Jozef Kollár

Jozef Kollár
9 hlasov, 4.44 priemerné hodnotenie

(08.03.1899 – 21.10.1982)

Známy slovenský maliar a výtvarník.

Životopis

Detstvo

Jozef Kollár sa narodil ako druhorodený syn baníkovi Jozefovi a jeho manželke Pavle. Rodina žila v skromných pomeroch v Banskej Štiavnici. Ich situácia s avšak ešte zhoršila po narukovaní otca Jozefa na front v roku 1914. Kde však utŕžil zranenie a krátko po návrate domov zomrel.

Štúdium

Štúdium započal na piaristickom gymnáziu v Košiciach, kde mal krstného otca. Neskôr prestupuje na reálne gymnázium (zamerané na prírodovedné odbory a živé jazyky). V tom čase však začína navštevovať aj súkromnú maliarsku školu ktorú viedol Elemír Halász-Hradil. Vďaka nemu sa Kollárovi otvárajú dvere do sveta umelcov a maliarov. Jeho zásluhou dostáva mladý maliar množstvo cenných rád a informácií z akademického prostredia. Absolvuje cesty po výstavách svetových maliarov v Paríži, ale aj štúdium v letnej umeleckej škole v Nagybányi a neskôr na akadémii v Mníchove.

V roku 1922 začína študovať na Budapeštianskej akadémii výtvarného umenia. O rok na to pôsobí pod profesorom Júliusom Rudnayom, vďaka čomu začína žať svojimi prácami úspech. V tomto období vzniká známe dielo Gajdoš. Následne mu ponúknu funkciu asistenta, na čo však Kollár nepristúpi, avšak zotrvá v akadémii ešte nasledujúce tri roky.

Štiavnické a Piešťanské obdobie

V roku 1929 však odchádza do rodnej Štiavnice, kde sa naplno venuje maľovaniu obrazov. Vzniká napr. Panoráma Banskej Štiavnice (1930) či Autoportrét (1931). Zasadzuje sa o vznik tzv. umeleckej kolónie, ktorá by združovala umelcov zo širokého okolia, avšak neúspešne. Napriek tomu sa stáva členom umeleckých spolkov Umelecká beseda slovenská a Združenie slovenských výtvarníkov. Jeho práca od roku 1932 naberá smer spolupráce a spoločných výstav s umelcami ako Zoltán Palugay či Janko Alexy. Podniká cesty do miest v okolí Banskej Štiavnice z ktorých vznikajú diela ako Trh v Štiavnici (1933), Letné zátišie (1933) či Snímanie kríža (1934).

V roku 1935 Jozef Kollár vystavuje svoje diela v Bratislave.

S Alexym spolupracoval pri vzniku umeleckej kolónie v Piešťanoch. Počas jeho tunajšieho pôsobenia maľuje obrazy z prostredia miestneho kraja. V nasledujúcom období vznikajú obrazy ako Považie (1936), Krajina s riekou (1936) a Pohľad na piešťanský kraj (1936).

Vo svojej tvorbe neustále inklinuje k motívom Štiavnickému regiónu čo je v jeho tvorbe badať aj počas nasledujúceho obdobia. Rovnako sa vracia aj k témam ktoré už raz zachytil vo svojich dielach, osobitne k štiavnickému trhu, okolitej krajine či zátišiam s kvetmi a portrétom ľudí.

Kollár svoje diela následne vystavuje opätovne v Bratislave, neskôr v rodnej Banskej Štiavnici, Banskej Bystrici či Liptovskom Mikuláši.

V roku 1972 mu udelili titul národný umelec. Začiatkom nasledujúceho roka zásluhou Ľudovíta Petránskeho jeho diela opäť uzrú výstavnú sieň, tento krát v banskobystrickej galérii.

Aj napriek pokročilému veku Jozef Kollár neprestával tvoriť. Maliarova púť na Zemi však skončila 21. októbra v roku 1982 vo veku 83 rokov.

CAPTCHA code