Britský spevák, gitarista, skladateľ. Bol tiež zakladajúcim členom skupiny The Beatles.

Životopis

Rodina

John Winston Lennon sa narodil 9. októbra 1940 v Liverpoole v Anglicku. Krstné meno John dostal po starom otcovi Johnovi Lennonovi a Winston zas po premiérovi Spojeného kráľovstva Winstonovi Churchillovi. Johnovi rodičia sa rozviedli už keď mal 4 roky a tak skončil u tety. Matka Júlia ho napriek tomu navštevovala a bola to práve ona, kto ho naučil hrať na bendžo a zaplatila mu prvú gitaru. V roku 1958 však John o svoju matku prišiel pri dopravnej nehode. Bola to preňho jedna z najhorších chvíľ v živote.

Hudobné začiatky

Keď mal mladý Lennon 16 rokov, založil kapelu The Quarry Men. Čoskoro potom ako v júli 1957 stretol Paula McCartneyho, ho do tejto skupiny prizval. Z tejto dvojice sa nakoniec stalo jedno z najúspešnejších skladateľských partnerstiev vôbec.

Nasledujúci rok McCartney predstavil Lennonovi Georga Harrisona, z ktorého sa stal ďalší člen kapely hoci mal len 14 rokov. Stuart Sutcliffe, Lennonov priateľ z umeleckej školy sa neskôr pripojil ako basista. V roku 1960 sa kapela premenovala na The Beatles.

Úspešná zostava

V auguste toho roku, pri príležitosti série koncertov po kluboch v Hamburgu The Beatles požiadali Petea Besta, aby sa stal ich bubeníkom. Po tejto sérii prišli ešte dve podobné – v apríli 1961 a v apríli 1962. Po tom čo sa Sutcliffe rozhodol zostať v Hamburgu, prevzal McCartney basu a Ringo Starr nahradil bubeníka Besta. Tak sa zrodila legendárna štvorica, ktorá vytrvala až kým sa skupina v roku 1970 nerozpadla.

V októbri 1962 vydali prvý singel Love me do, ktorý sa vyšplhal na 17. miesto v britskom hudobnom rebríčku. The Beatles sa neskôr stali najpopulárnejšou kapelou v Británii s hitmi ako She Loves You a I Wanna Hold Your Hand.

Láska k Yoko

V auguste 1962 sa Lennon oženil so Cynthiou Powell, s ktorou mal jedného syna, Juliana, ktorý bol pomenovaný po Lennonovej matke. V roku 1968 sa však rozviedli. Lennon sa znovu oženil nasledujúci rok, 20. marca 1969, kedy si zobral za ženu Yoko Ono, japonskú avantgardnú umelkyňu.

Manželstvo s Yoko Ono však začalo spôsobovať napätie v rámci skupiny. Lennon opustil The Beatles v septembri 1969, tesne po dokončení nahrávania albumu Abbey Road. Správy o rozpade ale boli udržiavané v tajnosti, až kým McCartney v apríli 1970 oznámil jeho odchod, mesiac pred tým, než kapela vydala Let It Be.

Nasledovala Lennonova sólová kariéra a zanedlho potom, čo sa The Beatles v roku 1970 rozišli, vydal svoj debutový sólový album, John Lennon / Plastic Ono Band. Nasledoval ďalší album Imagine (1971), ktorý bol považovaný za Lennonov najúspešnejší po-beatlesovský počin.

Na jeseň roku 1973 sa John a Yoko na čas rozišli. Lennon šiel do Los Angeles v Kalifornii, kde trávil čas s milenkou May Pang. Neprestával vydávať úspešné albumy vrátane Mind Games (1973), Walls and Bridges (1974) a Rock ‘n’ Roll (1975). V roku 1974 sa Lennon a Ono zmierili. Krátko po narodení ich syna Seana v roku 1975 sa Lennon rozhodol odísť z hudobného priemyslu, aby sa stal plnohodnotným manželom a otcom.

Tragická smrť

V roku 1980 sa John Lennon vrátil do sveta hudby s albumom Double Fantasy. No len pár týždňov po vydaní albumu, bol zastrelený pred svojím bytovým komplexom v New Yorku. Fanúšik, ktorému len pár hodín predtým podpísal svoj nový album, ho zasiahol niekoľkými ranami. Lennon zomrel v New Yorku 8. decembra 1980 vo veku 40 rokov.

