Československý politik, zástupca komunistickej strany a popredná osobnosť tzv. “Pražskej jari” v roku 1968.

Životopis

Mladosť

Alexander Dubček pochádzal z obce Uhrovec neďaleko Bánoviec nad Bebravou. Otec Štefan a matka Pavla, boli členmi spolku Interhelpo (združenie malo za cieľ budovať socializmus v ZSSR). Mladá rodina tak na čele s otcom – vyučeným stolárom a presvedčeným komunistom v roku 1925 odchádza do sovietskeho zväzu.  V začiatkoch prebývajú v Kirgizskom meste Biškek a neskôr do roku 1938 v meste Nižnij Novgorod.

Socializmus

Následne rodina prichádza tesne pred druhou svetovou vojnou opäť na Slovensko, kde sa Dubček pripája k činnostiam súvisiacich s Komunistickou Stranou Slovenska. Mladému Alexandrovi sa podarilo vyučiť za strojného zámočníka a istý čas ostáva pri remesle v Dubnici nad Váhom. Silne ovplyvnený rodinným postojom k ideám socializmu vstupuje v roku 1944 spolu so svojim bratom Júliusom do Slovenského národného povstania, kde je neskôr ranený a prichádza o brata.

Po skončení druhej svetovej vojny sa naplno začleňuje do bežnej pracovnej činnosti, konkrétne ako robotník vo fabrike na výrobu droždia v Trenčíne. Zakrátko však svoju kariéru smeruje opäť do politiky, kde zastáva niekoľko pozícii v oblastných a neskôr krajských štruktúrach komunistickej strany. V roku 1955 odchádza študovať do Sovietskeho zväzu politické vedy.

Vysoká politika

Po návrate v roku 1958 sa politicky angažuje už aj v Bratislave. Kariérny postup zanieteného straníka nenechal dlho čakať, keď v roku obsadzuje významnú pozíciu ako prvý tajomník ÚV KSS (ústredného výboru komunistickej strany Slovenska).

V nasledujúcich rokoch je Dubčekova činnosť známa najmä pre konflikt so spolu straníkom Antonínom Novotným (prvý tajomník ÚV KSČ). Z ktorého neskôr ťaží práve A. Dubček, ktorý preberá jeho funkciu v roku 1968. Obdobie jeho funkcie sa nieslo v uvoľnenejšej atmosfére a v snahe k reformným zmenám v komunistickej strane Česko-Slovenska.

Okupácia

Udalosti z augusta toho roku zamiešali karty na politickej scéne Česko-Slovenska. V noci z 20. na 21. augusta vstúpili vojská Varšavskej zmluvy (obdoba NATO medzi krajinami socialistického bloku) na územie Česko-Slovenska, s úmyslom obsadiť, okupovať a kontrolovať politické a ideologické smerovanie štátu. V tú istú noc bol Dubček odvedený dvoma príslušníkmi do lesa na neznáme miesto za mesto. Z jeho neskorších výpovedí zaznelo, že mal pocit ako by mala nastať jeho posledná hodina. Neskôr je spolu s prezidentom Ludvíkom Svobodom a ostatnými vplyvnými spolu straníkmi násilne odvedený do Moskvy, kde v auguste 23. až 26. boli nútení podvoliť sa diktátu z Moskvy. Podpísaním tzv. Moskovského protokolu sa liberalizácia a napredovanie krajiny zastavilo.

Samotný Dubček bol nútený navzdory svojmu presvedčeniu prijímať opatrenia vedúce k potláčaniu demokracie a ľudských práv. Jeho postoj sa však nezhodoval s vtedajšou politickou garnitúrou, následkom čoho bol Dubčekov odchod z funkcie 17. apríla 1969. V nej ho nahradil Gustáv Husák, s ktorým nemali vrúcny vzťah. Dubček sa na pár mesiacov stáva predsedom federálneho zhromaždenia a krátko na to veľvyslancom v Turecku.

Nepriateľ režimu

V júni roku 1970 bol však pozbavený všetkých funkcií a členstiev súvisiacich s jeho politickou činnosťou, upadá do nemilosti a stáva sa terčom sledovania a špionáže od ŠTB (štátnej bezpečnosti). decembri 1970 sa zamestnáva na ponúknutom poste v podniku Západoslovenské štátne lesy, ako mechanizátor, kde zotrvá až do dôchodku v roku 1981.

