Marcus Aurelius
(26.04.121 – 17.03.180)
Rímsky cisár, patril k najlepším cisárom rímskej histórie. Vynikajúci vojenský veliteľ a filozof. Napísal 12 kníh – filozofických meditácií Myšlienky k sebe (Hovory k sebe samému).
Životopis
Detstvo
Narodil sa v Ríme, no jeho rodina pochádzala z Ucubi – malé mestečko juhovýchodne od Cordoby v Hispánii (terajšie Španielsko). Otec – Marcus Annius Verus III., matka – Domitia Lucilla. Marcus Antonius mal mladšiu sestru Anniu Cornificiu Faustinu. Rodina sa radila ku aristokratickej spoločnosti v krajine.
Cisárov obľúbenec
V roku 124 n.l. zomiera otec Marcus Annius Verus III., následne je Aurelius adoptovaný starým otcom (Marcus Annius Verus II.). V roku 128 začína štúdium v kňazskom súbore Saliov. Bol veľmi obľúbený u cisára Hadriána, čo mu uľahčovalo jeho následný politický postup. V roku 136 sa zasnúbil s Ceioniou Fabiou, dcérou Luciusa Aeliusa Caesara. V roku 138 bol adoptovaný Antoniom Piom (adoptívny syn cisára Hadriána) a znovu zasnúbený s jeho dcérou Anniou Galeriou Faustinou.
Politická kariéra
V roku 139 sa stáva kvestorom (spravuje štátnu pokladňu, štátny archív, kontroluje konzulov pomocou štátnej pokladne). Následne v roku 140 konzulom (najvyšší občiansky a vojenský úradník). A v roku 145 sa znovu stáva konzulom a taktiež v tom istom roku sa sobáši s Faustinou. Dovedna sa im narodilo trinásť detí. No iba päť z nich sa podľa záznamov dožilo dospelosti, medzi nimi Lucius Aurelius Commudus – budúci cisár. V roku 147 získava funkciu Tribún ľudu.
Ave Caesar!
Udalosti nabrali vážnejší spád až od 7.3.161 kedy zomrel úradujúci cisár Antonius Pius, čím Marcus Antonius získal funkciu cisára. Voči jeho nástupu na trón neprotestoval nikto z opozície. Vo všeobecnosti bol obľúbený a rešpektovaný. Prijal za spoluvládcu Lucia Vera. V tom istom roku sa po tretí krát stáva konzulom. Na jar v roku 161 prepukla vojna medzi Rímskou ríšou a Partskou ríšou (blízky východ) v spore o Arménske kráľovstvo. Po evidentnej prevahe a početným víťazstvám prenecháva Armenský král Armeniu Rimanom. Veliteľ Avidius Cassius získal pozíciu miestodržiteľa provincie Sýrie. V roku 165 postihla vojsko nákaza, ktorá pri ústupe rímskych vojsk zasiahla aj obyvateľstvo rímskej ríše.
Vojna s Germánmi
Zanedlho po Partskej vojne, v roku 167 Germánske kmene prekročili rieku Dunaj a úspešne viedli vojnu s rímskou stranou. V roku 168 sa obaja predstavitelia rímskeho impéria vydávajú na Germánsky front. Zanedlho opäť prepukne v radách rímskych vojakov nákaza a Marcus Aurelius sa spolu s Luciom Verom sťahujú späť do Ríma. Pri návrate začiatkom roka 169 Lucius Verus zomiera pravdepodobne na mŕtvicu.
Vojna s Germánskymi kmeňmi sa predlžovala. Keď už začínalo mať rímske vojsko svoju prevahu na bojisku, vstúpila do toho v roku 175 vzbura Avidia Cassia, ktorý sa po mylnej informácii o Aureliovej smrti sám vyhlásil za cisára. Cassiova neposlušnosť mala byť potrestaná výpravou na čele s Marcom Aureliom spolu so synom Commodom a manželkou Faustinou. Počas ťaženia trestnej výpravy bol Avidius Cassius zavraždený tri mesiace od vypuknutia vzbury početnými skupinami prívržencov Marca Aurélia. Jeho telo bolo koncom roku 176 zaslané naspäť do Ríma.
Germánska vojna opäť naplno prepukla začiatkom roka 177. Následne sa Marcus Aurélius upriamuje na pretrvávajúci konflikt a v roku 178 spolu s Commodom odchádza na Germánsky front.
Dňa 17. marca 180 Marcus Aurélius zomiera na neznámu chorobu neďaleko Vindobony (terajšia Viedeň). Jeho pozostatky boli prevezené do Ríma do Hadriánovho mauzólea (dnes Anjelsky hrad).