Americký herec, ktorý sa do sŕdc divákov zapísal najmä úlohou neodbytného poručíka Columba.

Životopis

Peter Michael Falk sa narodil 16. septembra 1927 v New Yorku. Keď mal tri roky, prišiel kvôli rakovine o pravé oko. Namiesto neho potom nosil oko sklenené, ktoré sa stalo jeho charakteristickým znakom.

Štúdiá

Po strednej škole a krátkom pobyte na vysokej škole sa Falk pridal k obchodnému loďstvu, kde pracoval ako kuchár. Po roku a pol na vode sa vrátil do školy Hamilton College v Clintone kde sa stal bakalárom v odbore politických vied v roku 1951. V roku 1953 získal magisterský titul v odbore verejnej správy na Syracuse University. Našiel si prácu na úrade v Hartforde, no v roku 1956 vo veku 29 rokov ju zanechal. Presťahoval sa do Greenwich Village v New Yorku, aby sa stal sa hercom.

Herecké angažmá

V New Yorku debutoval v januári 1956 v Moliérovej hre Don Juan. Nasledujúci rok zas zažiaril v The Iceman Cometh. Ďalšie tri roky nemal o prácu v divadle núdzu.

V roku 1960 Falk opustil New York a presťahoval sa do Hollywoodu. Hoci mu kvôli jeho handicapu s okom nedávali nádej uspieť vo filme, hneď za jeho prvý film Murder Incorporated bol nominovaný na Oscara. Toho istého roku bol nominovaný na cenu Emmy za rolu drogovo závislého vo filme The Law and Mr. Jones. S filmom A Pocketful of Miracles prišla jeho druhá nominácia na Oscara v roku 1961. Toho roku bol taktiež nominovaný na cenu Emmy za The Price of Tomatoes a tentokrát si cenu aj odniesol.

Detektív

V roku 1968 sa prvý krát objavil ako poručík Columbo v televíznom filme Prescription: Murder. Od roku 1971 sa Columbo stal pravidelnou súčasťou nedeľného vysielania stanice NBC. Epizódy, ktoré mali štandardnú dĺžku filmov sa točili až do roku 1978. Columbo sa potom vrátil na obrazovky stanice ABC od roku 1989 do roku 2003. Peter Falk dostal za postavu priateľského poručíka štyri ceny Emmy.

Popri úspešných detektívkach zahviezdil i na Broadwayi v The Prisoner of Second Avenue v roku 1971. Kritikmi oslavovaný bol i ďalší film režiséra Johna Cassavetesa, A Woman Under the Influence (1976). Objavil sa i v niekoľkých populárnych komédiách ako Murder by Death (1977) a The In-Laws v roku 1981.

Počas nasledujúcich dvoch desaťročí Peter Falk neprestával točiť a objavoval sa často v malých vedľajších úlohách. Objavil sa i v trilógii vianočných televíznych filmov – A Town Without Christmas (2001), Finding John Christmas (2003) a When Angels Come to Town (2004). V roku 2004 dokonca Peter nadaboval hlas Dona Brizzi v rozprávke Sharktale.

V posledných rokoch svojho života trpel Falk Alzheimerovou chorobou a údajne i demenciou. Zomrel v noci 23. júna 2011 vo veku 83 rokov.

Azda najznámejší psychiater, neurológ a psychoanalytik. Človek, ktorý položil základy psychoanalýzy.

Životopis

Detstvo a rodinné pomery

Narodil sa v meste Příbor vo vtedajšej Rakúsko-Uhorskej monarchii (dnešná Česká republika). Matka Amalia Nathanson Freudová mala sotva devätnásť rokov, keď sa vydávala za Sigmundovho otca Jacoba Freuda. Medzičasom dvakrát ovdoveného obchodníka s vlnou. Do spoločného manželstva si priviedol aj dvoch svojich synov z prvého manželstva. Vekový rozdiel medzi jeho otcom a matkou bol 20 rokov a nevlastní synovia boli vo veku svojej macochy. Po Sigmundovi nasledovalo ďalších sedem detí. V roku 1860 rodina odchádza do Viedne, hlavného mesta Rakúsko-Uhorska. So svojimi židovskými koreňmi sa pričleňujú k mnohopočetnej komunite židov koncentrovanej v Leopoldstadte.

