Významný český spisovateľ dvadsiateho storočia.

Životopis

Karel Čapek spolu so starším bratom Josefom (spisovateľ a výtvarník) a staršou sestrou Helenou sa narodil do rodiny lekára Antonína Čapka a matky Boženy v obci Malé Svatoňovice v Čechách.

Štúdium

Karel navštevoval obecnú a meštiansku školu v obci Úpice kde spolu s rodinou od roku 1895 bývali. Následne po základnej škole pokračuje v roku 1901 v štúdiu na gymnáziu v Hradci Králové a následne v Brne, a v Prahe (rodina sa presťahovala v roku 1907) kde zmaturuje. Už počas gymnaziálnych čias, sa u neho prejavil záujem o literatúru, etiku a filozofické smerovanie.

Preto bol výber vysokej školy v roku 1909 pre Karla jednoznačný – Karlova Univerzita v Prahe, Filozofická fakulta. V roku 1910-1911 štúdiu pokračuje v nemeckom Berlíne a francúzskom Paríži. Štúdium úspešne spečatí v roku 1915.

Práca

Po doštudovaní na Alma Mater začal ako domáci učiteľ a zakrátko v profesnom živote pokračuje ako novinár v redakcii Národní listy. Svoje príspevky-poviedky aktívne uverejňoval v rôznych dobových periodikách. Taktiež sa stáva členom Lidových novin v Prahe a dramaturgom a režisérom v Mestskom divadle na Královských Vinohradech. V roku 1935 sa ožení so spisovateľkou Oľgou Scheinpflugovou.

Diela

Už počas štúdia sa venoval spisovateľskej činnosti, no do povedomia resp. medzinárodné uznanie získava v roku 1920 za drámu R.U.R (Rossumovi Univerzální Roboti). V roku 1924 vydáva román Krakatit. V roku 1928 Hovory s T.G.M. – 1.diel (dalšie diely v roku 1931, 1935), 1929 Povídky z jedné kapsy, Povídky z druhé kapsy . V roku 1933 vydáva román Hordubal, 1935 Továrna na absolutno, 1936román Válka s Mloky. 1937 Bíla nemoc, 1938 Matka, 1940 Cestou na Západ, 1943 Apokalypsa

Nobelova cena

Karel Čapek patril k vrcholným predstaviteľom intelektuálnej spoločnosti v danej dobe. Svoj pacifizmus, proti totalitné zmýšľanie, presadzovanie demokracie a hodnoty ľudských práv dával otvorene najavo. Zapájal sa aktívne do diania politického (stretnutie s Tomášom Garrique Masarykom) i kultúrneho života. Pomáhal s prípravou a fungovaním PEN klubu v Čechách (spolok, združenie umelcov s „perom“). Bol niekoľkokrát nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru.

Karel Čapek napriek zložitej politickej situácii zvádzal aj zápas s onemocnením pľúc. Jeho zdravie predčasne ukončilo púť jedného z veľkých osobností kultúrnej a inteligenčnej scény vo vtedajšom Československu. Zomiera 15. decembra 1938.

Anglický politik a štátnik, vojenský veliteľ.

Životopis

Rodina

Oliver Cromwell sa narodil v Huntingdone v Anglicku, Robertovi Cromwellovi a Elizabeth Stewardovej, ako druhý syn z desiatich detí. Oliver navštevoval školu v Huntingdone a následne strávil rok na Sidney Sussex College v Cambridgi. Školu však musel po smrti otca, v júni 1617 predčasne opustiť. Vrátil sa domov aby spravoval rodinný majetok a postaral sa o svoju matku a sestry.

Politická kariéra

V auguste 1620 sa Cromwell oženil s Elizabeth Bourchier (1598-1665), dcérou sira Jamesa Bourchiera, londýnskeho obchodníka. S Elisabeth mali dovedna 9 detí. Známosti Elisabethinho otca ovplyvnili následnú Cromwellovu vojenskú a politickú kariéru.