Návrat do politiky

Opätovne politicky ožíva začiatkom roka 1989. Stáva sa predsedom federálneho zhromaždenia a po návrhu Európskeho parlamentu, sa stáva aj laureátom Sacharovovej ceny za slobodné myslenie. Spoločne s Václavom Havlom predstavuje symbol novo nastolenej demokratickej éry.

Neskôr získava ambíciu stať sa prezidentom republiky, no svoj súboj vďaka zákulisným hrám a nejednotným postojom slovenskej verejnosti s Václavom Havlom prehráva, resp. sa volieb ako kandidát nezúčastňuje.

Začiatkom roku 1992 sa stáva predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska, ktorá sa v júni toho roku dostala do parlamentu.

Posledná cesta

Dňa 2. septembra smerovalo Dubčekovo služobné auto na rokovanie do Prahy, avšak na 88. kilometri neďaleko mesta Humpolec, havarovalo. Dubček bol s vážnymi zraneniami prevezený do Pražskej nemocnice, kde dňa 7.11.1992 Alexander Dubček vo svojich nedožitých 72 rokoch zomrel. Pochovaný je na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí.

Britský spisovateľ a scenárista. Významná je najmä jeho tvorba pre deti , napriek tomu sú jeho diela tak sarkastické a vtipné, že ich ocenia aj dospelí.

Životopis

Detstvo a rodinné pomery

Slávny autor Roald Dahl sa narodil 13. septembra 1916 v meste Llandaff, v Južnom Walese. Jeho rodičia, Harald Dahl a Sofie Magdalene Dahl, boli pôvodom Nóri. Mali spolu 5 detí, no Astri, Roaldova najstaršia sestra, zomrela na zápal slepého čreva v roku 1920. Harald Dahl onedlho na to zomrel na zápal pľúc. Ešte pred smrťou si však prial, aby jeho deti navštevovali anglické školy, pretože pre ne chcel to najlepšie.

Štúdium

Roald najprv navštevoval Llandaff Cathedral School, no po tamojších nepríjemných skúsenostiach ho mama nakoniec poslala do anglickej internátnej školy sv. Petra. Hoci mu matka ponúkla, že mu zaplatí štúdium na Oxforde alebo na cambridgeskej univerzite, odmietol a chcel sa rovno zamestnať.

Letec-spisovateľ

Následne prijal prácu v spoločnosti Shell Oil v Tanzánii, v Afrike, kde zostal až do roku 1939. V tom roku Dahl vstúpil do Royal Air Force. Absolvovaním tréningu v Nairobi v Keni, sa stáva pilotom v druhej svetovej vojne. Po tom ako prežil pád lietadla v Egypte, kedy utrpel vážne poranenia lebky a chrbtice, bol prevelený do Washingtonu D.C..

Tu začal písať poviedky. V roku 1943 napísal pre Walta Disneyho prvý príbeh pre deti, The Gremlins. Bola to jeho prvá kniha, žiaľ príbeh nebol príliš úspešný. V roku 1945 sa Dahl vrátil domov do Anglicka, aby sa staral o matku. V roku 1946 bola vydaná zbierka Dahlových vojnových príbehov Over to You.

Manželstvo

V roku 1953 sa oženil s filmovou herečkou Patriciou Neal, ktorá získala Oscara za rolu vo filme Hud v roku 1961. Ich manželstvo však nebolo šťastné. Trvalo 30 rokov a mali spolu 5 detí, z ktorých jedno nešťastne zomrelo v roku 1962. Patriciu postihla mŕtvica, a po jej zotavení sa v roku 1983 nakoniec rozviedli. Neskôr sa oženil s Felicity Croslandovou.

Detské knihy

Keď boli Dahlove deti malé, zvykol im rozprávať príbehy. Tie neskôr inšpirovali a podmienili jeho budúcu kariéru spisovateľa pre deti.

Dahl sa presadil ako spisovateľ pre deti až v roku 1961, kedy vydal knihu James and the Giant Peach. Kniha sa stala u čitateľov ihneď obľúbenou. O tri roky neskôr, vydal ďalší bestseller, Charlie and the Chocolate Factory. Obe knihy boli nakoniec sfilmované.

Ďalšími populárnymi knižkami sa stali Fantastic Fox (1970), The Witches (1983) a Matilda (1988).

Potom ako ho postihli nešpecifikované infekcie, zomrel Roald Dahl 23. novembra 1990, vo veku 74 rokov.

