Aurel Stodola
(11.05.1859 – 25.12.1942)
Významný vedec svetového formátu, zakladateľ teórie parných a z časti aj plynových turbín. Rodák z Liptovského Mikuláša.
Životopis
Štúdium
Pochádzal z rodiny garbiarskeho majstra z ktorého rodiny vzišlo mnoho významných osobností slovenských dejín. V rodnom meste strávil detstvo a štúdium ľudovej školy. Do Liptovského Mikuláša sa vracal sporadicky, najmä na prázdniny. Neskôr absolvoval štúdium na reálkach (stredná škola staršieho typu bez vyučovania klasických jazykov, so zameraním na prírodovedné a technické odbory, o rok kratšia ako gymnázium) v Levoči a Košiciach. Ako výnimočne nadaný študent so zapálením pre vedu si sústavne rozširoval svoje vedomosti a riešil čoraz zložitejšie úlohy. Aurel Stodola mal blízko aj k hudbe. Následne odišiel na štúdiá techniky do Budapešti, no o rok na to odchádza do švajčiarskeho Zürichu. Vo švajčiarsku začal štúdium na univerzite a v roku 1877 začína študovať na technike kde získava inžiniersky titul. Neskôr v roku 1880 začína pracovať v strojárňach Uhorských štátnych dráh v Budapešti. V roku 1883 získava miesto na nemeckej technike v Charlottenburgu a súčasne absolvuje štúdiá na berlínskej univerzite.
Profesorská kariéra
V roku 1884 začína Aurel Stodola pôsobiť v Českomoravskej strojárni v Prahe. No až neskorší nástup do významnej strojárskej firmy Rouston mu takpovediac odštartoval kariéru. Firma sa zaoberala najmä parnými strojmi, vodnými turbínami a kompresormi. Pre Aurela Stodolu to bola vynikajúca skúsenosť ako si v praxi vyskúšať teóriu. Postupom času sa z neho stal vyhľadávaný špecialista. Vďaka čomu mu bolo ponúknuté miesto na Zürišskej polytechnike. Ako špecialista v odbore získal už za jeden rok miesto profesora. Pod jeho vedením čerstvo založená katedra konštrukcií a stavby strojov stala chýrnou v celej Európe. Stodolova vedecká, výskumná ale aj pedagogická činnosť slávila nejeden úspech. Na katedre vybudoval moderné laboratórium. Jeho študenti boli aktívne zapájaní do riešenia technických problémov. Aj napriek vysokej náročnosti jeho prednášok dokázal aj tých najmenej zapálených študentov vtiahnuť do deja problematiky. Vďaka čomu si získal obľubu aj u samotných študentov.
Vedecká a publikačná činnosť
Počas pôsobenia na Zurišskej univerzite získaval Aurel Stodola množstvo kontaktov celosvetového charakteru. Príkladom toho je aj jeho korešpondencia s Albertom Einsteinom, ktorý si Stodolu ako vedca a človeka veľmi vážil. Jeho prvotným výskumným zameraním bola automatická regulácia strojov no najznámejší je jeho výskum ohľadom parných turbín. Vytvoril vedeckú teóriu tohto smeru. Jeho prvá monografia (Parné turbíny a vyhliadky tepelných strojov) uzrela svetlo sveta v roku 1903. Neskôr ju neustále dopĺňal o nové poznatky vo výskume. V ďalších reedíciách sa venoval už aj plynovým turbínam. Výsledkom čoho bola ďalšia monografia (Dampf und Gasturbinen). Dodnes je považovaná za významné dielo technickej literatúry svetového formátu.
Ocenenia
Aurel Stodola získal za svoj život mnoho významných ocenení. V roku 1905 získal v Hannoverskej univerzite doktorský titul Dr.Ing.h.c. (honoris causa – titul udeľovaný za významný prínos v určitom obore), v roku 1909 získal rovnaký titul aj v Zürichu. V roku 1908 získal v nemecku Gasthofovu medailu. Doktorát získal aj ne technike v Brne a aj na technickom učení v Prahe. V roku 1940 získal vo Veľkej Británii medailu Jamesa Watta.
Napriek skoro celému životu prežitému mimo rodnej vlasti na ňu nikdy nezanevrel a vždy sa k nej úprimne hlásil. No aj na priek tomu sa do rodnej krajiny za života nevrátil. V Zürichu v roku 1942 na prvý sviatok vianočný vo vysokom veku Aurel Stodola zomiera. Následne je pochovaný na miestnom cintoríne. V roku 1989 sú jeho pozostatky spolu s manželkinými premiestnené do rodného Mikuláša.