Vďaka podpore rodiny Montagu bol v roku 1628 zvolený do Dolnej snemovne parlamentu.Po rozpustení parlamentu v roku 1629, sa začal venovať poľnohospodárstvu v Huntingdone. Neskôr sa stal stúpencom puritánstva.

Občianska vojna

V roku 1640 sa Cromwell do parlamentu vracia, aby reprezentoval Cambridge. V roku 1642 vypukla medzi kráľom Karolom I. a parlamentom občianska vojna. Hoci Cromwellovi chýbali vojenské skúsenosti, zo zabavených prostriedkov určených pre kráľa vytvoril kavalériu, ktorej bol sám veliteľom. Do oddielu prijímal len zbožných a čestných mužov,  viedol ich pevnou rukou. Jeho oddiel sa po prvý raz zúčastnil vojny v októbri 1642 v bitke pri Edgehill.

Hon na kráľa

V lete 1643 bol Cromwell menovaný guvernérom mesta Ely a povýšený na plukovníka v novej východnej parlamentaristickej armáde. Nová armáda zvíťazila nad kráľovou armádou v bitke pri Naseby (1645). Potom čo sa Karol I. 5. mája 1646 vzdal Škótom, bola prvá fáza občianskej vojny ukončená.  Druhú fázu podmienil kráľov útek z väzenia v roku 1648. Kráľ Karol I. bol 30. januára 1649 popravený. Cromwell následne porazil odporcov kráľovho syna Karola II. v Dunbare (1650) a Worcesteri (1651), čím ukončil občiansku vojnu.

Lord Protektor

V roku 1653, po tom čo Cromwell rozpustil parlament, bola vydaná nová ústava, ktorá vyhlásila doživotne Olivera Cromwella za lorda protektora. Zastával funkciu najvyššieho sudcu a riadil vládu. V roku 1657 odmietol ponuku stať sa kráľom. V Anglicku Cromwell reorganizoval štátnu cirkev, zaviedol puritánstvo a po 350 rokoch opäť vpustil Židov do Británie v domnení, že po dlhej občianskej vojne pomôžu obnoviť ekonomiku. Ukončil tiež vojnu s Portugalskom (1653) a Holandskom (1654). Následne sa spojil s Francúzskom proti Španielsku.

Nenávidený aj po smrti

Cromwell zomrel 3.septembra 1658 v Londýne na horúčku spôsobenú maláriou. Bol pochovaný v Westminsterskom opátstve so všetkými poctami. Dňa 30. januára 1661 však bolo jeho telo vykopané a následne bol obesený.

Americký filmový herec. Počas svojho nie príliš dlhého života natočil viac ako 100 filmov.

Životopis

Mladosť

Frank James Cooper sa narodil 7. mája 1901 v Helene, v americkom štáte Montana. Bol synom anglických rodičov, ktorí sa usadili v Montane. Jeho otec bol farmár z grófstva Bedfordshire, ktorý sa neskôr stal americkým právnikom a sudcom. Matka pochádzala z Kentu. Frank bol istý čas vzdelávaný v Anglicku. Študoval tiež na Grinnell College v Iowe až do jari 1924, kde však nespromoval. V roku 1924 sa spolu s rodičmi vydal do Los Angeles, kde pracoval ako ilustrátor.

Herecká kariéra

Keďže bolo ťažké nájsť si v Los Angeles prácu, začal hrať Cooper komparzistu v kovbojských westernoch. Počas prvých dvoch rokov v Kalifornii si zahral malé role v dvanástich filmoch. V tejto dobe si Frank zmenil krstné meno na Gary, v dôsledku návrhu jeho agenta, ktorý pochádzal z mesta Gary v štáte Indiana.