Bol americký scenárista, režisér, filmový producent a animátor. Dôležitý je najmä jeho prínos v americkom zábavnom priemysle  v 20. storočí.

Životopis

Rané roky

Walter Elias Disney sa narodil 5. decembra 1901 v Hermose v americkom štáte Illinois. Jeho otcom bol Elias Disney a matkou Flora Call Disney. Walt Disney bol jedným z piatich detí, mal troch bratov a jednu sestru. Väčšinu svojho detstva prežil v Marceline, v Missouri, kde sa veľmi skoro začal venovať kresleniu. Dokonca si privyrábal predávaním svojich kresieb susedom a rodinným známym. Svoju umeleckú kariéru začal štúdiom umenia a fotografovania na McKinleyho strednej škole v Chicagu. Tu prispieval do školských novín svojimi kresbami s vlasteneckou tematikou počas prvej svetovej vojny. Keď mal Disney 16 rokov, odišiel zo školy, aby vstúpil do armády. Nebol však plnoletý a tak ho odmietli. Namiesto toho sa pripojil k Červenému krížu a bol poslaný do Francúzska, kde riadil sanitku.

Prvé úspechy i neúspechy

Keď sa v roku 1919 vrátil z Francúzska, rozhodoval sa, či sa má stať hercom alebo umelcom v novinách. Jeho brat Roy mu zohnal prácu v umeleckom štúdiu Pesmen-Rubin, kde stretol animátora Ubbe Iwerksa. Neskôr rozbehol malú spoločnosť s názvom Laugh-O-Grams, ktorá nakoniec vyhlásila bankrot. S kufrom a dvadsiatimi dolármi zamieril Walt do Hollywoodu aby začal odznova. Disney a jeho brat Roy, čoskoro založili spolu s Iwerksom Disney Brothers Studio v Kalifornii. Ich prvá zmluva bola s newyorskou distribútorkou Margaret Winklerovou, o distribúcii ich animovaných filmov série Alice Comedies.

13. júla 1925 sa Walt oženil s jednou zo svojich prvých zamestnancov, Lillian Boundsovou, v Lewistone v Idaho. Neskôr mali spolu dve dcéry, Diane a Sharon.

V roku 1928 vytvorili Walt Disney a Ub Iwerks vo Walt Disney Studios postavičku, ktorú nazvali Mickey Mouse. Základom pre jeho vytvorenie bola myš, ktorú mal Walt ako domáceho miláčika pri práci v jeho Laugh-O-Grams štúdiu v Kansas City. Mickey sa stal oficiálnym maskotom spoločnosti Walta Disneyho.

V roku 1932 získal Walt a jeho štúdio prvú cenu Academy Awards za prvú farebnú animáciu nazvanú Kvety a stromy.

Snehulienka a sedem trpaslíkov

Dňa 21. decembra 1937 mal premiéru prvý celovečerný animovaný muzikál Snehulienka a sedem trpaslíkov. Zarobil neuveriteľných 1 499 000 dolárov a priniesol štúdiu celkovo osem Oscarov. Počas nasledujúcich piatich rokov, Walt Disney Studios dokončilo ďalšie celovečerné animované klasiky ako Pinocchio, Fantasia, Dumbo a Bambi.

V roku 1955 otvoril Disney svoj zábavný park Disneyland za 17 miliónov dolárov. Bolo to miesto, kde sa deti a ich rodiny mohli zabávať a stretať sa s „disneyovskými“ postavičkami.

Niekoľko rokov od otvorenia začal Disney plánovať nový zábavný park na Floride. Ten bol ešte vo výstavbe, keď v roku 1966 diagnostikovali Disneymu rakovinu pľúc. Zomrel 15. decembra 1966, vo veku 65 rokov. Po smrti svojho brata, Roy pokračoval v plánoch na floridský zábavný park, ktorý sa napokon otvoril v roku 1971 pod názvom Svet Walta Disneyho.

Považuje sa za najznámejšieho a najhranejšieho českého skladateľa klasickej hudby.