Štúdium

Po príchode Freudovej rodiny do Viedne, začína navštevovať miestnu základnú školu. Neskôr v roku 1866 gymnázium v Leopoldstadte, ktoré ako nadaný študent v roku 1873 úspešne dokončil. Ako sedemnásťročného ho prijali na Viedenskú univerzitu. V odbore všeobecné lekárstvo však úspešne spromoval až v roku 1881.

Manželstvo a rodina

Nasledujúci rok sa spoznáva s Marthou Bernaysovou, dcérou bohatej rodiny z Hamburgu. Avšak ako mladý vedec, pracujúci v laboratóriu nedosahoval práve najvyšší zárobok. A tak im obom nebolo dopriate sa zosobášiť. Predsa len sa vzali, no až v roku 1887. Z ich spoločného manželstva vzišlo celkom šesť detí.

Doktor

Svoju medicínsku kariéru naštartoval už v roku 1882, ako praktikant u doktora Theodora Meynerta vo Viedni. V roku 1885 odchádza na stáž do Paríža, ujíma sa ho významný francúzsky neurológ Jean-Martin Charcot (pri liečení používal aj hypnózu). V roku 1886 si vo Viedni zriaďuje svoju súkromnú neurologickú prax. Hlavnou činnosťou bolo liečenie hystérie a neurózy. Spoločne s Charcotom publikovali v roku 1895 knihu s názvom Studien über Hysterie (Štúdie o hystérii), v ktorých sa venujú analýze stavu spoločnej pacientky. Neskôr sa venuje tzv. sebaanalýze, kde analyzuje najmä svoje sny, v roku 1901 spísaných v publikácii Traumdeutung (Výklad snov).

Psychoanalýza

V jeho nasledujúcej práci sa zaoberá novému smeru – psychoanalýze. Kde príčina samotnej traumy tkvie v podvedomí ľudskej mysli a motívmi sú podľa Freuda prirodzené ľudské pudy ako sexuálny pud, pud sebazáchovy, pud života a smrti. Myšlienku o sexualite pretaví v roku 1905 do publikácie Drei Abhandlungen zur Sexualtheorie (Tri eseje o teórii sexuality). V roku 1908 sa Freud spolu s Carlom Gustavom Jungom a Eugenom Bleulerom zúčastnil medzinárodného psychoanalytického kongresu v Salzburgu. Na kongrese boli položené samotné základy psychoanalýzy.

Rakovina

Popudom k jeho práci bola bezpochyby aj prvá svetová vojna. Vzniká úspešná teória ega a superega v spise Das Ich und das Es (Ja a ono). Začiatkom dvadsiatych rokov však Freuda postihla rakovina hrtanu. Freud podstúpil dovedna cez tridsať operácii, no navzdory ochoreniu neustále pracoval a zákernú chorobu si nepripúšťal. Aj to je dôkazom jeho nasledujúceho veľmi plodného obdobia.

Nacisti

Freud patril vo všeobecnosti medzi uznávaných ľudí v spoločnosti, no s nastupujúcim národným socializmom v Nemecku bol ovplyvnený aj jeho život. Jeho knihy a publikácie boli verejne pálené a autor zaznávaný. Freud spočiatku veril, že situácia je len dočasná, no po vpáde nacistov v marci 1938 do Rakúska precitol. Vďaka známostiam a celosvetovej popularite sa mu podarilo emigrovať do Londýna.

Posledné chvíle

V cudzine neustále pracoval a čítal. Jeho zdravotný stav však bol natoľko vážny, že požiadal 21. septembra svojho ošetrujúceho lekára o eutanáziu, po ktorej upadol do bezvedomia. Následne 23. septembra v ranných hodinách zomrel. Telo napriek židovskému pôvodu spopolnili.

Slovenský významný maliar, vrcholný predstaviteľ slovenskej moderny.

Životopis

Detstvo a štúdium

Narodil sa v meste Ružomberok, na severe Slovenska. Jeho otec Leopold bol známy mäsiar a spolu s manželkou Žofiou vlastnili aj menšie pohostinstvo. Vďaka otcovmu povolaniu netrpel Ľudovít nikdy núdzou, no napriek tomu od neho otec vyžadoval dobré študijné výsledky.