Zlom v jeho kariére prišiel v roku 1926, kedy Gary Cooper získal významnú úlohu vo filme The Winning of Barbara Worth v hlavnej úlohe s Ronaldom Colemanom. Prítomnosť vysokého, pekného a nesmelého Coopera vo filme priniesla okamžité odozvy verejnosti. Bol to začiatok jeho dlhej a úspešnej kariéry.

Nasledujúci rok zažiaril popri hviezde nemých filmov, akou bola Clara Bow, vo filme Children of Divorce (1927). Cooper tiež získal chválu za postavu predáka na ranči vo filme Virginiana (1929), ktorý bol jedným z jeho raných filmov so zvukom.

Manželstvo

15. decembra 1933 si Cooper vzal za ženu Veronicu Balfe, ktorá si zahrala v pár filmoch pod menom Sandra Shaw, z ktorých najznámejším bol film King Kong. V priebehu manželstva prišlo k viacerým problémom. Bol často videný v spoločnosti iných žien a ona zasa v spoločnosti iných mužov. Manželstvo však vydržalo.

Hviezda Holywoodu

V 30-tych rokoch bol Cooper ozajstnou Hollywoodskou hviezdou. Počas tohto obdobia odohral silné výkony v takých filmoch ako A Farewell to Arms (1934) s Helen Hayesovou a Mr. Deeds Goes to Town (1936), za ktorý Cooper získal nomináciu na Oscara. Dokázal si vyslúžiť bohatstvo a slávu v temných rokoch veľkej hospodárskej krízy. Jeho úlohy solídneho, obyčajného človeka totiž dobre sedeli filmovej verejnosti tejto doby.

Gary Cooper ako obľúbený herec bol tiež prvou voľbou producenta Davida O. Selznicka pre rolu Rhett Butlera vo filme Gone with the Wind (1939). Túto rolu však odmietol, pretože sa obával, že film bude len veľkým hollywoodskym prepadákom.

Cooper naďalej vynikal na filmovom plátne, i keď z westernov presedlal na žáner drámy. Vo filme Sergeant York (1941),založenom na skutočnej udalosti, si zahral hrdinu prvej svetovej vojny, Alvina Yorka. Za stvárnenie Yorka získal Cooper Oscara za najlepší mužský herecký výkon.

Nasledujúci rok si Cooper zahral jedného z velikánov baseballu Lou Gehriga v The Pride of the Yankees (1942), za ktorý si opäť vyslúžil nomináciu na Oscara. Tretiu nomináciu mu priniesla filmová adaptácia Ernesta Hemingwaya, For Whom the Bell Tolls (Komu zvonia do hrobu), kde si Cooper zahral popri Ingrid Bergmanovej.

Za jeho najlepší výkon je považovaná úloha maršala Willa Kanea vo filme High Noon (1952). Objavil sa ako muž zákona, ktorý musí čeliť nebezpečnému nepriateľovi bez pomoci mešťanov. Film získal štyri Oscary, vrátane Oscara pre najlepšieho herca, ktorého si odniesol práve Gary Cooper.

Posledná rola

Koncom 50-tych rokov Cooperove zdravie postupne upadalo. Natočil ešte niekoľko ďalších filmov, ako je Man of the West (1958), predtým, než zomrel na rakovinu 13. mája 1961 vo veku 60 rokov.

Americký herec a spevák. Jeden z najpopulárnejších zabávačov prvej polovice 20. storočia.

Životopis

Harry Lillis Crosby sa narodil v Tacome v americkom štáte Washington 3. mája 1903. Narodil sa ako štvrté zo siedmich detí do rodiny Harry Lincoln Crosbyho a Catherine Helen. Prvé roky strávil v Tacome, než sa spolu s rodinou presťahoval do Spokane, keď mal 6 rokov.

Detstvo

Vo veku sedem rokov, prišla jeho prezývka, ktorá mu zostala po celý život. V tom čase zbožňoval totiž celostránkový kreslený seriál The Bingville Bugle v novinách. Podľa toho ho začal priateľ volať Bingo z Bingvillu a z Binga sa čoskoro stal prosto Bing.

