Antonín Dvořák
(08.09.1841 – 01.05.1904)
Považuje sa za najznámejšieho a najhranejšieho českého skladateľa klasickej hudby.
Životopis
Detstvo a štúdium
Narodil sa v obci Nelahozeves rodičom Františkovi a Anne. Bol najstarší z pomedzi deviatich súrodencov. Otec živil rodinu ako mäsiar a krčmár a od Antonína sa očakávalo v budúcnosti to isté. No v ich rodine bola taktiež ako voľno časová aktivita preferovaná hudba. A keďže sa u malého Antonína objavil talent o niečo väčší ako doposiaľ u ostatných, zverili ho miestnemu učiteľovi na zdokonalenie sa. Neskôr sa však rodina kvôli vidine lepšieho zárobku presťahovala do mesta Zlonice. Mladý Antonín sa v roku 1853 dostáva pod patronát Zlonického učiteľa, hudobníka a skladateľa Antonína Liehmanna. Vďaka nemu spoznáva hudbu hlbšie, cvičí hru na organ a občasne hráva na omšiach v kostole. V roku 1857 odchádza do Prahy študovať hudbu a kompozíciu na tamojšej cirkevnej škole. Škole sa prioritne zaoberala hrou na organ. Popri cirkevnej skole študoval Dvořák aj na bežnej škole, ktorú dokončil v roku 1858 a cirkevnú o rok na to. Z tohto obdobia pochádzajú aj jeho prvé vlastné skladby.
Kariéra a rodina
Po škole sa mu podarilo získať miesto na „Prozatimním divadlu“ (Predchodca dnešného Národného divadla v Prahe) ako violista v orchestri. Býva v podnájmoch a vo voľnom čase intenzívne študuje hudbu a začína komponovať. Privyrába si ako doučovateľ hry na klavír v rodine Čermákovcov. Zblíži sa vďaka tomu s ich najstaršou dcérou Josefínou, avšak tá sa neskôr vydáva za grófa Václava Roberta z Kouníc. Z tohto vzplanutia vzniká cyklus dvanástich komorných skladieb nazvaných Cypřiše. Počas tohto obdobia Dvořák neprestáva tvoriť nové hudobné diela, niektoré viac iné menej úspešné. Aj naďalej však doučuje v rodine Čermákovej, no zahľadí sa tento krát do Josefíninej mladšej sestry, Anny. Svadba sa konala dňa 17.11.1873 a už 4. apríla nasledujúceho roku sa im narodil syn Otakar. Dcéra Josefína prišla na svet o zhruba rok neskôr a dcéra Růženka v septembri v roku 1876.
Mladá rodinka sa stretáva s neľahkou finančnou situáciou, ktorú sa Antonín Dvořák snaží vykrývať aj zo súkromných hodín hudby. Podarí sa mu získať štátne štipendium, udeľované pre umelcov v hmotnej núdzi. Zoznamuje sa so skladateľom Johannesom Brahmesom, ktorý odporučil jeho diela známemu nemeckému vydavateľovi Fritzovi Simrockovi. Čo mu trochu finančne polepšilo.
Dvořákove diela začínali byť čím ďalej tým viac známe. Neprestáva komponovať a tvoriť. Vznikajú Moravské dvojzpěvy – cyklus piesní vydaných v rokoch 1875-1877 a opera Vanda.
Rodinná tragédia
Druhá polovica sedemdesiatych rokov 19. storočia bola pre Dvořákovcov nesmierne krutá. Behom troch rokov prišli o všetky svoje deti, pravdepodobnou príčinou bola choroba. Ako vyjadrenie vtedajších pocitov vznikajú diela Stabat mater a Oratorium stabat mater. V roku 1878 prichádza ďalšie Dvořákove obdobie, tento krát zamerané na slovanstvo. Vznikajú diela ako Slovanské tance,
Česká suita a Cikánske melodie. V roku 1878 prichádza na svet dcérka Otílie. Počas nasledujúcich desať rokov sa Dvořákovcom narodilo ešte päť detí.
Sláva za hranicami
Vďaka výborným ohlasom na Dvořákove diela sa jeho popularita rýchlo rozniesla do celého sveta. Dostáva pozvanie do Anglicka, kde prejavili záujem o jeho tvorbu. Dvořákove diela sa stávali známe aj v ostatných metropolách Európy
V roku 1888 sa stretáva v Prahe s Pjotrom Iljičom Čajkovskijm. Následne absolvuje turné po Rusku.
V roku 1892 však prichádza vrchol jeho kariéry, získava post riaditeľa konzervatória v New Yorku. V Amerike zotrváva do roku 1895. Po návrate do Európy skomponuje symfonické básne Vodník, Polednice, Holoubek, a Zlatý kolovrat na motívy diela Jaromíra Erbena, Kytice. Neskôr k nim pridáva opery Rusalka a Amida.
Posledné chvíle
Po zdravotných komplikáciách dostáva počas domáceho liečenia 1. mája 1904 mozgovú porážku, na ktorú Antonín Dvořák zomiera. Pochovaný je na Vyšehradskom cintoríne v Prahe.