Známy slovenský básnik, spisovateľ a aktívny politik, zaangažovaný v mnohých otázkach národného povedomia.

Životopis

Mladosť

Narodený v obci Vrbica, pochádzal z rodiny garbiarskeho robotníka. Základné vzdelanie absolvoval v meštianke v Liptovskom Mikuláši od roku 1899 (vďaka štipendiu ktoré mu pomohol získať jeho učiteľ Karol Ruppeldt). V roku 1902 na krátko prichádza na gymnázium v Banskej Bystrici a o rok na to prestupuje na evanjelické lýceum do Kežmarku. Neskôr v roku 1907 pokračuje v štúdiách na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Svoje slovenské korene musel v tom čase neraz obhajovať pred svojimi maďarskými spolužiakmi. V roku 1911 štúdium v Bratislave úspešne dokončil.

Farár z Pribyliny

Po škole sa na istý čas sa stáva kaplánom na evanjelickej fare Samuela Zocha v Modre. Na fare sa si padne do oka so Zochovou sestrou, Elenou. Toho istého roku sa mu zásluhou Roberta Williama Setona-Watsona podarí získať štipendium a stráviť rok štúdia v Edinburghu. Po návrate získava v obci Pribylina začiatkom roka 1913 stále miesto farára. V apríli sa tiež žení s priateľkou Elenou. Nasledujúci rok sa im narodí syn Martin.

Spisovateľ

V roku 1914 sa stáva členom Slovenskej národnej strany. Po vypuknutí prvej svetovej vojny v tom istom roku, píše básne s protivojnovou tematikou. Neskôr ich vydáva v úspešnej básnickej zbierke Z tichých i búrlivých chvíľ. Rázusova zbierka zakrátko získala dobrý ohlas. Bola jedna z prvých, ktoré sa vynorili na Slovenskom území po prvej svetovej vojne. O rok na to ju nasledovala zbierka To je vojna!. Toho istého roku sa mladej rodine narodí dcéra Elena. Ako zaangažovaný publicista, pravidelne prispieval svojimi národne orientovanými básňami a článkami.

Politik a kňaz

V roku 1921 sa však začína potýkať s existenčnými problémami a tak je nútený zmeniť svoje pôsobisko. Faru v Pribyline mení za faru v Moravskom Lieskovom. V lete v roku 1922 sa mu narodila dcéra Viera. Popri kariére spisovateľa sprvu odmietal politickú funkciu, no napokon v roku 1923 kandiduje v župných voľbách za Slovenskú národnú stranu. Jeho politická kariéra sa následne potýkala s mnohými problémami a najmä nepriazňou okolia za jeho proslovensky orientovanú politiku. V tom čase vychádza román Svety, v ktorom taktiež otvára svoj politický a občiansky postoj. Ako politik sa aktívne podieľal na kritike pozemkovej reformy ako aj zmene centralizovanej verejnej správy. Jeho myšlienka hospodársky pozdvihnúť prostý ľud a životnú úroveň na Slovensku mu v roku 1929 vyniesla kreslo predsedu SNS. V tom istom roku získava vďaka parlamentným voľbám za SNS kreslo v parlamente.

Rezignácia a koniec kariéry

V roku 1930 odchádza z Moravského Lieskového na faru do Brezna, kde prijíma miesto farára. Ako politik neskôr čelí po spojení sa s HSĽS (Hlinkova slovenská ľudová strana) ostrej kritike aj z vlastných radov. Po sporoch a intrigách nakoniec v roku 1935 po neúspešných parlamentných voľbách politicky rezignuje. Po neúspešnej politickej kariére sa venuje už výlučne spisovateľskému remeslu.

Posledná tvorba

Počas pobytu na fare v Brezne vychádzajú romány ako Krčmérsky kráľ alebo Júlia, Maroško a Maroško študuje, ktoré boli zároveň aj zbierkou jeho spomienok z mladosti. Zdravotné komplikácie mu však až príliš skoro začali komplikovať jeho život. Medzi jeho posledné diela patrí poém Stretnutie. Dielo bolo akýmsi uzmierením sa s autorovým osudom.

Zanedlho dňa 8. Augusta Martin Rázus zomiera. Pochovaný je na cintoríne v Banskej Bystrici.

Vlastným menom Erich Paul Remark. Spisovateľ a jeden z najvýznamnejších autorov 20. Storočia.