Pretože bola jeho matka veriaca, navštevoval Crosby katolícku školu. Hoci plánoval byť právnikom, počas školy tieto ambície opustil a chcel sa stať hviezdou.

Hudobník

Začína vystupovať so skupinou Musicaladers ako spevák a bubeník. V polovici 20. rokov vytvoril Crosby duo so svojím priateľom Alom Rinkerom. V snahe preraziť sa obaja presťahovali do Los Angeles. Čoskoro sa stali ich vystúpenia pod názvom Two Boys and a Piano populárne a hrali po celom západnom pobreží. Dvojica sa na istý čas pripojila k Paulovi Whitemanovi a jeho jazzovej kapele. Potom vytvorili trio s Harrym Barrisom známe ako Rhythm Boys. Okrem niekoľkých spoločných singlov sa Rhythm Boys objavili i v jednom z prvých Crosbyho filmov King of Jazz (1930).

On Air

Crosby čoskoro začal svoju sólovú kariéru a to so svojou vlastnou rádiovou show. Tá debutovala v roku 1931 a postupne sa stala veľmi úspešnou. Dokonca až tak, že v éteri bežala takmer 30 rokov.

Toho istého roku prišiel Bing Crosby s mnohými hitmi. Boli to piesne ako I Found a Million-Dollar Baby a Just One More Chance. V najbližších rokoch nasledovali hity Please, You’re Getting to Be a Habit With Me a June in January.

Vo filme

Začiatkom 30. rokov podpísal zmluvu so štúdiom Paramount Pictures. Hoci nemal zrovna vzhľad idola ženských sŕdc, svojím šarmom si filmových divákov dokázal získať. Zahral si v hudobných komédiách ako Here Is My Heart (1934), Anything Goes (1936) a mnohých ďalších.

Jeho filmová kariéra priam prekvitala a dosiahla vrchol v roku 1940. Spolu s komikom Bobom Hopom hral v sérii filmov Road to.., ktorá začala filmom Road to Singapore. Nasledujúceho roku sa Crosby spojil s ďalšou hudobnou hviezdou, Fredom Astairom, vo filme Holiday Inn. Práve z tohto filmu pochádza jeden z Crosbyho najväčších hitov, White Christmas.

Ocenenia

Crosby získal cenu Academy Award za najlepší mužský herecký výkon za film Going My Way v roku 1944. Rolu kňaza si zahral i v pokračovaní The Bells of Saint Mary, a za jej stvárnenie bol nominovaný na ďalšiu Academy Award.

V roku 1954 si zahral herca-alkoholika v The Country Girl s Grace Kelly, ktorá hrala jeho manželku. Za tento film získal svoju poslednú nomináciu na Academy Award. V 60. rokoch sa viac zameriava na televízne programy. Objavoval sa v mnohých televíznych špeciáloch a v rokoch 1964-1970 v programe The Hollywood Palace.

Smrť na greene

Počas celého života bol Bing Crosby vášnivým hráčom golfu. Tomu sa venoval i počas svojich posledných rokov. Zomrel 14. októbra 1977, kedy utrpel infarkt po tom, čo odohral 18 jamiek na golfovom ihrisku blízko Madridu.

Bol jedným z najznámejších amerických country spevákov 20. storočia, okrem toho skladateľ a herec.

Životopis

Mladosť

Johnny Cash sa narodil v meste Kingsland, v Arkansase, Rayovi Cash, ktorý sa živil ako farmár a Carrie Rivers Cash. Bol jedným zo siedmich detí a po pôrode mu bolo dané meno J. R. Cash, pretože jeho rodičia mu nemohli vymyslieť meno. Približne 15 rokov strávil na poli, kde pracoval bok po boku so svojimi rodičmi a súrodencami. Mnoho piesní, ktoré Johnny Cash napísal v priebehu nasledujúcich piatich desaťročí bolo inšpirovaných týmito skromnými časmi.

