardu. To sa zmenilo potom, ako ho istá neznáma dáma vzala na svoj statok, kde zostal študovať hru na husliach tri roky.

Dvorný huslista

Neskôr veľa cestoval, koncertoval po celom Taliansku. Jeho jediné stále zamestnanie bolo u princeznej Elisy Baciocchi z Luccy, sestry Napoleona Bonaparte, keď mal 23 rokov. Princezná Lucca z neho urobila dvorného huslistu a on sa tým stal významnou osobnosťou na dvore, čo si patrične užíval. V tom istom čase Paganini zložil najťažšie dielo pre husle v živote – 24 caprices. Po mnoho rokov nik iný okrem neho nebol schopný zahrať toto technicky náročné dielo.

Rodina

V roku 1813 sa vzáva života na dvore a navštevuje mestá ako Boloňa a Miláno, kde si získava ďalšiu slávu. V Benátkach v roku 1815 nadviazal vzťah s tanečnicou Antoniou Bianchi, ktorý trval až do roku 1828 a vzišiel z neho syn Achillino, narodený roku 1826. S Antoniou sa však nikdy neoženil.

Sláva virtuóza

Postupne si získaval ďalšie a ďalšie významné mestá. Vo Viedni po prvý krát zažiaril v roku 1828, v Londýne a Paríži v roku 1831.

V čase, keď jeho sláva neustále rástla, sa začali šíriť reči, že získal svoj neuveriteľný talent po zmluve s diablom. Zašlo to až do takej miery, že bol prezývaný „synom diabla“. Týmto rečiam dával za pravdu Paganiniho vzhľad. Chýbali mu spodné zuby, tvár mal vyziabnutú, bledú a obliekal sa prevažne do čierneho.

Jeho zázračný talent by sa dal v dnešnej dobe zdôvodniť oveľa racionálnejšie. Paganini údajne trpel Marfanovým syndrómom, pri ktorom má postihnutý obzvlášť tenké prsty a pohyblivejšie kĺby ako obyčajní ľudia. Tým by sa dali vysvetliť Paganiniho neuveriteľne roztiahnutie ruky, vďaka ktorému mohol hrať takou technikou, akú nezvládal nik iný.

Zdravotné komplikácie

V čase, keď bol na vrchole svojej kariéry sa mu však rapídne zhoršilo zdravie. Okrem chorôb, ktoré ho sprevádzali celý život, trpel na tuberkulózu hrtana, ktorá mala vplyv na jeho reč, a ktorej nakoniec 27. mája 1840 v Nice podľahol.

Všetko svoje bohatstvo odkázal svojmu v tej dobe 15-ročnému  synovi Achillinovi a okrem peňazí mu pripadla aj zbierka vzácnych nástrojov.

Paganini bol prvým virtuózom, ktorý svetu ukázal, čo všetko dokáže technika hry. Nepopierateľne bol géniom, ktorý prostredníctvom svojich početných vystúpení po celej Európe, nielen fascinoval ale aj inšpiroval mnohých svojich poslucháčov, vrátane hudobníkov svojej doby.

Umelec, maliar, sochár a významná osobnosť 20. Storočia. Spoluzakladateľ kubizmu.

Životopis

Detstvo

Narodil sa V Malage v Španielsku. Otec bol profesorom v škole umení a remesiel. Od detstva ho učil maľovaniu. Bol jediným synom spomedzi troch súrodencov. Po matke Maríi si si nechal jej dievčenské meno Picasso.

V roku 1891 sa rodina presťahovala do La Corune, kde začal Picasso navštevovať školu výtvarného umenia. V roku 1896 sa rodina sťahuje do Barcelony, kde opäť študoval školu výtvarného umenia. Po roku bol prijatý na kráľovskú akadémiu San Fernanda v Madride. Neskôr odchádza naspäť do Barcelony a venuje sa štúdiu moderného a historického umenia.

Kariéra vo Francúzsku

V Paríži v roku 1901 uverejňuje svoju prvú výstavu malieb. V roku 1904 si zriaďuje ateliér, ktorý je vyhľadávaným miestom pre umelcov a spisovateľov. Medzi obdobím od 1901-1904 prechádza Picassova tvorba tzv. „modrím obdobím“. V prácach dominujú tmavšie odtiene modrej a jeho tvorba je zahalená melanchóliou. Medzi najznámejšie diela z tohto obdobia sú Starý gitarista, Život obe z roku 1903. V druhej polovici roku 1904 naberá jeho umenie opačný smer, v jeho dielach sa začínajú objavovať živšie a farby. Prevládajú odtiene červenej a ružovej, podľa čoho dostala doba príznačný názov ako „ružové obdobie“. Najviac ocenené dielo z tohto obdobia sa považuje Rodina artistov z roku 1905.

Umelec a ženy

V tom istom roku stretáva umelkyňu Fernandu Olivierovú, ktorá sa stala jeho milenkou. Olivierová je zobrazená na početných Picassových dielach z toho „ružového obdobia“. V roku 1918 si berie balerínu Oľgu Chocholovú, ktorá mu otvorila dvere do vyššej spoločnosti. Neskôr s ňou splodil syna Paula. Počas svojho života sa Picasso obklopoval mnohými ženami, čo dokazujú najmä jeho umelecké diela. Napokon dve manželstvá a aj štyri deti s troma rôznymi matkami sú toho dôkazom.

Kubizmus

Od roku 1909 sa Picasso spoločne s Francúzom Georgom Braquetom zameriava na nový výtvarný umelecký smer – kubizmus. Ako prvé kubistické dielo sa považuje obraz Avignonské slečny z roku 1907. Tváre osôb na maľbe sú zobrazené z oboch strán súčasne.  Jeho diela za začali stávať čoraz abstraktnejšie. Najznámejšie z tohto obdobia sa považujú obrazy Ovocná misa (1909) a Žena s gitarou (1911-1912). Okolo roku 1911 spolu s Braquetom experimentuje s využívaním ústrižkov z novín vo svojich dielach. Neskôr nazývanej ako kubistická koláž. Časom sa opäť vracia k maľovaniu kde sa objavujú hlbšie kubistické prvky, napríklad v diele Traja muzikanti (1921). Ako najvýznamnejšie dielo z obdobia tridsiatych rokov sa považuje Guernica (1937). Autor zobrazuje bombardovanie španielskeho mesta Guernica počas španielskej občianskej vojny.

Svetová vojna

Pablo Picasso zaujímal počas vojnových konfliktov nestrannosť, čo mu bolo občas vyčítané Braquetom ako zbabelstvo. Napriek jeho nesúhlasu s režimom sa nezúčastnil Španielskej občianskej vojny, ani prvej a ani druhej svetovej vojny. Počas Druhej svetovej vojny bol Nemcami zaznávaný a počas okupácie Francúzska nesmel vystavovať svoje diela. Svojím presvedčením ostával komunistom, čo bol pozostatok z jeho života v Španielsku.

Počas večere s priateľmi vo svojej vile vo francúzskej obci Mougins dňa 8.3. 1973 vo veku 92 rokov Pablo Picasso zomrel.

Jeho najvýznamnejším prínosom pre kultúru ľudstva je nespochybniteľne založenie výtvarného smeru kubizmu. Za svoj život vytvoril okolo 50 000 výtvarných diel. Je považovaný za geniálneho grafika a sochára, príležitostného básnika. Ako dizajnér pomáhal navrhnúť interiér divadla. Účinkoval aj ako herec a spolupodieľal sa na filme Picassove tajomstvo.