Jeho štúdium začína navštevovaním miestnej Ľudovej školy a následne aj nižšieho piaristického gymnázia. Po jeho úspešnom absolvovaní nastupuje na Vyššiu obchodnú školu v Dolnom Kubíne, na ktorej v roku 1921 úspešne zmaturuje. Už v detstve ho fascinovala hudba, no najmä mu učarovalo maľovanie. Matka ho v tom od mala podporovala.

Vďaka túžbe maľovať, absolvuje neskôr prijímacie skúšky na pražskú Akadémiu výtvarných umení, no neúspešne. Na rok odchádza študovať do Bratislavy na súkromnú školu. Ujal sa ho známy maliar Gustáv Mallý. Po roku však opäť skúsi šťastie v Prahe, tento krát na umeleckej priemyslovke. Na škole sa zoznamuje s Mikulášom Galandom, s ktorých sa neskôr stanú dobrí priatelia. Spája ich láska k umeniu a rovnaké umelecké smery. Vzormi sú pre nich Picasso, Matisse či Cézanne. Venujú sa ilustráciám do kníh, novín a časopisov. V roku 1927 školu úspešne dokončí.

V nasledujúcom období sa Ľudovít Fulla vracia späť do rodného Ružomberka. Začína usilovne tvoriť. Námetmi jeho diel sa stávajú najmä miestny folklór, ale aj moderné prvky či výjavy z histórie. V ateliéri rodičovského domu vznikajú diela ako Revúcka madona či Jánošíkov posledný tanec.

Cesty umelca a pedagóga

Zanedlho však odchádza do Bratislavy, kde pôsobí krátko ako grafik v časopise. Neskôr sa vydáva na dráhu pedagóga. Svoju pedagogickú púť naprieč slovenskom začína ako stredoškolský profesor v Komárne, na ďalší rok v meštianke v Senci a o rok neskôr na gymnáziu v Malackách. Popri svojej profesii sa však neustále venuje tvorbe z ktorej vznikajú diela ako Ryba na stole alebo Revúcka rodina. Jeho cesta opäť smeruje do Bratislavy, konkrétne do Školy umeleckých remesiel. Stretáva sa tu s Mikulášom Galandom, s ktorým neskôr ako vrcholný predstavitelia slovenskej moderny vydali manifest Súkromné listy Fullu a Galadnu. Naďalej sa však venuje aj pedagogickej činnosti. Popri svojom povolaní sa venuje aj tvorbe scén k divadelným inscenáciám.

Fullova umelecká činnosť slávila úspech aj za hranicami Československej republike. Svoje diela v mnohých zahraničných metropolách.

Po roku 1938 sa stáva riaditeľom Školy umeleckých remesiel, avšak vďaka pričleneniu školy pod technickú univerzitu, stráca funkciu riaditeľa. Svoje uplatnenie nenachádza ani ako pedagóg. V nasledujúcich rokoch ho postretli zdravotné komplikácie, z ktorých sa dlhší čas liečil. V roku 1943 odchádza do Martina, kde pôsobí ako grafik a ilustrátor, najmä v spolupráci s Maticou slovenskou. V roku 1949 získava angažmán v novootvorenej bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení. Keďže býval v Martine, dochádzal do Bratislavy iba na pár dni v týždni. Zvyšné dni ho zastupoval jeho asistent Ernest Zmeták. Ich vzájomná spolupráca sa nadobro rozpadla v roku 1952. Opäť sa naplno venuje ilustráciám. Jeho najväčšie ilustrátorské dielo bolo istotne zbierka slovenských ľudových rozprávok v podaní Pavla Dobšinského.

Národný umelec

V roku 1956 sa sťahuje do Žiliny, kde o dva roky neskôr zakladá súkromnú galériu. Počas tohto obdobia vznikajú diela ako Zuzana a starci, Zima na predmestí či Prvý máj. V roku 1962 ho postihne rodinná tragédia, smrť milovanej manželky. Táto udalosť poznamenala život Ľudovíta Fullu natoľko, že opäť mení svoje pôsobisko. Tento krát sa vracia do rodného domu v Ružomberku. K jeho dielam sa najskôr zaradujú obrazy ako Otčenáš, Rybári na Váhu, alebo Zima v starej Žiline.

Fullova umelecká činnosť trvala až do jeho staroby. Svoje posledné chvíle prežil v sanatóriu v Bratislave, kde 24. Apríla 1980 zomiera. Pochovaný je spolu s manželkou na cintoríne v Ružomberku.