Šestnásty prezident spojených štátov Amerických, prvý republikánsky prezident, jeden z najobľúbenejších prezidentov Americkej histórie.

Životopis

Rodinné pomery

Narodil sa na farme v Hardin County v Kentucky ako druhé dieťa. Jeho otec, farmár ktorý v mladosti síce patril k najbohatším obyvateľom v Hardin County, no vďaka súdnemu sporu o svoj majetok prišiel. Počas mladosti sa rodina niekoľkokrát sťahovala. Matku zasiahla v roku 1818 nákaza pochádzajúca z mlieka na ktorú neskôr podľahla. Otec Thomas sa nasledujúci rok v Kentucky druhýkrát oženil a vyženil si aj tri nevlastné deti. Abraham Lincoln však so svojou macochou vychádzal veľmi dobre, čomu nasvedčuje aj samotný fakt, že ju nazýval matkou. Nakoniec sa v roku 1831 rodina usadila v Macon County v štáte Illinois.

Ranné detstvo

Lincoln už od detstva vypomáhal na farmách a počas dospievania sa správal zodpovedne aj v domácnosti. Čo sa prejavovalo tým, že z mnohých brigád odovzdával celú výplatu otcovi. Niekoľkokrát mu dokonca peniaze požičiaval. Postupom času si s otcom prestával rozumieť pravdepodobne kvôli otcovmu nízkemu vzdelaniu. Aj keď samotný Abraham Lincoln absolvoval zhruba jeden rok školskej dochádzky, vďaka cieľavedomému prístupu a samoštúdiu sa z neho stával vzdelaný človek. Jeho lásku ku knihám v ňom prebudila nevlastná matka. Spoločné cesty s otcom sa rozchádzajú po tom ako sa opäť objavuje nákaza z mlieka. Otec sa opätovne rozhodne presťahovať, avšak tento krát sa mladý Abraham Lincoln sťahovania nezúčastní. Namiesto toho odchádza do New Salem kde sa zamestná ako obchodník na lodi. Počas tohto obdobia sa prvý krát stretáva s otroctvom.

Začiatok sľubnej kariéry

Práca v New Salem bola pre jeho kariéru odrazový mostík. V obchode sa stýka s množstvom rôznorodých ľudí. Postupom času sa stáva medzi nimi čoraz obľúbenejší. Jeho vynikajúce rečnícke schopnosti využíval najmä v pôsobení debatného klubu. V marci roku 1832 sa rozhodol kandidovať do zákonodarného zboru za štát Illinois. Avšak bez úspechu. O rok neskôr kandiduje opäť, tento krát úspešne. Jeho nadanie a rečnícky talent ho k tomu priam predurčovali. Celkovo zastával funkciu štyrikrát. Pod patronát si ho berie úspešný právnik a politik John Todd Stuart. Vďaka Stuartovi študuje Lincoln právo a v roku 1834 úspešne absolvuje advokátske skúšky. Následne nato začína pôsobiť ako spoločník v Stuartovej advokátskej kancelárii v Springfielde. Dňa 2. novembra 1842 sa Lincoln oženil s Marry Toddovou, porodila mu dovedna štyroch synov.

Voľby do kongresu

V roku 1846 ho zvolili do kongresu Spojených Štátov. Vďaka odmietavému postoju k mexickej vojne ho pokladali za „nepatriota“. Tento postoj ovplyvnil aj jeho nasledujúcu politickú kariéru. V ďalších voľbách nebol opätovne zvolený, na čo sa vracia nazad do právnickej kancelárie. Na politiku ale nezanevrel.     Počas stúpajúcemu napätiu medzi Juhom a Severom sa Lincoln opäť odhodlal vstúpiť do politiky ako senátor. V roku 1852 a v roku 1858 však neúspešne.