Životopis

Detstvo a štúdium

Narodil sa v obci Nelahozeves rodičom Františkovi a Anne. Bol najstarší z pomedzi deviatich súrodencov. Otec živil rodinu ako mäsiar a krčmár a od Antonína sa očakávalo v budúcnosti to isté. No v ich rodine bola taktiež ako voľno časová aktivita preferovaná hudba. A keďže sa u malého Antonína objavil talent o niečo väčší ako doposiaľ u ostatných, zverili ho miestnemu učiteľovi na zdokonalenie sa. Neskôr sa však rodina kvôli vidine lepšieho zárobku presťahovala do mesta Zlonice. Mladý Antonín sa v roku 1853 dostáva pod patronát Zlonického učiteľa,  hudobníka a skladateľa Antonína Liehmanna. Vďaka nemu spoznáva hudbu hlbšie, cvičí hru na organ a občasne hráva na omšiach v kostole. V roku 1857 odchádza do Prahy študovať hudbu a kompozíciu na tamojšej cirkevnej škole. Škole sa prioritne zaoberala hrou na organ. Popri cirkevnej skole študoval Dvořák aj na bežnej škole, ktorú dokončil v roku 1858 a cirkevnú o rok na to. Z tohto obdobia pochádzajú aj jeho prvé vlastné skladby.

Kariéra a rodina

Po škole sa mu podarilo získať miesto na „Prozatimním divadlu“ (Predchodca dnešného Národného divadla v Prahe) ako violista v orchestri. Býva v podnájmoch a vo voľnom čase intenzívne študuje hudbu a začína komponovať. Privyrába si ako doučovateľ hry na klavír v rodine Čermákovcov. Zblíži sa vďaka tomu s ich najstaršou dcérou Josefínou, avšak tá sa neskôr vydáva za grófa Václava Roberta z Kouníc. Z tohto vzplanutia vzniká cyklus dvanástich komorných skladieb nazvaných Cypřiše. Počas tohto obdobia Dvořák neprestáva tvoriť nové hudobné diela, niektoré viac iné menej úspešné. Aj naďalej však doučuje v rodine Čermákovej, no zahľadí sa tento krát do Josefíninej mladšej sestry, Anny. Svadba sa konala dňa 17.11.1873 a už 4. apríla nasledujúceho roku sa im narodil syn Otakar. Dcéra Josefína prišla na svet o zhruba rok neskôr a dcéra Růženka v septembri v roku 1876.

Mladá rodinka sa stretáva s neľahkou finančnou situáciou, ktorú sa Antonín Dvořák snaží vykrývať aj zo súkromných hodín hudby. Podarí sa mu získať štátne štipendium, udeľované pre umelcov v hmotnej núdzi. Zoznamuje sa so skladateľom Johannesom Brahmesom, ktorý odporučil jeho diela známemu nemeckému vydavateľovi Fritzovi Simrockovi. Čo mu trochu finančne polepšilo.

Dvořákove diela začínali byť čím ďalej tým viac známe. Neprestáva komponovať a tvoriť. Vznikajú Moravské dvojzpěvy – cyklus piesní vydaných v rokoch 1875-1877 a opera Vanda.

Rodinná tragédia

Druhá polovica sedemdesiatych rokov 19. storočia bola pre Dvořákovcov nesmierne krutá. Behom troch rokov prišli o všetky svoje deti, pravdepodobnou príčinou bola choroba. Ako vyjadrenie vtedajších pocitov vznikajú diela Stabat mater a Oratorium stabat mater. V roku 1878 prichádza ďalšie Dvořákove obdobie, tento krát zamerané na slovanstvo. Vznikajú diela ako Slovanské tance,

Česká suita a Cikánske melodie. V roku 1878 prichádza na svet dcérka Otílie. Počas nasledujúcich desať rokov sa Dvořákovcom narodilo ešte päť detí.

Sláva za hranicami

Vďaka výborným ohlasom na Dvořákove diela sa jeho popularita rýchlo rozniesla do celého sveta. Dostáva pozvanie do Anglicka, kde prejavili záujem o jeho tvorbu. Dvořákove diela sa stávali známe aj v ostatných metropolách Európy

V roku 1888 sa stretáva v Prahe s Pjotrom Iljičom Čajkovskijm. Následne absolvuje turné po Rusku.

V roku 1892 však prichádza vrchol jeho kariéry, získava post riaditeľa konzervatória v New Yorku. V Amerike zotrváva do roku 1895. Po návrate do Európy skomponuje symfonické básne Vodník, Polednice, Holoubek, a Zlatý kolovrat na motívy diela Jaromíra Erbena, Kytice. Neskôr k nim pridáva opery Rusalka a Amida.