Už keď po prvý krát chytil gitaru vo svojich 12 rokoch, bola jeho láska k hudbe zjavná. Jeho matka, ktorá svojim deťom už od mala spievala ľudové balady a piesne, zrejme vycítila, že je nadaný a zaplatila mu hodiny spevu.

Po tom ako v roku 1950 zmaturoval a nakrátko sa zamestnal, sa Cash rozhodol narukovať do vojenského letectva Spojených štátov. Počas obdobia v letectve založil svoju prvú kapelu s názvom Landsberg Barbarians.

18. júla 1951 Cash spoznal 17-ročnú Vivian Liberto. Chodili spolu sotva tri týždne, keď bol Johnny prevelený na tri roky do Nemecka. Ich vzťah však fungoval aj na ďiaľku a 7. augusta 1954, mesiac po jeho odchode z armády sa v San Antoniu zosobášili.

Prvé hudobné úspechy

V roku 1954 sa spolu s Vivian presťahovali do Memphisu v Tennessee, kde pracoval ako podomový obchodník. Po nociach zase hrával s gitaristom Lutherom Perkinsom a basistom Marshallom Grantom. Johnny sa stal frontmanom kapely známej ako Johnny Cash a Tennessee Two. Neskôr v roku 1960 keď sa do kapely pridal bubeník W.S. Holland, sa skupina premenovala na Tennessee Three.

Na začiatku roku 1955, Cash a jeho skupina nahrali pieseň Hey Porter. Hoci mala priemerné hodnotenia, ďalšia nahrávka s názvom Cry, Cry, Cry sa vyšplhala na 14. priečku v rebríčku. Nasledovali ďalšie hity So Doggone Lonesome a Folsom Prison Blues. Sláva však prišla až v roku 1956, kedy Cash napísal a vydal I Walk The Line, ktorý sa v rebríčku dostal na prvé miesto a bolo predaných 2 miliónov kópií.

Ťažké no úspešné časy

Na začiatku 60. rokov bola jeho sláva na vrchole. Spolu s rodinou sa presťahovali do Ventury v Kalifornii, a nasledovali hity ako Ring of Fire (1963) a Understand Your Man (1964). Na cestách, kedy bol mimo domova okolo 300 dní v roku, mu často robili spoločnosť drogy a alkohol. To sa podpísalo i na jeho vzťahu s Vivian, s ktorou mali spolu štyri dcéry Rosanne, Kathy, Cindy a Taru. Po mnohých skúškach, ktorými ich manželstvo prešlo, sa v roku 1966 rozviedli.

Životná láska

Drogovej závislosti sa Cash zbavil pomocou June Carter, ktorá bola takisto speváčkou a skladateľkou. V roku 1968, 13 rokov po tom, čo sa prvýkrát stretli ju Johnny požiadal o ruku počas živého vystúpenia v Kanade. Pár sa vzal 1. marca 1968, vo Frankline, v Kentucky. Mali spolu jedno dieťa, Johna Carter Casha, ktorý sa narodil 3.3.1970.

7.júna 1969 mala premiéru The Johnny Cash Show, v ktorej vystúpilo mnoho umelcov od Boba Dylana až po Louisa Armstronga. V tom istom roku si tiež odniesol dve ceny Grammy za album Johnny Cash at Folsom Prison (1968).

V polovici 70. rokov začala Cashova popularita a taktiež počet jeho hitov klesať. Napriek tomu jeho autobiografia s názvom Man in Black, vydaná v roku 1975 dosiahla 1,3 milióna predaných kópií. Druhá autobiografia s názvom Cash: The Autobiography sa objavila v roku 1997.

V roku 1997 bol Cashovi diagnostikovaný Shy-Dragerov syndróm. V roku 1998 bol hospitalizovaný s ťažkým zápalom pľúc, ktorý poškodil jeho pľúca.