Prezident a občianska vojna

V poslednej kandidatúre sa ukázal v lepšom svetle vďaka čomu sa stal vhodným adeptom na post prezidenta. Nakoniec v roku 1860 zacítil šancu a kandidoval v prezidentských voľbách. Voľby najmä vďaka roztriešteným demokratom vyhral. Jeho inaugurácia prebehla 4.3.1861. Lincoln vstúpil do funkcie vo veľmi ťažkom období. Vtedajšia politická situácia medzi štátmi severu a juhu sa natoľko vyostrila až prepukla v občiansku vojnu. Jedným z faktorov ktorý podnecoval občiansku vojnu bolo otroctvo. Jeho plánovaným zrušením boli ohrozené najmä poľnohospodársky orientované štáty juhu s využívaním otrokov. Naopak Sever zastával názor slobodného farmárčenia, kde ale nemohol konkurovať lacnej pracovnej sile ako v prípade Juhu. Významnú úlohu však zohrali otroci aj v samotnej občianskej vojne, kde pôsobili najmä na hospodárske zabezpečenie južanských štátov. Tomuto nerovnomernému hospodárskemu členeniu v Únii sa snažil Lincoln zabrániť. Snahám o zjednotenie štátov Únie obetoval mnoho času. Zámer o zrušenie otroctva bol čisto s politicko-hospodárskych dôvodov. Medzitým však v roku 1864 znovu kandidoval na post prezidenta Únie. Volebný výsledok bol jednoznačne v jeho prospech. Dňa 9.apríla 1865 oficiálne Konfederácia amerických štátov vyhlasuje kapituláciu. Konflikt si vyžiadal dovedna 625 000 obetí. V roku 1865 bola ratifikovaná ústava doplnená o 13. dodatok ktorý znamenal definitívne zrušenie otroctva.

14. apríla 1965 sa Abraham Lincol spolu s manželkou zúčastnil na predstavení vo Fordovom divadle vo Washingtone. V jeho lóži bol postrelený Johnom Wilkesom Boothom. Na následky zranení na druhý deň podľahol. O motíve jeho vraždy sa vedú rôzne špekulácie. Najpravdepodobnejšie vyznieva, že šlo o organizovaný čin zo strany Konfederácie.

Bol nemecký kňaz, mních, profesor teológie a popredná osobnosť protestantskej (evanjelickej) reformácie. Autor teologických komentárov, skrípt, piesní a kníh. Prekladateľ biblie.

Životopis

Detstvo

Narodil sa v meste Eisleben v Nemecku, do rodiny Hansa a Margaret ako jedno z deviatich detí. Otec bol chudobný roľník. Najskôr pracoval ako baník a za istý čas vlastnil menšie bane v kraji. Jeho usilovná práca z neho urobila bohatého človeka, vďaka čomu jeho deti mohli študovať na prestížnych školách.

Vzdelanie

Štúdium Martina Luthera sa začína v roku 1488 v štátnej škole v Mansfelde. V roku 1497 nastupuje na cirkevnú školu v Magdenburgu a o rok nato školu v Eisenachu. V roku 1501 začal navštevovať univerzitu v Erfurte ktorú úspešne skončil v roku 1505 (na školu spomína ako na semenisko hriechu). Po získaní titulu sa zapísal na štúdium práva. Chcel pomôcť so zveľadením rodinného biznisu, no bolo to najmä želanie jeho otca.

Život mnícha

Avšak jeho nadšenie pre právo zanedlho vypršalo a koncom júla v roku 1505 vstupuje do kláštora rádu sv. Augustína v Erfurte. Ako dôvod sa uvádza príhoda, keď ho počas cesty zastihla búrka kde sa zaprisahal, že ak prežije, vstúpi do kláštora. To bolo však v rozpore so želaním jeho otca, ktorý chcel mať zo syna právnika. Povolanie mních je pre neho spočiatku zložité. No v roku 1507 je vysvätený za kňaza a odchádza vyučovať teológiu na univerzitu v Erfurte. V roku 1511 pôsobí aj na univerzite vo Wittenbergu, kde neskôr získava doktorát. Súčasne v meste vykonáva aj funkciu farára.