Životopis

Vzdelanie a detstvo

Narodil sa v Nemecku v mestečku Osnabrück. Pochádzal z rodiny kníhviazača zo skromných pomerov. Spolu s rodičmi a štyrmi súrodencami sa počas jeho detstva neustále sťahovali. Dovedna jedenásť krát. Jeho štúdium začalo v roku 1904 navštevovaním katedrálnej školy a o štyri roky neskôr ľudovej školy v Osnabrücku. Popri škole kde patril medzi najlepších, sa vo voľnom čase venoval aj hre na klavír. Chcel sa stať hudobníkom. V roku 1912 po naliehaní jeho matky započal štúdium na katolíckom učiteľskom seminári.

Povolanie vojaka

Po tom čo Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku a Nemecko ako jeho spojenec sa taktiež dostalo do vojny, narukoval v roku 1916 do armády. Výcvik absolvoval v rodnom Osnabrücku a neskôr bol odvelený na západný front. Vojenská kariéra však netrvala dlho a v tzv. tretej Yperskej bitke bol ranený britskými vojakmi. Následne strávil istý čas vo vojenskej nemocnici v Duisburgu. V roku 1920 napísal v nemocnici autobiografický román Die Traumbude. V tomto čase mení svoje priezvisko z nemeckého na francúzske. Po návrate z nemocnice sa vrátil späť ku svojej jednotke avšak iba nakrátko nakoľko Nemecko podpísalo mier. Opäť nastupuje do školy ktorú neskôr úspešne dokončí.

Spisovateľská kariéra

Po skončení štúdia vystrieda niekoľko zamestnaní ako napríklad učiteľ, kamenár alebo testovací jazdec na závodných autách. Jeho spisovateľská kariéra odštartovala keď začal pracovať ako športový novinár. V tom čase sa spoznáva s mnohými známymi a vplyvnými ľuďmi. V roku 1925 si vzal modelku Jutta Ilse Ingeborg Ellen Zambona, no ich vzťah bol pomerne búrlivý. Jeho profesijný úspech mu v roku 1929 vynieslo dielo Na západe nič nové(Im Westen nichts Neues). Novela je charakteristickým dielom protivojnovej literatúry. Predalo sa z nej niečo cez 1,2 milióna kópií. Neskôr bol na jeho základe natočený film, ktorý získal mnohé ocenenia.

Nepriateľ Tretej ríše

V roku 1930 sa so svojou ženou rozvádza, v Benátkach stretáva Marlene Dietrich s ktorou prežije milostný románik. Neskôr v roku 1938 sa s Juttou znovu vezmú a až definitívny rozvod v roku 1957 ukončí ich vzájomný vzťah. V apríli v roku 1931 napísal ďalšie úspešné dielo Der Weg Zurück (Cesta späť). Z Remarqua sa stal bohatý človek ktorý doprial luxus a obklopil sa umením. Toto dielo sa dotklo citlivej témy a „nevoňalo“ mnohým nemeckým vládnym predstaviteľom. Čo naň uvrhlo štvavú kampaň z rúk nacistov. Pokusy o jeho diskreditáciu trvajú dodnes (údajne bol židovského pôvodu a jeho priezvisko bolo Kramer). V roku 1933 všetko vyústilo verejným pálením jeho diel.

Život za hranicami

V roku 1938 vychádza jeho ďalší román Traja kamaráti (Drei Kameraden) a v tom istom roku ho nacisti zbavujú nemeckého občianstva. Našťastie už v roku 1932 sa presťahoval do Švajčiarska a následne v roku 1939 odchádza do Spojených Štátov Amerických. Jeho rodina toľko šťastia nemala,  jeho sestra bola po súdnom procese popravená. V roku 1947 sa Remarque stáva oficiálne americkým občanom. Počas jeho pôsobenia  za veľkou mlákou prežije románik s Gretou Garbo. Blízky vzťah mal aj s inými ženami zvučných mien, ako Dolores del Rio, Maureen O’Sullivan alebo Paulette Goddard (tretia žena Charlieho Chaplina).

Na jar v roku 1948 sa vracia naspäť do rodného Nemecka. V roku 1954 vychádza jeho ďalšie literárne úspešné dielo Čas žitia a čas umierania (Zeit zu leben, Zeit zu sterben). Striedavo žije v Amerika aj v Európe, prevažne vo Švajčiarsku.

Za svojho života získal mnohé ocenenia medzi nimi v roku 1967 aj ocenenie za zásluhy od Nemeckej republiky.

Po srdcovej príhode 25. septembra 1870 vo veku 72 rokov vo švajčiarskej nemocnici v Locarne, Erich Maria Remarque zomiera. Pochovali ho v švajčiarskom meste Porto Ronco kde za života získal titul čestného občana.