June Carter Cash zomrela 15. mája 2003 vo veku 73 rokov. Johnny Cash zomrel štyri mesiace nato dňa 12. septembra 2003.

Francúzsky architekt švajčiarskeho pôvodu. Bol považovaný za jedeného z najvplyvnejších architektov 20. storočia, okrem toho bol urbanista, maliar, sochár a spisovateľ.

Životopis

Detstvo a dospievanie

Le Corbusier sa narodil ako Charles-Edouard Jeanneret-Gris v La Chaux-de-Fonds vo Švajčiarsku do rodiny Edouard Jeannereta, ktorý pracoval v hodinárskom priemysle, a madam Jeannerct-Perrct, hudobníčky a učiteľky klavíra.

Štúdium

Vo svojich trinástich rokoch opustil základnú školu a začal navštevovať školu Arts Décoratifs v La Chaux-de-Fonds, kde sa priučil umeniu zdobenia a gravírovania ciferníkov hodiniek. Pokračoval v šľapajach svojho otca. Tu sa jeho tútorom stal L’Eplattenier, na ktorého sa neskôr Le Corbusier odvolával ako na svojho jediného učiteľa. L’Eplattenier učil Le Corbusiera kreslenie, dejiny umenia a estetiku secesie. Le Corbusier sa rozhodol zanechať hodinárstvo a po ďalšom štúdiu umenia a dekorácie sa plánoval stať maliarom. L’Eplattenier však trval na tom aby sa venoval i architektúre a zariadil mu jeho prvé zákazky na miestnych projektoch.

Cesty

Potom ako navrhol svoj prvý dom v roku 1907 sa Le Corbusier vydáva na výlety po strednej Európe a Stredomorí, vrátane Talianska, Viedne, Paríža a Mníchova. V roku 1908 odišiel do Paríža a začal pracovať s Auguste Pierretom, architektom známym pre jeho priekopnícke použitie betónu a železobetónu. V Berlíne zas Le Corbusier pracoval s Petrom Behrensom, ktorý ho zasvätil do tajov priemyselných procesov a konštruovania strojov. V roku 1917 sa vrátil do Paríža, kde sa stretol s post-kubistom Amedeo Ozenfantom a spolu vyvinuli purizmus, nový koncept maľby. V roku 1920 prijal pseudonym Le Corbusier.

Tvorba

Od roku 1922 Le Corbusier pracoval so svojím bratrancom Pierre Jeanneretom, s ktorým si spolu v Paríži otvorili spoločný ateliér.

Medzi rokmi 1923 až 1939 stavia Le Corbusier mnohé významné budovy po celom svete, no najmä vo Francúzsku, Švajčiarsku, Nemecku, Rusku i v Južnej Amerike. V roku 1927 pre Deutsches Werkbund v Stuttgarte, Le Corbusier postavil Citrohan, systém obytných jednotiek, ktorými dokázal, že domy je možné stavať lacnejšie – priemyselne. Koncom dvadsiatych a začiatkom tridsiatych rokov sa sústredil na stavebné zákazky ako sú Cité de Refuge, Villa Savoye, Pavillon Suisse v Cité Universitaire a jeho utopistické stavebné koncepcie.

V roku 1930 sa Le Corbusier oženil s modelkou a krajčírkou z Monaka, Yvonne Gallis, čím získal francúzske občianstvo. Yvonne zomrela v roku 1957.

27. augusta 1965 si Le Corbusier šiel si zaplávať v Stredozemnom mori pri Roquebrune-Cap-Martin vo Francúzsku. Jeho telo našli ľudia počas kúpania sa v mori. Predpokladá sa, že utrpel infarkt.

Anglický moreplavec, bádateľ , objaviteľ a kartograf, ktorý sa významnou mierou pričinil o geografické zmapovanie Zeme.