Nespokojnosť s cirkvou

V roku 1510 Martin Luther navštívil Rím. Bol rozčarovaný chudobou na strane obyčajných ľudí a bohatstvom na strane cirkvi pápeža Leva X. nevynímajúc. Počas tejto doby bolo pravidlom udeľovať cirkevné odpustky za úplatu. Cirkevný majetok sa neustále navyšoval a slúžil výhradne jej. Za pomoci predávania odpustkov po celej Európe cirkev napríklad financovala rekonštrukciu chrámu sv. Petra v Ríme. Voči takýmto postupom sa ohradil aj Martin Luther pri spísaní svojich 95 téz v latinčine 31. októbra 1517. Ostro v nich kritizuje praktiky vtedajšej cirkvi a pápeža. Neskôr boli preložené do nemčiny a hromadnou tlačou sa rozšírili po celom Nemecku. Odpor prerástol v odtrhnutie severských štátov od katolíckej cirkvi. Svojím postojom si Martin Luther vytvoril mnoho nepriateľov predovšetkým na strane vládnej moci a cirkvi. Preto niet divu, že sa ho snažili zdiskreditovať (označili ho na príklad za opilca). Luther mal niekoľko stúpencov aj v šľachtických kruhoch čo mu zaručovalo dlhý čas beztrestnosť. Cirkev mu však ponúkla zmier, keď sa stiahne. No pre samotného Luthera to bola voda na mlyn. Ďalej otváral nové témy a nepríjemné otázky. Pápež reagoval 15. Júna 1520 bulou v ktorej ho vyzýva k upusteniu od „kacírstva“ inak bude do 60 dní exkomunikovaný. Avšak Luther naďalej brojí proti pápežovi a vydáva nové protestantské spisy. Reakciou cirkvi bolo hromadné pálenie jeho spisov a literárnej činnosti ako aj verejná diskreditácia, na čo Luther odpovedal verejným pálením buly Leva X.. Následne pápež koncom januára 1521 podpisuje novú bulu, kde nariaďuje Lutherovu exkomunikáciu.

Prenasledovanie

Ako každoročne tak aj v roku 1521 zvoláva cisár Karol V. snem pre šľachticov a biskupov v meste Worms. Počas neho má Martin Luther odvolať všetky svoje kacírske myšlienky. No nestalo sa, namiesto toho svoje myšlienky urputne hájil. Samotný panovník Karol V. bol sympatizantom cirkvi no najmenej polovica zo zúčastnených šľachticov boli stúpenci Luthera. Napriek všetkým okolnostiam mu bolo umožnené bez ujmy opustiť snem. Každopádne sa stáva nepohodlným a Karol V. vydáva tzv. Wormský edikt v ktorom označuje Luthera za kacíra a nariaďuje jeho smrť. Iba vďaka sympatizantom a verným stúpencom akým bol aj Frederik Múdry sa mu na istý čas podarí ukryť. Preoblečený za šľachtica, so zarastenou bradou a menom Junker Jörg sa ukrýva v horách na zámku Wartburg blízko Eisenachu. Na zámku strávil rok, pričom sa usilovne venoval spisovaniu svojich myšlienok a prekladaniu Nového zákona z gréčtiny do nemčiny. V utajení sa ukrýva približne rok.

Reformácie

Medzičasom sa jeho protestantské myšlienky začali rýchlo šíriť. V mnohých prípadoch prerástli v extrémnu formu. Kňazi sa prestávali obliekať ako duchovný a nechávali si narásť vlasy. Mnísi a mníšky opúšťali kláštory a začínali žiť v manželských zväzkoch. Skupiny protestantov ničili cirkevné relikvie v chrámoch. S takýmto praktikami sa Luther nestotožňoval. Opäť sa vracia do Wittenbergu nastoliť poriadok, čo sa mu z veľkej časti podarilo. Znovu si sadá za stôl a spisuje knihy najmä o vhodnom správaní kresťanov. Neskôr sa potýka s problémom mníšok ktoré opustili svoje rády. Keďže v tom čase museli ženy žiť vo zväzku s mužom, hrozila im smrť. Luther sa podujal na hľadanie vhodných ženíchov pre takéto mníšky. S jednou z nich sa neskôr oženil. Katarínu von Bora (neskôr Lutherovú)si vzal 13. Júna 1525.

V samotnom roku 1525 prichádza k vzbure roľníkov. Posilnení protestantským postojom Luthera si ho berú za vzor. Nanešťastie sa znova objavuje násilie a extrémizmus čo podnietilo Luthera napísať list panovníkovi o potlačenie vzbury. Následne sa stáva nepopulárnym aj na strane ľudu. Ďalšiu časť svojho života zostáva vo Wittenbergu kde uzreli svetlo sveta jeho ďalšie teologické písomnosti a knihy.

Jeho zdravie sa postupom času zhoršuje. Napokon 12. Februára 1546 počas návštevy jeho rodného mesta Eislebenu vo veku 62 rokov zomiera. Pochovaný je v kostole vo Wittenbergu.