Posledné chvíle

Po zdravotných komplikáciách dostáva počas domáceho liečenia 1. mája 1904 mozgovú porážku, na ktorú Antonín Dvořák zomiera. Pochovaný je na Vyšehradskom cintoríne v Prahe.

Salvador Dalí, vlastným menom Salvador Felipe Jacinto Dali Y Domenech, bol španielsky surrealistický maliar, ktorého možno považovať  za najznámejšieho surrealistického maliara vôbec.

Životopis

Detstvo

Narodil sa 11. mája 1904 vo Figueres v Španielsku, len 16 kilometrov od francúzskych hraníc v podhorí Pyrenejí. Jeho otec, Salvador Dalí y Cusi, bol právnikom a notárom strednej vrstvy. Mal  veľmi prísny prístup k výchove svojich detí, na rozdiel od Salvadorovej mamy Felipy Domenech Ferres. Tá ho podporovala v umení i v jeho prvých výstrednostiach. Už ako 6-ročný namaľoval svoj prvý obraz, neskôr nazvaný Dieťa na prechádzke v daždi lastovičiek.

Mladý rebel

Po štúdiu v miestnych školách vo Figueras  sa v roku 1922 Dalí zapísal do Akadémie de San Fernando v Madride. Jeho výstrednosti tu nadobudli nový rozmer vo forme dlhých vlasov a kotliet no najmä v obliekaní sa v štýle anglických estétov z konca 19. storočia. V roku 1923 bolo jeho štúdium na akadémii pozastavené pre kritiku tamojších učiteľov a tiež za údajné začatie nepokojov medzi študentmi. V tom istom roku bol zatknutý a krátko väznený v meste Gerona, kvôli údajnej podpore separatistického hnutia. Do akadémie sa vrátil v roku 1926, no po jeho vyhlásení, že na fakulte sa nenachádza nik, kto by bol kompetentný ho učiť, bol nakoniec krátko pred záverečnými skúškami vylúčený.

Smotánka v Paríži

V rokoch 1926 až 1929 sa stretával s vplyvnými maliarmi a intelektuálmi, vrátane Pabla Picassa, ktorého si veľmi ctil. Počas tejto doby Dalí namaľoval rad diel, na ktorých je jasne rozoznať Picassov vplyv. Joan Miró, španielsky maliar a sochár, básnik Paul Eluard a maliar René Magritte doviedli Dalího k surrealizmu. Od roku 1929 nasleduje jeho surrealistické obdobie, do ktorého spadá i spolupráca s Luisom Buñuelom na dvoch surrealistických filmoch – Andalúzsky pes a Zlatý vek, ktoré hneď po premiére v Paríži vyvolali veľký rozruch.

Plodné obdobie

Jeho najtvorivejším obdobím boli zrejme 30. roky 20. storočia, počas ktorých vznikli diela ako Stálosť pamäti alebo Horiaca žirafa. Vplyv na jeho tvorbu v tomto období mala nepochybne občianska vojna v Španielsku. Z tohto obdobia pochádzajú obrazy ako Predtucha občianskej vojny, Kanibalizmus jesene a Paranonia.

Emigrácia a povojnové obdobie

Počas druhej svetovej vojny sa Dalí a jeho manželka presťahovali do Spojených štátov. Tam zostali až do roku 1948, kedy sa presťahovali späť do svojho milovaného Katalánska. V priebehu času stráveného v Spojených štátoch sa Dalí vzdialil od surrealizmu a vrátil sa k svojmu klasickému obdobiu, kedy tvoril náboženské výjavy – vznikli diela Ukrižovanie a Kristus sv. Jána z Kríža. S touto tvorbou konečne dosiahol oficiálne uznanie. Počas nasledujúcich 15 rokov Dalí namaľoval sériu 19 veľkých plátien využívajúc vedecké, historické alebo náboženské motívy.

Trpký koniec velikána

V roku 1980 bol Dalí nútený odísť do dôchodku kvôli motorickej poruche, ktorá spôsobila trvalé trasenie a slabosť v ruke. Nebol schopný viac udržať štetec a tým stratil svoju jedinečnú schopnosť vyjadrovať sa spôsobom, ktorý poznal najlepšie.

V roku 1984 bol Dalí ťažko popálený pri požiari, ktorý ho pripútal na invalidný vozík. Salvador Dalí zomrel 23. januára 1989 na zlyhanie srdca vo veku 84 rokov.