Životopis

Detstvo a dospievanie

Narodil sa v meste Marton in Cleveland v grófstve Yorkshire v Anglicku. Pochádzal z rodiny škótskeho robotníka pracujúceho na farme v Great Ayton na ktorej mladý James vyrastal. Navštevoval miestnu obecnú školu a ako sedemnásťročný sa vyučil sa predavača v obci Staithes. Po zhruba roku a pol ho však zaujala práca na lodi. Odchádza do mesta Whitby a naskytá sa mu príležitosť pracovať na lodnej preprave uhlia pod Johnom Walkerom. Získava zručnosti v matematike, geometrii, trigonometrii, navigácii a astronómii.

Royal Society

V roku 1755 sa rozhodol ako dobrovoľník vstúpiť do Kráľovského námorníctva. V tom čase sa Británia nachádza v tzv. sedem ročnej vojne s Francúzskom. V roku 1758 dostáva Cook šancu mapovať na lodi Pembroke čast pobrežia severnej Ameriky a ústia rieky Sv. Vavrinca. V roku 1762 sa vracia naspäť do Veľkej Británie a žení sa s Elizabeth Batts s ktorou neskôr splodí šesť detí. Zanedlho sa však opäť vracia mapovať oblasť Newfoundlandu a Labradoru. V roku 1764 získava svoje prvé velenie na lodi Grenville a vďaka mapovaniu a astronomickým poznatkom dostáva ponuku na pozorovanie a zaznamenanie prechodu Venuše cez dráhu slnka na južnej pologuli.

Prvá plavba

Dňa 26. Augusta 1768 vypláva na lodi Endeavour spolu so svojou deväťdesiatštyri člennou posádkou. Plavba pokračovala popri pobreží južnej Ameriky, oboplávaním mysu Horn a 13. apríla 1769 zakotvila Endeavour na pobreží Tahiti. Pozorovanie astronomického úkazu prebehlo 3. Júna, medzitým Cook mapoval priľahlé ostrovy a zbieral vzorky fauny a flóry. Cook mal medzi inými, aj tajnú úlohu a to preskúmať a zmapovať oblasť južných morí. Išlo o potvrdenie existencie nového kontinentu Terra Australis. Cook zamieril k Novému Zélandu, oboplával ho a detailne zmapoval. Jeho ďalšia trasa smerovala na západ konkrétne juhovýchodné pobrežie Austrálie, kde dorazil 19. apríla 1770. Po prvý krát sa stretáva s domorodými obyvateľmi Austrálie. Jeho cesta zanedlho pokračuje na sever kde však takmer stroskotal na Veľkom koralovom útese (dodnes pohrebisko desiatok lodí). Po opravení lode jeho plavba pokračovala ďalej cez Torresovu úžinu, Indonéziu, Mys dobrej nádeje a 12. Júla 1771 sa doplavil naspäť do Británie.

Druhá plavba

V auguste v roku 1771 bol vymenovaný za veliteľa. Krátko na to sa opäť vydáva na expedičné chodníčky, tento krát na lodiach Resolution a Adventure. Jeho cieľom bolo tento krát preskúmať južnú časť Tichého oceánu. Ako prvému sa mu podarilo prekročiť hranicu južného polárneho kruhu a pri svojom návrate bol povýšený na kapitána. V roku 1776 sa stal čestným držiteľom Coplyho zlatej medaily.

Tretia plavba

Jeho zapálenie pre plavbu ho vyhnalo v roku 1776 opäť na more. Za úlohu mal nájdenie severozápadnej cesty okolo Ameriky, Aljašky a Kanady. V roku 1778 ako prvý Európan navštívil Havajské ostrovy a po krátkom čase sa vydal preskúmať západné pobrežie Ameriky no po krátkom čase kvôli technickým problémom sa vracia nazad na Havaj.

Smrť moreplavca

Domorodci ho tento krát neprijali s nadšením a po vzájomných konfliktoch, boli 14. Februára 1799 James Cook a štyria členovia jeho posádky zabití. Jeho najväčším prínosom bolo získanie veľkého počtu poznatkov o vodách  Tichého oceánu.